S Ryanairom alebo bez neho. Dilema, ktorú bude bratislavské letisko v nadchádzajúcom roku riešiť. Na jednej strane sú stovky tisíc potenciálnych cestujúcich aerolínií, ktoré sú povestné tvrdým rokovaním a maximálnym stláčaním nákladov vrátane letiskových poplatkov. Na druhej strane prázdna nová letisková hala za desiatky miliónov eur. To všetko v čase, keď dôsledky krízy aerolíniám pristrihli krídla. A Európa hľadá spôsob, ako zbaviť spotrebiteľov neočakávaných nákladov pri krachu aerolínií.
Nový rok začne Letisko M.R. Štefánika v neľahkej pozícii. Za rok 2009 poklesne podľa odhadov manažmentu počet prepravených cestujúcich zhruba o štvrtinu. A najväčšie letisko na Slovensku prišlo o jedného z najväčších prepravcov. To mu sťaží rokovaciu pozíciu. Až do krachu SkyEurope letisko malo dve silné aerolínie, ktoré súperili o prvú priečku. V roku 2008 tieto dve spoločnosti prepravili tri štvrtiny všetkých cestujúcich.
Budúcnosť neistá
Krach SkyEurope spravil z Ryanairu bezkonkurenčnú jednotku. Jeho služby využívajú zhruba štyria z piatich cestujúcich na pravidelných linkách. A Seagle Air, ktorý v prvých deviatich mesiacoch roka 2009 obsadil tretiu priečku, v októbri pozastavil lety. Charterové aerolínie jednoducho nemali dosť peňazí.
Ryanair sú jediné aerolínie na zozname bratislavského letiska, ktoré sú ochotné vytvoriť si v hlavnom meste základňu a značne zvýšiť počet liniek. Maďarský nízkonákladový prepravca Wizz Air vycúval z rokovaní o základni v Bratislave ešte v novembri. A pre tradičných veľkých hráčov ako Lufthansa je Bratislava zbytočná. Stačí im, že sú vo Viedni a do ďalších destinácií budú pasažierov dopravovať s prestupmi.
Ostré lakte Ryanairu
Vtipy šéfa Ryanairu Michaela O’Learyho o stopercentnom znížení bratislavských letiskových poplatkov tak v skutočnosti ani veľmi nie sú žart. Hoci ako blahosklonne M. O’Leary podotkol, postačí mu zľava 70 percent.
Jeho ostré lakte už pocítili niektoré letiská, z ktorých sa Ryanair pre poplatky stiahol. A šéf írskej spoločnosti sa nebojí ani oveľa väčších rýb. Napríklad v novembri dal americkému Beoingu ultimátum – buď dostane do mesiaca návrh zmluvy na nákup 200 lietadiel, alebo si ich radšej neobjedná vôbec.
Pravda, nejde len o svojvôľu kontroverzného manažéra. Práve znižovanie nákladov, a s tým spojený pokles cien leteniek až na hranicu únosnosti, umožňuje nízkonákladovým aerolíniám aj v krízových časoch rásť. V prvom polroku aktuálneho finančného roku, ktorý trval od apríla do septembra, prepravil Ryanair 36 miliónov cestujúcich. To predstavuje zvýšenie o 15 percent, čo aerolínie dosiahli aj vďaka poklesu cien leteniek. A aj keď tržby poklesli o dve percentá, čistý zisk sa zvýšil o závratných 80 percent.
Len ťažko odhadovať, ako by sa počet prepravených pasažierov vyvíjal, ak by sa bratislavské letisko nakoniec s Ryanairom nedohodlo. Záviselo by to od toho, koľko liniek by sa aerolínie rozhodli ponechať. Je nepravdepodobné, že by došlo k výraznejšiemu rastu. Problém by mohol byť aj udržať počet cestujúcich z roku 2009. Teda podľa predbežných odhadov necelých 1,7 milióna pasažierov. Práve pre veľkú závislosť od jediného prepravcu sa nedá spoliehať na postupné oživovanie dopytu po leteckej preprave, ktoré opatrne začína ohlasovať napríklad asociácia európskych letísk ACI Europe.
Nový terminál, ktorý sa má do ostrej prevádzky dostať v polovici budúceho roku, bude bez Ryanairu zívať prázdnotou. Veď jeho kapacita má byť 3,5 milióna cestujúcich ročne, teda viac ako dvojnásobok pasažierov prepravených v roku 2009. Nehovoriac o tom, že v rámci druhej fázy prestavby sa má kapacita letiska v roku 2012 zvýšiť až na päť miliónov.
Silnejúce tlaky na ochranu
Krach SkyEurope ovplyvní v budúcom roku dianie aj na európskej scéne. Prispel k tomu, že európski politici začali čoraz častejšie v súvislosti s aerolíniami skloňovať pojmy ako ochrana spotrebiteľov. Nepáči sa im, že na rozdiel od cestovných kancelárií nie sú zákazníci nijako zabezpečení v prípade pádu aerolínií a musia znášať dodatočné náklady.
Konkrétne návrhy chce Európska komisia vypracovať do jesene 2010. Do úvahy prichádzajú rôzne riešenia. Napríklad zavedenie povinného poistenia aerolínií či dobrovoľného poistenia cestujúcich, ktoré by aerolínie museli ponúkať. Európsky parlament zase prišiel s nápadom vytvoriť kompenzačný fond. A zaviesť princíp vzájomnej zodpovednosti, vďaka čomu by pasažierov skrachovanej spoločnosti prepravili iní leteckí prepravcovia s voľnými miestami na linkách.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto na titulke - Flickr.com, foto - Maňo Štrauch
