Na byty a nevýrobné budovy pripadá viac ako štyridsať percent konečnej spotreby energie. Predstava o priemyselných podnikoch ako obrovských hltačoch energie je pravdivá iba čiastočne. Obytné, administratívne a obchodné stavby stále pribúdajú a spotrebu energie budú ovplyvňovať dlhodobo.
Nové objekty by preto mali spĺňať aspoň minimálne požiadavky na energetickú náročnosť. Pri existujúcich stavbách sú cestou k zníženiu spotreby väčšie alebo čiastkové renovácie.
Ani smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2002/91/ES o energetickej náročnosti budov, účinná od roku 2003, nenecháva túto oblasť nepovšimnutú. Odporúča členským štátom posúdiť aj využívanie alternatívnych systémov dodávok energie.
Dôležitý parameter
Projektovanie budovy je pre energetické úspory rozhodujúci moment. Ide o výber stavebného materiálu na strechu, podlahy, stropy a vonkajšie múry. Tie predstavujú na stavbe najväčšiu časť jej plochy a sú v bezprostrednom styku s okolím.
Práve cez ne môže preniknúť najviac tepla von a ak nedostatočne izolujú, prepúšťajú zároveň chlad dovnútra. Murovacie materiály majú schopnosť týmto únikom zabrániť. Vyjadruje ju tzv. tepelný odpor označený ako R. Musí byť čo najvyšší.
Hrubšia konštrukcia má tepelný odpor vyšší. Ale každé zhrubnutie vonkajšieho múru znamená zároveň zmenšenie priestoru vnútri. Preto sa vývoj zameriava na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností použitých materiálov. Minimálna hodnota R podľa normy je 2,0 a odporúčaná 3,0.
Uvedené požiadavky spĺňajú či prekračujú viaceré materiály. Dve základné skupiny predstavujú pálené tehly a pórobetónové tvárnice. Na slovenskom i českom trhu sú rovnako úspešné.
Porovnateľný objem predaja je podľa Petra Markoviča, riaditeľa obchodu spoločnosti Xella Slovensko, špecifický oproti iným krajinám, kde spravidla pálené murivo na trhu vedie. Pribúdajú však aj nové riešenia. Lisované tvárnice či dosky zalievané betónom a označované ako systémy strateného debnenia alebo viacvrstvové, tzv. sendvičové konštrukcie.
Klasické murivo
Pri zrode pálenej tehly stáli staroveké kultúry. Je to prírodný stavebný materiál, lisovaný z hliny, ktorý charakterizuje trvanlivosť, pevnosť a aj najvyššia požiarna odolnosť.
Pri zachovaní týchto parametrov má pálená tehla podstatne lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Preto na pohľad aj celkom inak vyzerá. Nie je plná, má zvislé diery, aby bola ľahšia.
Najväčší výrobca pálených tehál na Slovensku je dcérska spoločnosť koncernu Wienerberger, ktorý je svetovou jednotkou v segmente. V roku 2007 dosiahla tržby 1,7 miliardy korún.
Dvaja významnejší slovenskí výrobcovia inkasujú zhruba pätinu z nich. Ipeľské tehelne v Lučenci za minulý rok utŕžili takmer 335 miliónov a Pezinské tehelne – Paneláreň vyše 308 miliónov korún. K menším producentom patria tehelne vo Vranove, v Preseľanoch i na Myjave.
Tehliarske kapacity rakúskej rodinnej firmy Leier pribudnú na východe Slovenska ešte tento rok. Fabrika v Petrovanoch bude najväčšia z tehelní v skupine. Nový majiteľ kúpil Tehelňu Gbely a chce sa zamerať na manufaktúrnu výrobu nepálených tehál. Spolu so špeciálnou omietkou a s maltou sa používajú na stavbu energeticky úsporných domov.
Podľa Miloša Kleina, konateľa spoločnosti Winerberger-Slovenské tehelne, trhové podiely významne ovplyvňujú aj značky, ktoré sa u nás len predávajú. Sú to naprí- klad výrobky z českých tehelní Heluz, ktoré mali v roku 2006 obrat 1,186 miliardy českých korún.
Svetový v tehlách
Koncern Wienerberger kótuje svoje akcie na viedenskej burze. Silnú pozíciu má v USA a kúpou existujúcich tehelní neustále preniká do strednej a východnej Európy. Ponúka komplexné stavebné systémy, ktoré pozostávajú z tvárnic na obvodové múry, vnútorné priečky a stropy vrátane doplnkov, omietok i mált.
Tehly na obvodové steny Porotherm 44 Si s hrúbkou 440 milimetrov môže spolu s tepelnoizolačnou maltou a omietkou dosiahnuť tepelný odpor R na úrovni 4,25. S hlinou sa pri výrobe zmiešajú ešte papierenské vlákna a piliny. Pri vypaľovaní zhoria a na ich mieste sa vytvoria póry, ktoré zlepšujú tepelnoizolačné vlastnosti.
