Rozhodnúť sa kúpiť použitý alebo takzvane upcyklingovaný kus oblečenia je spôsobom, ako podporiť ochranu životného prostredia cez trend udržateľnej módy. Ide o alternatívu prúdu fast fashion módy, ktorý tlačia do obchodných centier veľké módne značky. Tony oblečenia tak každodenne končia v komunálnom odpade, kde sa rozkladajú desaťročia. Pritom by stačilo použité oblečenie posunúť niekomu, kto ho potrebuje, prípadne ho doniesť do Nosene. Projekt na tom síce podnikateľsky zarába, ale plní aj úlohu pomoci slabším a zároveň pomáha prírode.
Aký podiel z ceny putuje na projekt týraných žien?
Priamo z ceny odvádzame 15 percent. Zákazník vidí nielen cenu produktu, ale aj výšku príspevku, ktorý odvádzame združeniu na pomoc týraným ženám.
Keďže na trhu ste presne rok, viete, koľko ste na projekt My Mamy odviedli?
Celkovo sme na Dobrú vec, odviedli viac než 10 tisíc eur, a financie smerovali nielen združeniu My mamy, ale aj OZ Divé maky a Pes v núdzi. Pomoc začala, keď združenie My Mamy začalo pracovať na vybudovaní domu pre týrané ženy na prešovskom sídlisku. Niektorí obyvatelia proti nim začali spisovať petíciu z obavy pre nárast kriminality. To nám prišlo veľmi nefér.
Ušetríte aspoň na tom, že vám ľudia oblečenie prinášajú? Oblečenie k vám môžu priniesť aj zákazníci, je možné, že týmto dokážete ušetriť na nákladoch na nákup?
Zákazníci k nám môžu priniesť svoje oblečenie, no toto oblečenie netvorí ani tretinu predajne. Ak ním naplníme možno 10 percent predajne, tak to je veľa. Ľudia síce prinesú oblečenie, ale nie všetko z toho je použiteľné na predaj. Niektoré veci prešijeme v rámci upcyklovanej kolekcie Renewals by Nosene, a tie ktoré nevieme spracovať týmto spôsobom, putujú ďalej, ako aj oblečenie, ktoré nepredáme na pomoc ženám do domova či na recykláciu. To, čo nám ľudia donesú netvorí gro toho, čo máme na predajni.
Komunikujete so zákazníkmi a podporujete ich v tom, aby šaty nevyhadzovali do komunálneho odpadu. Čo naopak nechcete predávať?
Zákazníci sa môžu dozvedieť o možnosti i s podmienkami darovania oblečenia na našom webe alebo priamo v predajni. Na web stránke máme oznámenie, že k nám môžu priniesť oblečenie a zároveň vysvetľujeme, aké naopak nemusia nosiť. Príkladom sú topánky, ktoré sú hygienicky citlivá časť oblečenia a sama by som nenosila topánky po niekom. Navyše topánky sa prispôsobia na klenbu majiteľa a nemusia potom sedieť na nohu ďalšieho človeka.
Odkiaľ teda dovážate základ secondhandového oblečenia, ktoré predávate?
Prvá možnosť je darované oblečenie, ktoré som spomenula. Majiteľ oblečenie vytriedi a dá do krabice, po ktorú pošleme kuriéra alebo ju privezie zákazník k nám do predajne. Chceme ich tak podnietiť k tomu, aby použité oblečenie nevyhadzovali do kontajnera, nemusí im zavadzať v skrini, ale môžu ho radšej darovať na miesto, kde nájde ďalšie využitie. Ak sa nám to oblečenie podarí predať, tak z predajnej sumy prispel aj on na dobrú vec.
Ak oblečenie predsa len nepredáme, priamo ho pošleme týraným ženám. Tento cyklus je nastavený tak, aby každý kus oblečenia našiel využitie.
Pobočka obchodu Nosene v Bratislave Zdroj: Karol Farkaš
To je síce fajn, ale základ oblečenia nemáte od bežných ľudí. Predpokladám, že ich dovážate od dodávateľov ako klasické sekáče.
