Inflácia či energetická kríza, ale i dobiehanie zahraničia. Aj to sú motivácie, ktoré stoja za už platnými či pripravovanými právnymi predpismi. Partner spoločnosti TPA pre daňové poradenstvo Peter Ďanovský preto vysvetľuje, na aké zmeny by sa firmy mali pripraviť.
Účinnosť prijatých zákonov nezastavia ani turbulentné zmeny vo vláde. Čo môžu podnikatelia očakávať?
Národná rada SR (NR SR) stihla ešte v decembri minulého roka schváliť novelu zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorá s účinnosťou od prvého apríla 2023 umožní pokračovať v aplikácii zníženej sadzby DPH na uvedené služby natrvalo. Je možné si ju pritom uplatniť na služby ako napríklad preprava osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi či reštauračné, ubytovacie a stravovacie služby.
Na čo by si mali dať firmy pri uplatňovaní zníženej sadzby DPH pozor?
Obozretní by mali byť najmä poskytovatelia reštauračných a stravovacích služieb, pretože z pohľadu DPH je jej uplatňovanie komplikovanejšie. Na správnu aplikáciu zníženej sadzby je dôležité, aby reštauračné a stravovacie služby dostatočne sprevádzali podporné služby umožňujúce konzumáciu poskytnutých jedál alebo nápojov priamo na mieste.
O aké prípady ide?
Príkladom podpornej služby je poskytnutie priestoru na konzumáciu, poskytnutie obsluhy, toaliet či šatní. Ak si zákazník objedná jedlo v reštaurácii, kde ho aj skonzumuje, uplatní sa znížená sadzba. No kúpa jedla so sebou alebo donáška jedla podliehajú základnej sadzbe DPH vo výške 20 percent, pretože z pohľadu DPH ide o dodanie tovaru.
V júli 2023 nadobudne účinnosť aj novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch týkajúca sa rodinných firiem. Ako zmení život podnikateľov?
Za najvýznamnejšie považujem doplnenie nových ustanovení týkajúcich sa problematiky rodinných podnikov, čím rodinné podnikanie nadobúda samostatný právny rámec. V zmysle tejto novely môže byť rodinným podnikom len subjekt, ktorý bol primárne zriadený za účelom podnikania s podstatnou existenciou rodinných väzieb. Ustanovenia pre rodinné podniky teda nevytvárajú novú samostatnú právnu formu, ale definujú znaky rodinného podniku pre subjekty už existujúcich právnych foriem. Medzi vybrané právne formy patrí obchodná spoločnosť, družstvo a fyzická osoba – podnikateľ.
Je existencia takýchto väzieb pre rodinný podnik zásadná?
Áno, najmä z pohľadu jeho vnútorného fungovania či dosahovania cieľov v podnikaní. Dokazuje ju napríklad väčšinový výkon hlasovacích práv v prospech členov jednej rodiny, účasť vo vedení spoločnosti prostredníctvom osoby štatutára ako člena rodiny ako aj väčšinový hospodársky prospech členov jednej rodiny.
Znamená to, že štát bude rodinné firmy viac podporovať?
Do budúcna by takéto podniky mohli získať prístup k vybraným formám priamej a nepriamej pomoci. Konkrétne formy podpory však nateraz neboli zákonom stanovené.
Bez povšimnutia neostalo ani transferové oceňovanie.
Účinnosť nadobudlo nové usmernenie o určení obsahu dokumentácie transferového oceňovania, ktoré sa použije pri príprave dokumentácie za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2022. V rámci nového usmernenia sa zavádza dokumentačná povinnosť aj na úvery a pôžičky, ktoré nemajú vplyv na základ dane z príjmov.
Rozširuje sa teda dokumentačná povinnosť?
Áno, pričom sa zmena osobitne dotýka stálych prevádzkarní, ktoré musia zdokumentovať spôsob priradenia kapitálu a nákladov financovania, ak ich uplatňujú v daňových výdavkoch. Pre úplnosť však treba dodať, že sa tiež upravuje rozsah subjektov, ktoré majú povinnosť viesť skrátenú dokumentáciu. Po novom ju majú viesť pri významnej kontrolovanej transakcii daňovníci, ktorí v príslušnom zdaňovacom období vykázali daňovú stratu, uplatňujú odpočet daňovej straty, alebo sa nekvalifikujú na zníženú 15-percentnú sadzbu dane z príjmov. Týka sa to aj kontrolovaných transakcií daňovníkov, ktorí v príslušnom zdaňovacom období uplatňujú úľavu na dani.
A čo pripravovaná legislatíva?
V prvej polovici januára bol do NR SR predložený návrh zákona na zvýšenie podpory dobrovoľného dôchodkového sporenia. Navrhuje sa zavedenie daňového stimulu formou nezdaniteľnej časti základu dane vo výške preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, maximálne do výšky dvoch percent zo základu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a z podnikania. Táto suma zároveň nesmie presiahnuť výšku dvoch percent zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.
Daňová poradňa s TPA: Podnikatelia sa musia pripraviť na more zmien, niektoré budú pozitívne
Dobrovoľné sporenie tak bude možné čerpať aj pred dosiahnutím dôchodkového veku.
Novela to umožňuje. Úprava základu dane bude pritom potrebná iba v prípade, ak dôjde k výberu prostriedkov pred dovŕšením 55 rokov veku a zároveň, ak si daňovník uplatnil nezdaniteľnú položku v predchádzajúcich obdobiach. Spomínané úpravy nadobudnú účinnosť až od prvého januára 2024.
