Novú nemocnicu v Bratislave súkromník nepostaví

V týchto dňoch sa mala začať výstavba novej Univerzitnej nemocnice Bratislava. Počítal s tým pôvodný harmonogram ministerstva zdravotníctva, ktorý sa však po stredajšom rokovaní vlády opäť zmenil. Teraz je už jasné, že do marca budúceho roka sa s týmto projektom nepohne.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker predložil materiál, v ktorom navrhol ukončiť výstavbu novej univerzitnej nemocnice formou PPP projektu. Tým aj súťažný dialóg na súkromného partnera, ktorý ju mal postaviť, zafinancovať a prevádzkovať 30 rokov.

35 miliónov za Patrónku

Tender, v ktorom boli štyria uchádzači, stál už niekoľko mesiacov. Rezort pracoval na analýze, ktorá by detailne zhodnotila jednotlivé možnosti realizácie projektu. Jednu analýzu už síce predošlé vedenie ministerstva obstaralo za vyše milión eur od spoločností Ernst & Young a Ružička Csekes, no tú analytici aj Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií spochybnili.

Štúdia uskutočniteľnosti napríklad predpokladala, že pozemok na Patrónke ministerstvo zdravotníctva prevezme od štátnej akciovky Nemocnice sv. Michala zadarmo. Majetok akciovej spoločnosti ale takto nemožno bezodplatne prevádzať.

Rezort tak, už počas súťaže, zistil, že za pozemok by musel zaplatiť približne 35 miliónov eur. „Táto suma nebola zohľadnená pri kalkulácii výhodnosti PPP modelu a túto opätovne stavia do inej perspektívy oproti pôvodným východiskám Projektu,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva v materiáli schválenom vládou.

Okrem toho stavať nemocnicu na Patrónke by nebolo možná bez zmeny územného plánu mesta a to je časovo náročný proces a zároveň nie je pod kontrolou verejného obstarávateľa ani úspešného uchádzača. Zmena územného plánu by podľa ministerstva nepochybne znamenala odklad účinnosti koncesnej zmluvy. Okrem toho aj v prípade jej dosiahnutia by táto zmena mohla mať výrazný dopad na samotnú koncesnú zmluvu a jej parametre.

Nefinancovateľné bankami

Počas súťažného dialógu s uchádzačmi prišli aj na ďalšie problémy. Plánované rozloženie rizika medzi súkromný a verejný sektor bol veľmi ambiciózne a má limitovaný precedens v iných projektoch. Ako uvádza rezort, v zahraničí síce boli realizované niektoré projekty s podobným rozložením rizika, no ich exekúcia vyžadovala významné dodatočné záruky zo strany verejného sektora a trvala výrazne dlhšie oproti pôvodným predpokladom.

Navyše pri takomto rozložení rizika nie je výstavba novej nemocnice financovateľná komerčnými bankami a bol by potrebný významný finančný príspevok štátu. Aj pri financovaní zo strany štátu by bolo potrebné podstatným spôsobom znížiť riziko dopytu projektu cez platbu za dostupnosť alebo iné garancie tak aby bol projekt financovateľný zo strany vlastného kapitálu uchádzačov.

Tieto zistenia stavajú podľa ministerstva výhodnosť PPP modelu do inej perspektívy oproti záverom štúdie uskutočniteľnosti. „Preukázaná potreba významného finančného vstupu verejného sektora s dodatočnými právnymi a komerčnými zárukami realizovateľnosti Projektu ešte viac oslabujú výhodnosť realizácie projektu cez PPP,“ uvádza sa v súhrnnej informácii rezortu.

Nová lokalita

Kľúčovou otázkou, ktorá určuje ďalší vývoj výstavby novej koncovej nemocnice v Bratislave, je však aj lokalita výstavby. Nemocnica totiž musí mať dobrý prístup aj vysokú spádovú dostupnosť pacientov. Mala by byť umiestnená na Západe alebo Východe hlavného mesta s primeranou dostupnosťou na diaľničnú sieť. Zároveň má byť tento pozemok efektívne obstaraný.

V tejto súvislosti ministerstvo počíta s pozemkami vo vlastníctve štátu priamo alebo vo vlastníctve príspevkovej organizácie. Teda s lokalitami Ružinov a Rázsochy.  Posúdiť by ich mal ešte rezort spoločne s Bratislavským krajom. Definitívny návrh spôsobu realizácie výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave by mal rezort predložiť do 31. marca budúceho roka.