Máme svojich dodávateľov, od ktorých oblečenie nakupujeme. Nakupujeme ich vo vreciach a halda oblečenia prejde sitom výberu. Vytriedime len kvalitné a pekné oblečenie, ktoré by sme si sami obliekli a je v dobrom stave. Je totiž pravda, že v tom mechu môžete nájsť štyri dobré veci, ale aj 50 kúskov. Jednoducho nevieme, čo nám príde, a preto sa snažíme z toho vybrať len to najlepšie. Chceme ponúkať len veci, ktoré sú pekné, zachovalé, nadčasové a nemajú poškodenia.
Správate sa na prvý pohľad ekologicky, ale čo potom logicky robíte s oblečením, ktoré je pre predajňu nepredajné a nepoužiteľné?
Ak je oblečenie vyrobené z kvalitného materiálu, ale má zlý strih či poškodenie, tak ho naše šikovné dievčatá prešijú a vytvoria tak štýlové kúsky v našej vlastnej upcyklovanej značke Renewals by Nosene. Tému udržateľnosti spájame hneď v dvoch rovinách. V jednej je to nákup noseného oblečenia a v druhej možnosť kúpiť si upcyklované oblečenie, čiže prešitý kúsok z inej veci alebo ušitý zo zvyškových či poškodených materiálov našej vlastnej značky Renewals by Nosene. Taktiež i doplnky, ako sú šperky či kozmetika, ktoré nájdete sa snažíme vyberať s ohľadom na udržateľnosť.
Ak je oblečenie v dobrom stave, ale nevieme ho využiť v rámci kolekcie, tak ich pošleme do združenia My Mamy. Keď ide ale o zničené oblečenie, materiál je zničený a oblečenie je nemoderné tak ho dávame na recykláciu, z ktorého sa v priemysle nájde ďalšie využitie na izolácie alebo v automobilovom priemysle.
Pobočka obchodu Nosene v Bratislave Zdroj: Karol Farkaš
Ceny vo vašom secondhande sú vyššie ako v bežnom sekáči. Ako vzniká cenotvorba?
Máme konkurenciu aj zo strany klasických obchodných centier, ale aj lacnejších sekáčov. Snažíme sa však neísť lacnou či často sa opakujúcou zľavovou cestou. Je pravda, že aj tu nájdete niektoré oblečenie za šesť eur, ale nesnažíme sa konkurovať cenou – napríklad ísť na výpredaj za 1,50 eura. Skôr chceme zákazníkom prinášať kvalitu. Navyše im dávame garanciu, že oblečenie je čisté a prispeli na dobrú vec. Cena zohľadňuje aj to, pre akú vekovú kategóriu oblečenie predávame, v akom stave je oblečenie, z akého je materiálu, či akej je značky. Chceme byť cenovo dostupní, ale aby mohol celý koncept fungovať, nemôžeme si dovoliť predávať veci za dve eurá.
Ako ste oblečená vy?
Všetko je to od nás z Nosene. Okrem pančušiek a tenisky, ktoré mám obuté sú tiež zo Slovenska a sú zo secondhand džínsov.
V zásade je celý môj šatník zo sekáča. Niekedy s kolegyňami bojujeme o kúsky, keď príde ,,nové” oblečenie. Často to už robím tak, že celý svoj šatník prinesiem sem a priebežne ho obmieňam. Keď teda niečo nájdem, tak si to kúpim a prinesiem niečo z môjho šatníka.
Majiteľka secondhandu Nosene Katarína Hutyrová (vpravo) s kolegyňou Zdroj: Karol Farkaš
Niekde ste sa vyjadrili, že na tento koncept udržateľnej módy ste nabehli v roku 2013, keď sa zrútila budova v Bangladéši, kde zahynulo vyše 700 šičiek. Je to pravda?
Situácia, ktorá sa stala v Bangladéši ma ovplyvnila najmä v zmýšľaní o tom, čo a za koľko kupujem a taktiež, či sú pre mňa všetky výpredajové veci, na ktoré som v tom čase dokázala minúť takmer všetky peniaze, čo som zarobila na brigáde, naozaj potrebné. Ovplyvnila ma tiež aj moja babka. Keď som bola vo veku cca sedem až deväť rokov, mali sme u nás v Kysuckom Novom Meste sekáč, v ktorom mi vždy niečo našla. Pamätám si, že tam boli síce i štendre s navešanými vecami, ale i lavice s kopami oblečenia, a tiež nie príjemná vôňa a babka nakoniec musela loviť sama.