Tento rok by sa mala meniť aj úprava obchodných spoločností a družstiev.
Návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev je momentálne v pripomienkovom konaní. Vo výsledku by mal nahradiť aktuálne platnú právnu úpravu týkajúcu sa splynutia, zlúčenia, rozdelenia a zmeny právnej formy spoločností a ich cezhraničných aktivít. Ak by zákon nadobudol účinnosť v jeho súčasnom znení, znamenalo by to okrem iného zavedenie nových pojmov ako premena či cezhraničná premena, a nových inštitútov. Ide napríklad o odštiepenie, cezhraničné rozdelenie či cezhraničnú zmenu právnej formy.
Podnikateľov určite zaujíma aj prípadná pomoc s následkami energetickej krízy.
Zaoberá sa nimi návrh novely zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorým sa má novelizovať aj zákon o dani z príjmov. Novela zákona prináša viacero dočasných zmien, pričom sa oplatí spomenúť najmä predĺženie lehoty na začatie vykonávania podnikateľskej činnosti uvedenej v investičnom zámere a predĺženie lehoty na ukončenie prác na projekte. Tak isto by sa mala znížiť hodnota minimálneho nárastu výroby a výšky minimálne investovaných nákladov, ktoré majú byť do projektu investované v rokoch 2023 a 2024. Klesnúť by mali aj hodnoty minimálneho nárastu pracovných miest v rámci projektu v tomto a budúcom roku.
Aký vplyv bude mať novela na zákon o dani z príjmov?
Predĺži sa obdobie, počas ktorého si budú môcť príjemcovia investičnej pomoci uplatňovať úľavu na dani z príjmov. Podnikatelia, ktorým bola schválená investičná pomoc formou úľavy na dani z príjmov, majú vo všeobecnosti po splnení zákonom stanovených podmienok nárok na uplatnenie úľavy na dani najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Navrhuje sa nezapočítavať do lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani zdaňovacie obdobia rokov 2023 a 2024, ak má príjemca investičnej pomoci nárok na úľavu na dani aj po 31. decembri 2022 a rokov 2024, 2025 a 2026, ak bude rok 2023 prvým zdaňovacím obdobím, v ktorom si príjemca môže uplatniť úľavu na dani z príjmov.
Dlho očakávanou zmenou je zavedenie takzvaných zvereneckých fondov do slovenskej legislatívy.
Ide o novelu zákona o nadáciách, pričom hlavným dôvodom je zavedenie inštitútu pre správu majetku na súkromné účely, ktorý doteraz v slovenskej legislatíve chýbal. Obdobné nástroje sú známe zo zahraničia, napríklad vami spomínané zverenecké fondy či súkromné nadačné fondy. Umožní sa tak občanom nastavenie spôsobu spravovania a odovzdania majetku pre členov rodiny či iné, nimi určené osoby.
Ako to bude v praxi fungovať?
Navrhovanou novelou sa do zákona doplní nový pojem – súkromná nadácia. Zákon tak bude v novej podobe obsahovať podmienky jej vzniku a fungovania. Minimálna výška príspevku do súkromnej nadácie bude jedno euro. Majetok súkromnej nadácie bude môcť tvoriť všetko, čo môže byť predmetom súkromnoprávnych vzťahov, napríklad hnuteľné a nehnuteľné veci, cenné papiere, obchodné podiely, šperky či kryptomeny. Informácie o zakladateľovi súkromnej nadácie by mali byť pritom neverejné.
Aké budú daňové povinnosti nadácie?
Z hľadiska dane z príjmov by mala mať súkromná nadácia obdobný daňový režim ako bežný daňovník dane z príjmov právnických osôb. Príspevky a dary do súkromnej nadácie by tak nemali podliehať zdaneniu. Jej príjem by mal podliehať sadzbe dane z príjmov právnických osôb. Plnenia poskytnuté beneficientovi – fyzickej osobe zo zisku nadácie by mali byť zdanené zrážkovou daňou obdobne, ako je to v prípade dividend. Ak by sa však vyplácalo beneficientovi plnenie, ktoré nie je tvorené zo zisku súkromnej nadácie, daňový režim bude rovnaký ako v prípade darovania. Rovnako sa bude nahliadať aj na bezodplatné užívanie majetku súkromnej nadácie beneficientom – fyzickou osobou, ako aj na úhradu jej nákladov z majetku súkromnej nadácie a takéto užívanie majetku nebude predmetom dane z príjmov fyzickej osoby.
- Peter Ďanovský
Partner TPA pre daňové poradenstvo. V oblasti daní, účtovníctva a podnikateľského poradenstva pre medzinárodných klientov činných vo výrobe, v obchode, nehnuteľnostiach a finančných službách pôsobí už viac ako 20 rokov. V roku 2001 získal licenciu daňového poradcu a je členom Slovenskej komory daňových poradcov. Publikuje a prednáša na témy vybraných daňových oblastí.
Buďte vždy v obraze s pravidelnými aktualitami z oblasti daní, auditu a účtovníctva. Viac odborných tipov a praktických príkladov nájdete v kvartálnom TPA Newslettri.
Viac informácií o zaujímavých projektoch spoločnosti TPA sa dozviete v najnovšom podcaste s partnerom TPA pre digitálne účtovníctvo Jurajom Tobákom. Staršie podcasty nájdete TU.
