Nestlé skúša na Slovensku chute

Ľudia kupujú lacnejšie potraviny. No švajčiarsky značkový výrobca, koncern Nestlé si na Slovensku stále drží predkrízové zisky. Okrem iného aj vďaka snahe núkať Slovákom stále nové výrobky a chute, pričom musí používať aj metódu pokusov a omylov. Popri kríze zasiahla jeho prievidzskú fabriku minulý rok aj veľká voda.

V koncernovej elite

Najväčšieho svetového producenta potravín poznali ľudia v týchto končinách už za prvej republiky. V českom Moravskom Krumlove a Hlinsku rozbehol na tie časy moderné mliekarenské závody. Jeho tunajší biznis síce komunizmus prerušil, no po jeho páde sa ponáhľal späť.

V Česku sa zameral na produkciu čokolád a iných cukroviniek. Kúpil Zoru Olomouc a holešovický Sfinx. Na Slovensku ho zlákala prievidzská výrobňa dehydrovaných produktov Carpathia, ktorá bola jedinou fabrikou svojho druhu v krajine. Kúpil ju od štátu v roku 1992. Mala síce zastarané technológie, no zachované budovy a dosť veľký areál na ďalšie rozširovanie.

Nestlé tam hneď rozbehlo modernizáciu. Riaditeľ výrobného závodu tuzemskej dcéry Nestlé Slovensko Juraj Piš hovorí, že od nástupu koncernu sa tam investovalo 31 miliónov eur. A zdôrazňuje, že prievidzská fabrika na výrobu dehydrovaných polievok, cestovinových jedál či bujónov nie je pre Nestlé žiadna menšia lokálna výrobňa, ale podnik európskeho významu. „Koncern má závody na výrobu kulinárskych produktov aj v Nemecku, Francúzsku, Poľsku, Rusku a na Ukrajine, no prievidzský rozsahom výrobkov a zásobovaných trhov patrí k špičke,“ hovorí. To podľa neho dáva tejto fabrike dlhodobú perspektívu. Ak sa nedarí na trhu jednej skupine produktov, predaj potiahne iná. Ak sa jeho výrobky začnú predávať horšie na jednom trhu, zachrániť to môže iný.

Voda ohrozila čísla

Spolu 550 zamestnancov prievidzskej továrne vyprodukuje ročne produkty za vyše 60 miliónov eur. Vyvážajú sa do vyše dvoch desiatok európskych krajín. Hlavne do Česka, Maďarska, Španielska, Rumunska, Talianska, Rakúska či Bulharska. Von idú pod nadnárodnou značkou Maggi a doma sa predávajú aj pod slovenskou Carpathiou.

Fabrika si udržala výkonnosť i po nástupe krízy. V predminulom roku dokonca medziročne zvýšila produkciu z 21-tisíc ton výrobkov na takmer 22-tisíc. Vlani síce zišla pod úroveň dvadsať a pol tisíca, no môže za to v lete rozvodnená rieka Nitra. „Na dvore závodu sme mali skoro meter vody. V pivnici zalialo obalové materiály, z areálu sme odviezli tristo nákladniakov bahna,“ spomína J. Piš. No výrobné linky zostali nedotknuté a po dvojtýždňovom výpadku mohli výrobu obnoviť. Celkové škody z povodní sa vyšplhali na niekoľko stotisíc eur, ale podľa J. Piša to celkový slovenský hospodársky výsledok Nestlé za vlaňajší rok nepokazí.

Na tento rok už koncern schválil pre továreň ďalšie nové investície. Za jeden a pol milióna eur idú kúpiť technológie. Mali by umožniť spustiť nové rady dehydrovaných kulinárskych výrobkov, no čo to presne bude, zatiaľ šéf fabriky konkretizovať odmietol.

Pokusy a omyly

Neustále ponúkanie nových produktov a chutí. Práve to je základom úspechu firmy, tvrdí country manager, konateľ a šéf Nestlé Slovensko Jaroslav Kollár. Podľa neho ak chce mať potravinárska spoločnosť úspech, musí ísť do noviniek aj počas krízy. Ale zároveň ak priebežné predaje nezodpovedajú predstavám Nestlé, nepredáva ich tvrdošijne ďalej, ale menej úspešné produkty z trhu radšej stiahne. „Našou ambíciou je byť jednotkou alebo aspoň dvojkou v každej produktovej kategórii, v ktorej sme na trhu. Ak pri niektorej novinke nevidíme dlhodobú perspektívu, radšej ju z trhu stiahneme a uvoľníme miesto iným novým výrobkom,“ hovorí J. Kollár.

Predminulý rok tak Nestlé napríklad prestalo dovážať na Slovensko svoje zmrzliny Schöller. V krajine odvtedy predáva iba drahšie švajčiarske zmrzliny Mövenpick. Kvôli nižším trhovým podielom firma už skôr prerušila v tuzemsku predaj tatárskych omáčok a majonéz Maggi, ktoré sa vozili z Poľska. Pre nepresvedčivé výsledky už pred piatimi rokmi zúžila aj výrobné portfólio prievidzského závodu. Ukončila tam výrobu ovocných džemov pod značkou Carpathia a technológie predala českému Hamé.

Na druhej strane J. Kollár pripomína, že Prievidza sa v posledných rokoch môže pochváliť úspešnými novinkami. Dehydrovanými omáčkami k mäsu či dehydrovanými hotovými cestovinami značky Maggi. Darí sa aj kávovarom do domácností na kapsuly Nescafé Dolce Gusto.

