Najbližšie tri víkendy rozhodnú o všetkom. Teda buď o úspechu, o akom naša krajina na čele s premiérom Igorom Matovičom doteraz nikdy v histórii ani len vo sne „nechyrovala“, alebo to bude úplné fiasko, ktoré si „odžije“ bežný ľud. Všetci obyvatelia Slovenska s výnimkou detí do 10 rokov a ľudí v tzv. rizikových skupinách, by sa mali podrobiť antigénovým testom, ktoré štát na podnet premiéra tajne nakúpil cez Správu štátnych hmotných rezerv za viac ako 52 miliónov eur v počte 13 miliónov kusov.
Zmena názorov – z večera na ráno
Len pred dvomi týždňami mali najvyšší predstavitelia štátu vážne pochybnosti o účinnosti antigénových testov, v posledných dňoch ich však vo veľkom presadili do celoplošného testovania národa.
„Antigénové testy dokážu odhaliť len 30 percent pozitívnych prípadov,“ povedal premiér na tlačovej konferencii v piatok 9. októbra. Minister zdravotníctva Marek Krajči vtedy avizoval, že „tieto testy prednostne budú distribuované do zdravotníckych zariadení, pomôžu pri skríningu populácie v ohniskách nákazy a pomôžu testovať seniorov v pravidelných intervaloch, aj pracovníkov zariadení sociálnych služieb.“
Dnes je všetko inak. Zdá sa, že vládna koalícia, ktorá Matovičov zámer prakticky jednohlasne podporuje, akosi precitla a ide realizovať plán, ktorý nikde vo svete nemá obdobu. Premiér ho tajne „ukul“ spolu s armádou a chystá sa celosvetový unikát – celoplošné testovanie národa – aby všetkým ukázal, ako sa akcia takéhoto významu „správne“ robí.
Matovič si užíva moc. Pravidlá obstarávania ohýba podľa svojej ľubovôle
Len ešte nevie ani na sociálnych sieťach odhadnúť, či si môže dovoliť nariadiť všetkým príkazom, alebo radšej dať prednosť dobrovoľnému testovaniu, čo odporúčajú aj experti z praxe s tým, že tomuto návrhu mala predchádzať celospoločenská diskusia. Tí tiež odporúčajú, aby sa celoplošné testovanie robilo testami, ktoré sú na to jednoznačne určené, aby bola stopercentne zachovaná bezpečnosť testovaných ľudí a tí nenakazili zdravotníkov či iný personál, ktorý bude testy vykonávať.
Koalícia pritvrdzuje, uprednostňuje tresty
Prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár na pondelkovej tlačovej konferencii zdôraznil, že testovanie sa dá považovať za úspešné, ak sa na ňom zúčastní aspoň 80 percent ľudí. Zdarnosť tejto akcie možno zabezpečiť podľa neho iba na základe dobrovoľnosti, nie vynucovania, čo by v opačnom prípade mohlo priniesť odpor verejnosti.
Nepáčila sa mu rétorika predsedu vlády pred pár dňami o tom, že kto sa nezúčastní na testovaní, mal by dostať napríklad len základnú zdravotnú starostlivosť alebo by mohol stratiť isté sociálne dávky či iné výhody.
„Dôležité je nezastrašovať ľudí, nemanipulovať s nimi a hovoriť im pravdu. Keď sme ako lekári potrební, vynáša nás premiér do nebies, ak nie, sme – jeho slovami – hyeny v bielych plášťoch. Mal by si držať svoju štátnickú úroveň,“ roztrpčene konštatoval M. Kollár. Minister zdravotníctva aktuálne vyzýva zdravotníkov na pomoc pri plošnom testovaní. Ak sa nezapoja, odmieta povedať ďalší plán, prípadne aké tresty im hrozia, keďže sa nimi v poslednom čase začína oháňať podobne ako premiér I. Matovič.
Ako sa totiž M. Krajči pre médiá v diskusiách v pondelok vyjadril, ľudia, ktorí neprídu na plošné testovanie, by mali zostať určitý čas v karanténe, napríklad dva týždne. Kontroval mu aj minister obrany Jaroslav Naď. „Nech zostanú doma.“
Deň nato sa v podobnom prikazovacom duchu vyjadril aj premiér I. Matovič. „Pokiaľ sa ľudia rozhodnú nezúčastniť na plošnom testovaní, bude pre nich platiť 10-dňový zákaz vychádzania,“ povedal. Predseda vlády tiež uviedol, že nepredpokladá, že ľudia, ktorí plošné testovanie na infekčnosť koronavírus odignorujú, budú mať počas 10-dňového zákazu vychádzania nárok na ošetrovné či dočasnú péénku.
Dobrovoľnosť bez sankcií musí prevážiť
Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok na sociálnej sieti jednoznačne uviedla, že je proti tomu, aby celoplošné testovanie bolo povinné. „Rovnako si nemyslím, že by účasť na testoch mala byť vymáhaná pod hrozbou sankcií,“ spresnila. V utorok zvolala Bezpečnostnú radu štátu v súvislosti s daným zámerom a vypočula si aj prezentáciu ozbrojených síl. „Tá príprava je detailná," skonštatovala opäť s tým, že podľa jej názoru dobrovoľnosť testovania nie je zlúčiteľná so sankciami.