Takže ste sa ocitli v kolotoči nákupných mánií?
Dostala som sa zakrátko do stavu, kedy som všetky zarobené peniaze oplieskala za šatník a potom si uvedomila, že asi niečo robím zle. Pozrela som sa na obrovskú skriňu a nosila som z nej dokola päť vecí. Zmenila som stratégiu a kúpila si radšej jeden kvalitnejší kúsok ako päť vecí za štyri eurá.
Postupne sa to celé nabaľovalo - začala som si všímať Fashion Revolution, ktoré hlásalo, že lacná móda nie je dobrá a poukázala na zlé pracovné podmienky šičiek v Ázií a informovalo spotrebiteľov o situácii v módnom priemysle. Neskôr na to mi kamarát Jakub povedal o svojom nápade na pekný second hand a mňa to celé zaujalo. Sekáč je o jedinečných kúskoch, ktoré keď si kúpite, máte istotu, že v meste či práci nestretnete ženu, ktorá má napríklad ten istý sveter, či šaty.
Pobočka obchodu Nosene v Bratislave Zdroj: Karol Farkaš
Je podľa vás riešením aspoň čiastočne ignorovať veľké módne reťazce?
Nemám voči nim predsudky, pretože ak niečo naozaj potrebujem a nenájdem to u nás, niekedy nakúpim aj vo fast fashion reťazcoch. Je to však skôr výnimočná situácia. Nie je riešením ignorovať tieto reťazce, ale skôr apelovať na zodpovednosť týchto reťazcov.
Veď čo by sa stalo, ak by ľudia šijúci oblečenie nemali vôbec žiadnu prácu, pretože sú závislí aj od fashion priemyslu, šijú alebo pestujú bavlnu. Skôr som zástanca toho nájsť spôsob, ako zmeniť pracovnú sféru v týchto štátoch, aby to na nich priamo malo zásah. Samozrejme, nepresviedčam ľudí, aby si nekupovali veci v reťazcoch, ale skôr im poviem, aby premýšľali nad tým, prečo ich tričko stálo len tri eurá aj bez akciovej ponuky.
S Nosene ste začali čerstvo po škole?
Ešte pred štátnicami som nastúpila do firmy v odbore, ktorý som vyštudovala (na Žilinskej univerzite odbor Zasielateľstvo a logistika, pozn. red.), a neskôr som sa popri práci venovala tomuto projektu. Po čase som zistila, že deň má len 24 hodín, čo na 100 percent na plné venovanie sa obom prácam nestačí. Musela som sa teda rozhodnúť, ktorým smerom sa budem posúvať ďalej. A tak som sa začala venovať projektu naplno, pretože má pre mňa hlbší zmysel, ako iba chodiť do práce.
Zmenilo sa vaše zmýšľanie, keď ste vstúpili do biznisu, no už na vlastné riziko?
Už to nie je o tom, že človek príde do práce o ôsmej, odpracuje si osem hodín a ide domov. Život podnikateľa je iný. Je to o zodpovednosti nielen vo fungovaní podniku, jeho napredovaní, komunikáciu s dodávateľmi, zákazníkmi, ale i o riešení menej veselých byrokratických záležitostí. Vstávam takmer každý deň o šiestej a o pol ôsmej sa snažím byť už v office. Výhodou je, že každý deň je troška iný a to by som už nemenila. Prvý rok je kritický, pretože človek objavuje, čo podnikateľský svet skrýva a veľmi veľa sa naučí. Niekedy má môj pracovný deň nie osem, ale tak 13 až 15 pracovných hodín. S podnikaním je to jednoducho tak, ako sa k tomu človek postaví. Buď zistí, že to nie je pre neho alebo naopak, zistí, že to riskne a ide do toho.
Neplánujete expanziu?
Vo februári sme otvorili prevádzku v Banskej Bystrici a uvidíme, či a kam sa posunieme ďalej.
V najnovšom čísle TRENDu sa venujeme mladým inšpiratívnym firmám, ktorým nie je jedno, koľko odpadu tvoríme. Projekt Nosene je len jedným z nich. Print je dostupný vo vašich stánkoch od štvrtka 11. mája alebo na našom webe. Článok z printového vydania si môžete prečítať v tomto linku.
TREND 19/2017
