Novinárka opísala sex párty v Silicon Valley a kultúru, ktorá vytláča ženy z IT

Novinárka pôsobí v Bloombergu už osem rokov a je neoddeliteľne spätá so spravodajstvom o technológiách, ktoré vyšli zo Silicon Valley. Jej výhodou je množstvo inside informácií, ktoré počas svojej kariéry nazbierala osobnými a neformálnymi stretnutiami medzi technologickou smotánkou.

Kniha rešpektovanej reportérky preto vyvolala oprávnený ohlas, keď nazrela za oponu firiem, ktoré ovládajú náš každodenný život. Najväčší rozruch spôsobila tým, že detailne opísala sexuálne a drogové večierky miliardárov, swingers party a uvoľnené mravy, ktoré sú len príznakom oveľa hlbšieho problému, ktorý má technologický priemysel v Silicon Valley: zaobchádzanie so ženami.

Kniha Brotopia Zdroj: Amazon

Ako sa to všetko začalo

V knihe si kladie oprávnenú otázku: Prečo je v Silicon Valley tak málo žien v IT firmách, keď po druhej svetovej vojne ženy na technických pozíciách dominovali? Ešte pred niekoľkými desaťročiami ženy študovali technické vedy a informatiku a ich podiel presahoval 40 percent. Odvtedy dramaticky klesá.

Kde došlo k vzniku stereotypu, v ktorom si spoločnosť namýšľa, že programovanie a vývoj nových technológií patrí len do rúk mužov? Autorka sa neuspokojí s omieľaným tvrdením, že ženy dávajú viac prednosť medicíne, ekonómii či právu, čo môže ich nedostatok na pracovnom trhu IT čiastočne vysvetliť. Korene tohto stavu vidí inde.

Kľúčové boli 60. a 70. rokoch minulého storočia, keď sa technológie vylepšovali a firmy začali zháňať šikovných programátorov. Firma System Development Corporation si najala dvoch psychológov, Williama Cannoma a Dallisa Perryho, ktorí zostavili osobnostný test, ktorý mal odhaliť predpoklady dobrého programátora. Lenže psychológovia sa rozhodli zostaviť test z odpovedí na základe vzorky 1 600 ľudí, z toho bolo len 186 žien.

Na základe dotazníka logicky zistili, že ľudia, ktorí majú radi hádanky, techniku a matematiku majú potenciál byť dobrými kódermi. Lenže druhá časť dotazníka prišla s oveľa zaujímavejšími závermi – dobrými kódermi by mali byť aj ľudia, ktorí nemajú radi osobný kontakt, spoluprácu a majú asociálne cítenie. Fajčia, zdajú sa neustále nevrlí a majú introvertnejšiu povahu.

Ich teória, v ktorej bolo len maličké zastúpenie žien, začala žiť vlastným životom. Test osobnosti sa rozšíril do celého sveta – od firiem až po školy. Už na školách tak dievčatám konzultanti odporúčali, aby si vybrali iný odbor ako informatika a to nie na základe ich talentu či záujmov, ale na základe pochybného testovania, ktorý vryl do spoločnosti prvé predsudky. 

To znamená, že firmy začali cielene najímali „asociálnych kockáčov“ a v tejto sorte ľudí mali zastúpenie v drvivej väčšine práve muži. Nevrlé vystupovanie a jednotvárne oblečenie sa začalo od informatikov očakávať. Kto chcel zapadnúť do partie, nosil sivé tričko každý deň, čo potvrdila zo svojej praxe bývalá šéfka Motoroly Padmasree Warrior.

Autorka spomína aj tradičný postoj, že „počítače patria do rúk chlapcom“, ktorý sa od 80. rokov rozšíril medzi učiteľmi aj rodičmi. Tí umiestňovali prvé počítače prevažne do chlapčenských izieb. To zvýhodňovalo chlapcov na predmetoch ako informatika a špičkové univerzity uprednostňovali študentov, ktorí sú v počítačoch nadaní. Autorka tvrdí, že došlo k situácii, kde sa programátorom stával študent, ktorý už ním bol. 

Steve Jobs prilákal ženy

To, že stereotypy stále nevymizli, dokazuje