Wienerberger spustil na Slovensku prvý zmodernizovaný závod v roku 1994 v Zlatých Moravciach. O štyri roky neskôr kúpil ešte tehelňu v Boleráze a v roku 2005 aj v Ružomberku. Vo všetkých troch prevádzkach dosahuje veľkú automatizáciu výrobného procesu.
Preto je vo výrobe málo zamestnancov, v najväčšom závode pracuje v jednej zmene šesť ľudí. Pec sa vykuruje plynom na 900 až 950 stupňov, funguje nepretržite 24 hodín denne po celý rok. Výroba jednej tehly trvá približne tri dni od vyťaženia hliny, cez jej drvenie, lisovanie, sušenie, pálenie až po expedíciu.
V krajine vyrábajú aj ďalšie dcérske spoločnosti koncernu. K nim patrí Tondach, producent pálenej strešnej krytiny, a dvojka na európskom trhu Bramac, zameraný na betónovú strešnú krytinu, ako aj Semmelrock, známy hlavne betónovou dlažbou.
Pórobetón je mladší
V čase nedostatku materiálu i energií medzi dvoma svetovými vojnami vyvinuli vo Švédsku pórobetón. Je to prírodný materiál, ktorý získava svoje fyzikálno-mechanické vlastnosti vytvrdzovaním v špeciálnych zariadeniach, tzv. autoklávoch pri teplote 200 stupňov Celzia.
Dva farebné odtiene indikujú pôvod základnej suroviny. V sivom je elektrárenský popolček, odpad vznikajúci pri spaľovaní hnedého uhlia. Základom na jeho produkciu je poľská technológia Unipol. Neskôr pribudla modernejšia holandská licencia Casilox.
Biely pórobetón sa vyrába z kremičitého piesku. K obom východiskovým surovinám sa pridáva voda, spojivom je cement a vápno, čo zvyšuje pevnosť výrobkov. Pórobetón má dobré tepelnoizolačné vlastnosti vďaka pórom, nepriepustným uzatvoreným vzduchovým medzerám.
Závody, ktoré ho dnes na Slovensku vyrábajú, majú spoločný pôvod v štátnom podniku Ľahké stavebné hmoty v Zemianskych Kostoľanoch. Ten sa rozdelil na viaceré spoločnosti. Z nich Pórobetón a Ypor boli spočiatku prepojené, ale koncom deväťdesiatych rokov sa odčlenili.
Akciová spoločnosť Pórobetón sa transformovala na dnešný Porfix – pórobetón, ktorý produkuje rovnomenný sivý pórobetónový stavebný systém. Jeho obrat v roku 2007 dosiahol takmer 825 miliónov korún.
Pred dvoma rokmi prevzal Porfix aj výrobu a obchod v spoločnosti Pórobetón Trutnov v Českej republike. Tu už takmer rok aj vyrába pod značkou Qpor. Uspokojuje prevažne český trh a slovenské kapacity si uvoľnil pre tuzemských odberateľov.
Spoločnosť Ypor najprv prebrala Ytong Slovakia a v roku 2003 sa zlúčila s firmou Hebel Pórobetón v Šaštíne. Materské firmy Ytong aj Hebel prešli v Nemecku pod koncern Haniel.
Ten neskôr svoje aktivity v produkcii surovín a materiálov pre stavebníctvo previedol do firmy Xella International. Slovenská Xella v roku 2005 zrekonštruovala závod Šaštín-Stráže. Jeho moderným produktom je napríklad od vlani tvárnica Lambda.
Slúži len na obvodové steny a pri bežnej hrúbke 375 milimetrov dosahuje jeho tepelný odpor R hodnotu 4,31. Vďačí za to nižšej objemovej hmotnosti, pri ktorej má však zaručenú pevnosť.
V roku 2007 dosiahli tržby Xelly Slovensko takmer 1,3 miliardy korún. P. Markovič hovorí o medziročnom tridsaťpercentnom náraste predaja. Za zvýšeným dopytom vidí silnejúcu popularitu značky i dôveru k nepáleným materiálom. Reakciou je minuloročné rozšírenie kapacity existujúcich zariadení a nepretržitá trojzmenná prevádzka.
Veľkí majú výhodu
Pri zvýšenom dopyte si slovenskí výrobcovia vychutnávajú príslušnosť k veľkým koncernom naplno. Ich kapacity sú zamerané predovšetkým na uspokojenie požiadaviek na domácom trhu, ale v prípade potreby dokážu rastúci apetít pokryť aj zo závodov v ďalších krajinách.
Označenie CE dáva voľnú ruku aj na predaj ich produktov v Európskej únii. Wienerberger má napríklad desiatky tehelní v krajinách Vyšehradskej štvorky, viaceré blízke sú v Rakúsku.
