Klient finančných inštitúcií je málo informovaný a produktom veľmi nerozumie, a tak ho treba chrániť. A to mohutne. Tak sa dá zhrnúť grandiózny projekt ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu, ako ho po dvoch rokoch práce predložil rezort financií na pripomienkovanie.

Podľa predstáv tvorcov by na budúci rok mali vyrásť na Slovensku ďalšie štátne inštitúcie dohromady pre 70 úradníkov, ktorí by mali chrániť klientov na finančnom trhu. Na komplikovaný a ťažkopádny systém ochrany klientov finančných spoločností vynaloží budúci rok rezort do milióna eur. Zvyšok si budú hradiť finančné inštitúcie samy. Či niečo prinesie spotrebiteľom, je otázne. Jasný je len zámer tvorcov: vytvoriť systém, ktorý zatiaľ nemá v EÚ obdobu. A obdobu nemá ani kritika zúčastnených strán. Popri očakávaných pripomienkach združení finančných spoločností zákon dôkladne porozoberala aj Národná banka Slovenska (NBS), sama pritom bola spolutvorcom zákona.

Na ilustráciu kritiky zákona môže poslúžiť i fakt, že hneď niekoľko zoskupení v hromadnej pripomienke navrhuje zákon ako taký úplne zrušiť, pretože ide o „márnotratné mrhanie financií“. Dohromady sa k zákonu znieslo takmer 800 pripomienok, z toho štvrtina zásadných. Na porovnanie: zatiaľ najdiskutovanejší zákon súčasnej vlády, novelizácia Zákonníka práce z roku 2007, pritiahol 638 pripomienok. Súčasný zákon je tak pravdepodobne novým rekordérom. Rozpory v ňom sa majú riešiť tento týždeň.

Aká je predstava

Najprv plán ministerstva: po novom by mal vzniknúť pri centrálnej banke Úrad na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Jeho súčasťou by mal byť nielen finančný ombudsman, ale aj mediačné centrum na mimosúdne urovnávanie sporov a inšpekcia finančného trhu. No tam sa plány nekončia: úrad by viedol vlastnú akadémiu finančného vzdelávania, ktorá by zároveň udeľovala oprávnenia na činnosti podobných akadémií na trhu. A pod jeho krídla sa majú formálne zaradiť aj Garančný fond investícií a Fond ochrany vkladov.

Zákon určuje práva spotrebiteľa na finančnom trhu, predovšetkým právo na dostatočné informovanie, možnosti zmeniť zmluvy a ochranu pred neprimeraným nátlakom a zavádzaním pri predaji finančných produktov. Práve o ochranu týchto práv sa má úrad starať. Zákon tiež používa akýsi princíp prezumpcie viny: ak inštitúcia nebude vedieť „hodnoverne“ preukázať, že konala s odbornou starostlivosťou a že neporušila práva spotrebiteľa, bude sa považovať za vinnú a niesť následky. NBS upozorňuje na to, že toto ustanovenie môže byť v rozpore s ústavou.

Prvé obrysy sa objavili v legislatívnom zámere už pred dvoma rokmi a finančné inštitúcie nemali väčšie výhrady. „Ten zámer bol natoľko vágny, že sme v zásade nemali čo pripomienkovať. Sústredili sme sa na zákon o sprostredkovaní, ktorý sme pokladali za neefektívny a nevykonateľný. Podobné znaky má, bohužiaľ, aj tento nový zákon,“ hovorí generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková. Jej asociácia podala k zákonu 150 pripomienok. S jej pohľadom súhlasí i Ladislav Unčovský, výkonný šéf Slovenskej bankovej asociácie: „Oproti zámeru sa zákon v mnohých veciach zásadne zmenil. Tušili sme napríklad, že nový úrad budeme financovať my, ale prekvapila nás akadémia či inšpekcia,“ hovorí. Ani jeden z nich nepopiera, že ich k debatám o zákone prizvali a že mali možnosť hovoriť vlastné návrhy. „No jedna vec je vyslovovať sa k zákonu, druhá vec je, či vás počúvajú,“ pripomína L. Unčovský.