Podržané zisky

Hoci inovácie tuzemskú dcéru Nestlé ťahajú, zisk na nezmenenej úrovni desiatich miliónov eur si predvlani, uprostred krízy, dokázala udržať aj vďaka vnútorným úsporám. „Na čas sme zmrazili mzdový rast a znížili počet pracovných ciest,“ hovorí J. Kollár. No kríza firmu úplne neobchádza. Predvlaňajšie tržby Nestlé Slovensko klesli o desatinu, na 150 miliónov eur. „Pocítili sme posun spotrebiteľov od prémiového segmentu potravín k lacnejším,“ vysvetľuje tento manažér. Predaj ich lacnejšej instantnej kávy Nescafé Classic rástol na Slovensku dynamickejšie ako drahšej – Gold.

J. Kollár tvrdí, že celkovo sa Nestlé v kríze darí lepšie ako väčšine iných konkurentov. Slovenský trh s čokoládovými tyčinkami, ktoré vozí hlavne z Česka, klesol predvlani o 11 percent. Nestlé ich predalo o percento viac. Tuzemský trh s dehydrovanými polievkami klesol celkovo o štyri percentá, no táto firma udržala ich predaj nezmenený. A trh s prémiovými kávami išiel predvlani dole o sedem percent, kým Nestlé si polepšilo o dve percentá. Koncernu sa na Slovensku darilo aj s potravinami pre domáce zvieratá. „Počas krízy možno majitelia psov a mačiek ušetrili na sebe, no zvieratá nijako neochudobňovali,“ hovorí J. Kollár. Celkovo si predvlani slovenské Nestlé zlepšilo trhové podiely v dvoch tretinách predávaných produktov.

Za vlaňajší rok ešte slovenská dcéra koncernu výsledky uzavreté nemá, no podľa tohto konateľa to nebol zlý rok. U matky je to podobné. Zatiaľ čo za predvlaňajší rok celosvetové tržby Nestlé rástli o štyri percentá, tak za prvých deväť mesiacov roka minulého v porovnaní s rovnakým obdobím roka predminulého poskočili o šesť percent. Nestlé ťahajú dvojcifernými rastami hlavne Ázia, Oceánia či Južná Amerika. Európsky predaj koncernu predvlani stagnoval. No vlani sa vzchopila už aj Európa. Za prvých deväť mesiacov na jej trhoch predaje Nestlé vzrástli o dve percentá. „V každom prípade, na predkrízovú dynamiku rastu sa už zrejme nevrátime a terajší stav na trhu je pravdepodobne novou realitou,“ hovorí J. Kollár.

Či ešte Nestlé skúsi na Slovensku otvoriť nejakú ďalšiu výrobnú základňu, je otázne. „V Európe je na potraviny skôr prebytok kapacít. Na Slovensku o žiadnej akvizícii teraz určite nerokujeme,“ hovorí J. Kollár. V segmentoch, v ktorých v krajine koncern podniká, síce na Slovensku sú ešte dve akvizične zaujímavé firmy v rukách Slovákov, no predsa len sú trochu odklonené od hlavného smerovania tejto firmy.

Cukrovinkárne I.D.C. Holding sa zameriavajú na sušienky a oblátky a nie na čokoládu. A Baliarne obchodu Poprad zasa nie na instantné, ale pražené kávy. Skôr by bolo možné, že si Nestlé na Slovensku kúpi nejakého výrobcu jogurtov či minerálok. V týchto segmentoch totiž v krajine zatiaľ nepodniká, i keď celosvetovo patria medzi jeho piliere.

Ľudia a suroviny

V Prievidzi je síce silný vývojový tím, ale na slovenských dodávateľov zeleniny sa firma veľmi spoliehať nemôže

Nestlé prievidzský závod na dehydrované kulinárske výrobky sa stále posilňuje novými investíciami hlavne kvôli tunajšiemu kvalitnému personálu, tvrdí country manager a konateľ tuzemskej dcéry Nestlé Slovensko Jaroslav Kollár. Slovákom vo vedení fabriky dôverovala firma ihneď od svojho vstupu. Od roku 1992 stál na čele závodu vždy domáci manažér. A v Prievidzi je aj dosť silný vývojový tím, ktorý vymýšľa nové chute nielen pre tuzemský trh, ale – spolu so zahraničnými obchodníkmi koncernu – aj pre trhy iných krajín.

Na tunajšiu surovinovú základňu sa Nestlé až tak spoľahnúť nemôže. Základný produkt – sušenú zeleninu – závod musí na svoje produkty takmer všetku voziť spoza hraníc. „Slovenskí zeleninári nikdy nemali snahu investovať do sušiarní zeleniny, a tak sme odkázaní na dovoz. Z tuzemska máme iba malé dodávky vňate,“ hovorí riaditeľ závodu Juraj Piš. Fabrike pomáha, že ochotnejší poľskí zeleninári nie sú až tak ďaleko a priamo na Slovensku si Nestlé našlo aspoň dodávateľa cestovín – spišskonovoveský podnik MPC Cessi.

J. Piš hovorí, že firmu znepokojuje čoraz silnejší cenový tlak dovozcov ázijských potravín. „Nielen slovenské, ale celé európske zeleninárstvo sa preň môže dostať do existenčných problémov,“ upozorňuje. Ázijská sušená zelenina je síce lacnejšia, ale vraj jej produkcia nie je pod takou hygienickou kontrolou ako tá európska. Podľa neho nebude pre kvalitu dobré, ak by Ázia postupom času spôsobila rozvrat európskeho zeleninárstva. „Cesnak z európskej produkcie sa už teraz získava dosť ťažko a pomaly to začína byť rovnaké aj s mrkvou,“ dodáva J. Piš.