Núdzový stav opäť formálne obnovil „dobu kešu“. Budú to zneužívať špekulanti?

Núdzový stav, ktorý 1. októbra vyhlásila vláda Igora Matoviča dočasne na 45 dní, so sebou prináša obmedzenie platnosti niektorých regulácií, rovnakom ako to bolo počas prvej vlny pandémie. Platí to napríklad v oblasti hotovostných platieb, kde sa zrušili limity, čo môžu mnohí špekulanti zneužiť.  

Hotovostné platby na scéne

Hotovostné platby v čase núdze opäť môžu zneužiť podvodníci s faktúrami uhrádzanými „na drevo“, rovnako sa môžu častejšie objavovať podozrivo štedré doklady na platby za rôzne tovary či služby. „Robiť hotovostné platby nad limit 5-tisíc eur v rámci podnikateľskej činnosti môže byť výhodné pre firmy napríklad vtedy, ak majú aktuálne v pokladni vyššiu hotovosť a nemusia ju odvádzať do banky, dokonca neraz za poplatok,“ vysvetľuje účtovná poradkyňa v oblasti daní a odvodov Jaroslava Lukačovičová. Podnikatelia môžu v hotovosti vyplatiť napríklad záväzok voči spoločníkovi z dôvodu pôžičky alebo ľubovoľné záväzky z obchodného styku. 

Pred pandémiou koronavírusu platilo podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti, že tie, ktoré prevyšovali limit 5-tisíc eur pri podnikateľoch a nad 15-tisíc eur medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi, museli byť urobené len bezhotovostne. Túto povinnosť mali všetky fyzické i právnické osoby na Slovensku, pričom limit sa vzťahoval aj na súčet všetkých súvisiacich platieb na základe jedného právneho vzťahu, napríklad v rámci jednej zmluvy. Takáto legislatíva vyplýva z pravidiel EÚ zameraných predovšetkým proti praniu špinavých peňazí.

Núdzový stav vyhlásený počas prvej vlny pandémie, ktorý trval na Slovensku od 16. marca do 14. júna, uvedenú reguláciu dočasne pozastavil. Táto sa situácia z rozhodnutia vlády opäť opakuje.

Daniari podozrivé transakcie preveria

Finančná správa varuje, že aj naďalej by si všetci mali dávať pozor na dodržiavanie zákonom stanovených povinností. „Každý nákup či transakcia musia byť vydokladované  hodnoverným dokladom o platbe, či už je to faktúra, bloček, príjmový doklad,“ konštatuje jej hovorkyňa Ivana Skokanová.

Napríklad, ak firma musí používať pokladnicu eKasy, treba evidovať tržbu v hotovosti aj nad 5-tisíc eur, či už online alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici. Ak podnikateľ nemusí používať eKasu, musí  v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o účtovníctve vystaviť kupujúcemu príjmový doklad, ktorý musí obsahovať všetky náležitosti. „Takýmto platbám budeme venovať zvýšenú pozornosť,“ dodáva I. Skokanová pre TREND. 

Niektoré firmy teda teoreticky môžu byť spokojné, že počas núdzového stavu čo-to ušetria na poplatkoch bankám. Pravda, je otázne, či sa v situácii zosilnenej pandémie naozaj budú chcieť vo väčšej miere osobne stretávať so svojimi obchodnými partnermi, aby im odovzdali bankovky, ktoré možno nebudú celkom sterilné, a dostali za to do ruky papierovú potvrdenku od protistrany. S

kôr sa možno nazdávať, že situácia bude viac vyhovovať práve tým, ktorí nemajú záujem uskutočňovať svoje obchodné a špekulatívne transakcie celkom priehľadne.

Daňové kontroly v štandardnom režime

Obdobie pandémie skončilo pre finančnú správu k 1. októbru, a to bez ohľadu na vládou vyhlásený núdzový stav. Inak povedané, pre plnenie akýchkoľvek povinností voči finančnej správe sa tentokrát vôbec nič pre daňovníkov nemení. Štát tým avizuje, že si už nemôže dovoliť ďalšie odkladanie daňových či iných povinností, ktoré sú s tým spojené a daniari musia aj v čase núdze pokračovať v štandardných aktivitách.

Aktuálne nemá núdzový stav dopad na činnosti finančnej správy, teda na plnenie povinností daňových subjektov voči nám, potvrdila pre TREND I. Skokanová.  „Práve naopak, podľa novely zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti s Covid-19, ktorú ešte koncom septembra schválil parlament, sa pre účely finančnej správy pandémia skončila 30. septembra. Iná legislatíva v tomto smere zatiaľ prijatá nebola,“ spresnila.

Bežný podnikateľ teda napríklad musí prísť osobne vypovedať na daňový úrad ako svedok, prípadne spísať zápisnicu z obavy, že sa nakazí pandémiou koronavírusu. Od októbra tiež v zmysle zákona štandardne pokračujú daňové či vyrubovacie konania, ktoré boli predtým prerušené na žiadosť daňovníkov. 

Netreba zabudnúť na dôležité termíny

Daňovníci by mali myslieť v praxi na ďalšie povinnosti, ktoré ich ešte čakajú do konca roka. Daňové priznanie k dani z príjmov treba podať najneskôr do 2. novembra a takýto termín platí aj na úhradu dane. Myslieť treba aj na povinnosti spojené s ročným zúčtovaním či hláseniami. Daň z príjmov musí zúčtovať zamestnancovi jeho zamestnávateľ do 2. novembra. Zamestnancovi musí zamestnávateľ doklad o vykonaní ročného zúčtovania a výpočtu dane z príjmov odovzdať do 30. novembra.  Firma podáva hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti správcovi dane do 30. novembra, pričom daň musí daň aj zaplatiť.

Tretí sektor musí počkať na dve percentá dane až do 31. januára budúceho roka, teda tri mesiace po podaní daňového priznania daňovníkmi. Zaujímavosťou je, že finančná správa nemusí aktualizovať zoznam daňových dlžníkov počas pandémie, má povinnosť tak urobiť až po 31. decembri tohto roka.