Základné nedostatky

Na zásadné chyby upozorňuje hneď viacero inštitúcií. Ministerstvo spravodlivosti napríklad považuje za zásadné vyjasniť vzťah medzi správnymi orgánmi úradu a súdmi. Úrad totiž môže posudzovať náležitosti zmluvy medzi klientom a inštitúciou – čo až dosiaľ patrilo výlučne do právomoci súdov. Navyše má rezort spravodlivosti v rámci svojej štruktúry Komisiu pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, jej kompetencie by sa prekrývali s novým úradom. Ako dodatok by chcelo ministerstvo jedného z členov výboru úradu. Tých má byť dvanásť a majú zastupovať tak trh, ako i vládu. Kuriozitou je členstvo dvoch ľudí vymenovaných Konfederáciou odborových zväzov. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov je zastúpenie odborov neodôvodnené – medzi nimi a ochranou spotrebiteľa nie je žiadna spojitosť.

Inšpekcia je ďalším komplikovaným bodom novej úpravy. Zámer zákona s ňou ešte nepočítal. Tým, že je zaradená v štruktúre úradu, bude zároveň financovaná inštitúciami, ktoré má sankcionovať. Viacero pripomienok preto navrhuje vytvoriť z inšpekcie samostatnú jednotku. Inšpekcia by navyše mohla udeľovať dvojnásobne vyššie pokuty ako Slovenská obchodná inšpekcia (SOI), ktorej prácu bude vlastne nový subjekt vo finančných inštitúciách suplovať. Najvyššiu pokutu môže udeliť vo výške 700-tisíc eur.

Pôvodne sa mali pod krídla úradu úplne presunúť aj súčasný Garančný fond a Fond ochrany vkladov. No nakoniec sa ich subjektivita ani náplň činnosti nezmenia. Akurát budú hlásenia okrem súčasných zodpovedných orgánov podávať aj rade nového úradu. „Z návrhu zákona vyplýva, že právne postavenie Fondu ochrany vkladov sa meniť nebude, a keď, tak len dôjde k jeho posilneniu,“ vysvetľuje šéf Fondu ochrany vkladov Rudolf Šujan.

Zaplatí to trh

Bankové domy zaujíma činnosť nových inštitúcií zrejme najviac. Veď aj ich finančný príspevok na fungovanie celého systému ochrany spotrebiteľa má byť najväčší. Ochrana spotrebiteľa sa má hradiť najmä z príspevkov, ktoré licencované spoločnosti odvádzajú na dohľad v centrálnej banke. Konkrétne tridsať percent z nich sa má vyčleniť pre radu, úrad a akadémiu.

Príspevok na dohľad stanovuje ročne centrálna banka ako percentuálny podiel z aktív spoločností. Tie bankové sú, samozrejme, najvyššie. Vlani odviedli bankové domy zo 112 miliónov korún 74 miliónov.

Zo zvyšných 70 percent objemu príspevkov majú platiť spoločnosti aj naďalej dohľad centrálnej banky. No financovať by ho mali už celý. Doteraz sa odhadujú príspevky finančných spoločností na dohľad na zhruba polovicu. Na otázky TRENDU týkajúce sa rozpočtu dohľadu NBS neodpovedala, jediný údaj, o ktorý bola ochotná sa podeliť, je počet pracovníkov dohľadu (85). Na to, aby „dohľadné“ príspevky dostatočne zastrešili tak rozpočet dohľadu NBS, ako aj polovicu nákladov na ochranu spotrebiteľa, sa má zrušiť horná hranica príspevkov. Tá je v súčasnosti tri milióny korún. Podľa L. Unčovského ju platila väčšina bánk aj pobočiek na slovenskom trhu. V praxi by odstránenie horného limitu zvýšilo celkový objem príspevkov do NBS dvaapolkrát.

