Nový šéf ZSSK nechce prepúšťať, ľuďom by rád postupne zdvihol platy o 50 percent

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), ktorá zabezpečuje osobnú koľajovú dopravu, má pod vedením nového šéfa, dlhoročného železničiara Romana Koreňa, ambiciózne plány. Jedným z nich je zvýšiť počet prepravených cestujúcich zo 70 miliónov z roku 2019 na sto miliónov v roku 2030 a spolu s tým aj tržby, ktoré firme umožnia lepšie hospodáriť.

Hoci dopravca dosiahol v koronovom roku 2020 desaťmiliónový zisk, ten bol spôsobený predovšetkým rozpustením rezervy sedemnásť miliónov eur na súdny spor. Bez tejto účtovnej operácie by ZSSK skončila v strate, keďže tržby za dopravné výkony jej klesli zhruba o polovicu. TREND sa rozprával s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom ZSSK R. Koreňom.

V rozhovor sa dočítate:

- koľko vlani ZSSK zaplatila za úroky na vynútených úveroch

- o koľko percent by mohla ísť hore cena lístkov na železnici

- prečo je ťažké zvyšovať kapacitu vlakov, hoci niektoré sú plné na 100 %

- o koľko percent by mali do roku 2030 rásť mzdy zamestnancov

- koľko peňazí potrebuje ZSSK, aby napravila celý svoj investičný dlh

Vlani dosiahla ZSSK zisk vyše desať miliónov eur. Bolo to vďaka rozpusteniu rezervy na súdny spor, ktorý vyhrala. Inak by skončila v strate okolo sedem miliónov eur. Čo okrem pandémie ťahalo vlaňajšok nadol?

Najväčší vplyv na vlaňajší rozpočet mal výpadok tržieb z prepravy cestujúcich. Na druhej strane nás ťažili najmä dosahy vládnych balíčkov v oblasti osobných nákladov. Nastal aj nárast nákladov na údržbu koľajových vozidiel, rástli nám aj odpisy.

Váš najväčší zdroj príjmov tvorí úhrada štátu za výkony vo verejnom záujme, ktoré si u vás objedná. Ani tá však často nestačí na pokrytie straty, ktorá za tieto výkony vzniká.

Štátny rozpočet takmer nikdy nepokrýva celú objednávku výkonov vo verejnom záujme, ktoré si u nás ministerstvo dopravy objedná. Vždy sa to preto na konci roka rieši formou doplatku. Vlani bola úhrada štátu 226 miliónov eur a doplatok predstavoval 64 miliónov eur. Ten však uvidíme až o dva roky, lebo tak je to pri doplatkoch už roky nastavené.

Z čoho financujete neuhradený rozdiel?

Berieme si úvery.

Aké ste za ne vlani zaplatili úroky?

Za minulý rok to boli zhruba tri milióny eur.

Je tento systém udržateľný?

Na pôde ministerstva financií sme už odštartovali diskusiu, a to aj so zástupcami rezortu dopravy, aby sme túto systémovú chybu vyriešili. Aby bol v budúcnosti celý výkon zazmluvnený a uhradený naraz a v riadnom čase.

Vládne balíčky a drahšie služby

Tento rok ste si pýtali od štátu výrazne viac než vlani.

Aby sme mohli tento rok v plnej miere pokryť všetky oprávnené náklady spojené s výkonmi vo verejnom záujme, potrebujeme 373 miliónov eur. Táto suma sa síce v plne miere nedostala do schváleného rozpočtu, ale diskusie s ministerstvom prebiehajú aj o nej.

Prečo je to viac než minulý rok?

Je v tom započítané aj spojenie na trase Bratislava – Komárno, ktoré sme prevzali po RegioJete. Odzrkadľuje však aj rast osobných nákladov a nákladov na opravy. Vládne balíčky nás doháňajú každý rok. Nerastú len mzdy našich zamestnancov, drahšie sú aj služby a tovar našich dodávateľov. Aj ich totiž vládne zvýšenie miezd postihlo.

Ako sa vám komunikuje s ministerstvom?

Veľmi dobre, s pánom ministrom máme podobné názory na strategické smerovanie železníc a na stretnutiach s Útvarom hodnoty za peniaze a rezortom financií cítime, že máme všetci rovnaký cieľ, iba náš pohľad na jeho dosiahnutie nie je vždy úplne rovnaký. Napriek tomu sa v týchto rozhovoroch posúvame dopredu vcelku slušným tempom.

Vo vašom projekte, s ktorým ste vyhrali výberové konanie na šéfa predstavenstva, píšete, že do roku 2030 chcete zvýšiť počet cestujúcich asi o 30 percent v porovnaní s rokom 2019. Na sto miliónov. Ako to dosiahnete?

Rast počtu cestujúcich evidujeme už od roku 2015, a nemám na mysli len bezplatných cestujúcich, teda študentov a seniorov, ale aj platiacich. Mnohí z bývalých študentov si však na železnicu zvykli a ostali nám verní. Aby sme mali viac cestujúcich, musíme zvýšiť dopravný výkon. Aktuálne najazdíme ročne 34 miliónov vlakových kilometrov, tento ukazovateľ by sme chceli do roku 2030 zvýšiť na 44 miliónov.

Rozumiem tomu správne, že posilníte spoje a zavediete nové linky?

Presne tak, európska prax hovorí, že tam, kde sa zavedie taktová doprava, je nárast počtu cestujúcich výrazný.

O ktorých linkách hovoríme?

Už na budúci rok by sme radi zaviedli nové priame spojenie Nitry a Trnavy. Konkrétne 30 vlakov denne. Okrem toho chceme zahustiť taktovú dopravu na trase Bratislava – Kúty, Zvolen – Banská Štiavnica, Zvolen – Krupina či Žilina – Čadca. Naše plány ešte podliehajú schváleniu grafikonu na ministerstve dopravy.

Aký to bude mať dosah na zamestnanosť a rozpočet?