Výrobcovia tehál i bielych pórobetónových tvárnic ťažia základné suroviny priamo pri svojich závodoch. Do cien produktov sa premietajú najmä náklady na energiu, ale aj dopravu. Ekonomická vzdialenosť na dodávku produktov je 200 kilometrov. Nepredávajú ich priamo stavebným firmám a nemajú ani vlastnú predajnú sieť. Dodávajú len do zmluvných stavebnín.
Menším nechýba odvaha
Drevoštiepkový systém Durisol je pôvodom z Holandska. Okrem neho majú výborné tepelnoizolačné vlastnosti aj štiepko-cementové dosky Velox či rozoberateľné tvárnice Medmax z expandovaného polystyrénu alebo z inovatívneho materiálu Neopor. Výrobcovia ich propagujú aj ako lacnejšie riešenia oproti tehlám či pórobetónu.
Slovenský trh je však konzervatívny, spotrebitelia sa o novinkách presviedčajú ťažšie a záujem je zatiaľ menší. Aj preto sa na Slovensku vyrábajú iba niektoré novšie systémy, iné sú len predajným artiklom. Stavby z nich, ale aj z ďalších pomaly pribúdajú.
Liapor kombinuje výhody tehly i pórobetónu. Produkuje ho firma Lias vo Vintířove neďaleko Karlových Varov v nemeckej licencii. Tvárnice sa používajú aj na Slovensku, ale v dôsledku väčšej vzdialenosti od výrobne je to ekonomicky menej výhodné.
Duté betónové tvárnice sú z kameniva a cementu. Na Slovensku ich vyrába napríklad Premac. Pod značkou Easyblok vychádzajú aj z francúzskej linky v Oľdzi, neďaleko Dunajskej Stredy vo firme Triada Odpad. Systém Stabizol je patentovaný na Slovensku i v susednej Českej republike.
Produkuje ho od roku 2004 firma Slovholding vo Vysokej pri Morave, ale zatiaľ využíva len šestinu kapacity. Betónové stavebné prvky sú dominantné napríklad vo Francúzsku, ale stavia sa z nich aj v rozvojových krajinách.
Obvodová stena sa pri výstavbe dopĺňa o ďalšie vrstvy ako sendvič, preto sú známe aj ako sendvičové murivo. Ak je aj hrubá stavba z liateho betónu, dá sa takto celý objekt postaviť z jedného druhu materiálu.
To považujú výrobcovia všetkých druhov stavebných systémov za veľmi dôležité, pretože každý materiál inak reaguje na zmenu teploty prostredia. Systém KMB Sendwix ponúka na Slovensku spoločnosť KM Beta cez svoju dcérsku spoločnosť. Základom na jeho tri varianty sú vápenno-pieskové tehly, pre ktoré má KM Beta výrobné závody na Morave.
Nové nápady
Odpad z papierní Mondi SCP zmiešaný so sadrou, s cementom a vodou môže slúžiť na lisovanie murovacích prvkov. Pôvodná myšlienka vznikla v Českej republike. Po jej úprave patent na murivo s celulózovým základom prihlásila spoločnosť IPP Daxner v 82 krajinách.
Premiéra bude na Slovensku. Skúšobná výroba sa už začala a pripravuje sa prvá aplikácia na stavbe. Autor štúdie sendvičového systému s použitím dutej cementovej tehly je architekt Martin Koniar z Košíc.
Inovatívny systém, ktorý sa suchým spôsobom a veľmi jednoducho spája a aj rozoberá, súperil v prvom ročníku súťaže Holcim Awards pre trvalo udržateľné stavebníctvo s ďalšími.
Zo Slovenska bol aj projekt energeticky úsporného domu využívajúceho solárnu energiu, ktorého autor je Igor Niko zo spoločnosti Niko Invest. Dom bol navrhnutý z konštrukčného systému MGU na báze betónových blokov.
Ten sa už vyrába od roku 2004 a umožňuje stavať murované viacvrstvové konštrukcie s hrúbkou stien od 300 do 600 mm a s hodnotou tepelného odporu od 11,0 až 16,0. Ide o objekt s extrémne nízkymi prevádzkovými nákladmi, ktorý si takmer nevyžaduje kúrenie a vyhrieva sa teplom, ktoré počas bežnej činnosti uvoľňujú ľudia a elektrické spotrebiče.
Energetická hospodárnosť budov sa na Slovensku povinne certifikuje od začiatku tohto roka. Významne ju ovplyvňujú nielen murovacie materiály a okná, ale aj inštalované zariadenia a technológie, napríklad kotly či klimatizačné a osvetľovacie systémy. M. Klein však upozorňuje, že spotreba energie závisí aj od správania a zvyklostí ľudí, ktorí objekt využívajú.
Ilustračné foto – Vlado Benko