Zvyšné náklady na systém ochrany spotrebiteľa majú ísť zo štátneho rozpočtu. Budúci rok sa počíta zhruba s miliónom eur. No centrálna banka s navrhnutým systémom financovania nesúhlasí. Aj keď na zákone s ministerstvom spolupracovala, k financovaniu systému aj zvyšovaniu príspevkov mala zásadné pripomienky. „U dohliadaných subjektov finančného trhu bude postupne dochádzať k zvyšovaniu rôznych poplatkov od spotrebiteľov za finančné služby poskytnuté klientom, čo by v konečnom dôsledku bolo na úkor tých, ktorí majú byť chránení, teda spotrebiteľov,“ uviedla NBS v pripomienkach k zákonu.

Drahé práva

Zvýšenie bankových poplatkov v prípade prijatia zákona nevylučuje ani banková asociácia. No nemá ich spôsobiť len zvyšovanie príspevkov centrálnej banke. Banky počítajú, že mnohé opatrenia a práva, ktoré spotrebitelia zákonom nadobudnú, im len zvýšia administratívne náklady a klientom v praxi pomôcť nemusia.

Napríklad zákon neurčito stanovuje finančným inštitúciám povinnosť dať klientovi „dostatočne dlhé obdobie“ na zváženie a rozhodnutie sa o uzatvorení zmluvy. A pritom má prihliadať na jeho znalosti a skúsenosti. Ako pracovník inštitúcie zhodnotí znalosti, skúsenosti klienta, však zákon už neuvádza. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Gary Becker na svojom blogu upozorňuje na ďalší faktor pri podobnej navrhovanej komisii v USA: „Pochybujem, že jednoduchšie či podrobnejšie vysvetľované zmluvy by mohli viesť k zásadnej zmene správania spotrebiteľov.“

Na znalosti a skúsenosti klienta kladie dôraz už transponovaná smernica MiFID, no len pri investovaní. Teraz sa tento princíp má rozšíriť na všetky produkty. L. Unčovský, ako aj ostatní účastníci finančného trhu pripúšťajú, že v praxi klient dostane k zmluve na podpis ďalší papier. Inak si s výkladom zákona nevedia rady.

A takých bodov by sa v ňom našlo viac. Bankári si tiež nevedia vysvetliť, ako nediskriminovať klientov z pohľadu slabého ekonomického postavenia. Aj toto zákon nariaďuje. Pri poskytovaní úverov by zrejme museli celkom prerábať svoje scoringové modely. A bonitnejší klienti by zrejme museli platiť rovnakú cenu ako všetci ostatní.

Duplicity

Vznikom úradu pribudnú na rozľahlom poli štátnych inštitúcií ďalšie figúrky. Nie všetky sú však nevyhnutné. Napríklad inšpekciou, hoci všeobecnejšou, sa už zaoberá SOI. A ochranou spotrebiteľa všeobecne sa zaoberajú aj niektoré mimovládne organizácie, hoci žiadna sa zatiaľ špeciálne nevenuje finančnému trhu. Aj orgán ombudsmana už na Slovensku jestvuje. Obe by sa dali doplniť odborníkmi na finančný sektor, aby plnili to, čo bude mať na starosti nový úrad. Ten chce suplovať i fungovanie súkromných inštitúcií: banková asociácia má svojho ombudsmana i stály rozhodcovský súd.

Banková asociácia si svojho ombudsmana naďalej ponechá na skúšku prinajmenšom počas jedného roka. Už teraz predpokladajú, že budú zaznamenávať menej podaní, keďže štátom posväteného ombudsmana môžu klienti považovať za dôveryhodnejšieho. Zákon je na jeho výber prísny. Má to byť osoba s vysokoškolským vzdelaním, desaťročnou praxou vo finančníctve, z toho päť rokov na manažérskom poste. To sú ešte prísnejšie odborné podmienky, ako musí spĺňať napríklad člen bankovej rady centrálnej banky. Spoločnosti finančného trhu budú zároveň mať pri výbere ombudsmana právo veta.

Napriek množstvu kritiky nevidia spoločnosti na finančnom trhu príliš veľký priestor na zvrátenie zákona. No množstvo pripomienok zo strany centrálnej banky dáva tušiť, že zrejme pôjde do vlády v celkom inej podobe.

Ilustračné foto na titulke - Profimedia.cz