Združenie najväčších slovenských zamestnávateľov Klub 500 vystríha, že nariadená dvojtýždňová karantéra bude de facto bude znamenať likvidáciu ekonomiky, lebo fabriky budú musieť v takom prípade zavrieť brány a odstaviť výrobu.
Veľkí zamestnávatelia sa búria
„Ak na testovanie nepríde 50 percent obyvateľov, znamená to, že ľudí necháme dva týždne doma?! Je to rovnaká situácia, akoby sme ľuďom povedali, že ak sa vám nechce ísť do práce a chcete byť dva týždne doma, nechoďte na testovanie! A kto bude napĺňať štátny rozpočet, z čoho budeme platiť zdravotníkov, učiteľov, ľudí, čo ostanú doma, ak nebude mať kto platiť odvody?“ zdôrazňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Zámer plošného testovania ľudí považuje za chaotický, nepripravený a plný nezodpovedaných otázok.
Navyše, vláda stihla ešte uplynulý týždeň schváliť zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, podľa ktorého nemá nikto právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu realizácie nariadených mimoriadnych opatrení štátu. Tým sa mnohí občania, ale aj firmy, dostanú do patovej situácie, kde ich štát podľa predstáv premiéra na dva týždne obmedzí v akýchkoľvek aktivitách, ale nič si nebudú môcť nárokovať.
Po skončení Bezpečnostnej rady však premiér ešte prišiel s ďalším návrhom. „Každý, kto sa zúčastní testovania, o tom bude mať potvrdenie. Keď sa ním po výzve príslušníka policajného zboru alebo ozborejných síl nepreukáže, tak sa podrobí priestupkovému konaniu a hrozí mu pokuta do 1 650 eur," dodal I. Matovič s tým, že očakáva veľkú účasť. V opačnom prípade možno podľa jeho slov očakávať na Slovensku lockdown.
Príkazy a moc zhora nemusia fungovať
Povinné testovanie teda už pravdepodobne nie je najnovšie v hre, vláda sa rozhodla pre „dobrovoľnú“ akciu, s hrozbou pokuty, ak sa jej niekto z občanov nezúčastní. Inú možnosť naša legislatíva ani nepripúšťala, hoci vláda sa snažila prezentovať verejnosti opak.
Slovenské zákony totiž podľa názoru Štepána Štarhu, partnera kancelárie Havel & Partners v súčasnosti jednoducho neumožňujú nariadenie povinného plošného testovania pre všetkých občanov Slovenska.
„Bez dostatočného zákonného splnomocnenia by preto povinné testovanie mohlo predstavovať protiústavný zásah do práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Zásah do základných práv a slobôd by predstavovala aj situácia, ak by testovanie bolo síce dobrovoľné, avšak tým občanom, ktorí by sa testovaniu nepodrobili, by bol z tohto dôvodu v budúcnosti napríklad odopretý nárok na zdravotnú starostlivosť v určitom rozsahu,“ uvádza pre TREND.
Aj v takomto prípade by ľudia, ktorí by boli „potrestaní“ nižším štandardom zdravotnej starostlivosti, mohli tvrdiť, že tým došlo k neprimeranému zásahu do ich ústavou garantovaného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Protiústavnosť takéhoto postupu by však v každom prípade musel potvrdiť Ústavný súd SR.
Podľa názoru partnera právnej kancelárie Hamala-Kluch-Víglaský Martina Klucha, Úrad verejného zdravotníctva má k dispozícii právomoci, ktorými môže nariadiť aj takéto protipandemické opatrenia. „Plošné testovanie nevyvoláva právne problémy, ak je na dobrovoľnej báze. Ak by bolo plošné testovanie nariadené ako povinné, pričom by bolo vynucované zákonnou pokutou alebo inou sankciou, je otázne, či by takéto opatrenie bolo ústavne súladné,“ dodáva pre TREND.
Pozitívna motivácia mohla prevážiť
Podľa slov vedúceho Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Mareka Káčera, účasť na testovaní sa však nedá vynucovať sankciami. Tým, ktorí sa odmietnu testovania zúčastniť, nemožno odoprieť poskytovanie verejných služieb, na ktoré by inak mali nárok.
„Viem si však predstaviť, že štát by mohol k účasti na testovaní motivovať pozitívne. Napríklad poskytnutím nejakej odmeny alebo výhody, na ktorú inak nie je právny nárok, povedzme zriadením nejakej lotérie,“ konštatuje M. Káčer pre TREND s tým, že takéto riešenie by bolo právne čisté, hoci otázna by bola jeho efektivita.
Aj v prípade, ak by sa vláde podarilo presadiť, že tí, ktorí sa na testovaní nezúčastnia, budú musieť podstúpiť povinnú karanténu, nebude to mať oporu v ústave. „Vláda nemá právomoc prikazovať plošnú karanténu a navyše, takéto opatrenie by bolo zrejme neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu,“ dodal ústavný právnik.
V hre je opäť aj lockdown
Ako v stredu avizoval na tlačovej konferencii premiér I. Matovič, najbližšie bude o možnostiach riešenia situácie rokovať konzílium odborníkov aj pandemická komisia. Odborníci majú posúdiť účinnosť platných opatrení, otázku celoplošného testovania, prípadne možnosť lockdownu. Slovensko má podľa premiéra v súčasnej epidemiologickej situácii dve možnosti. Buď sa zavrie celé Slovensko a nastane tzv. lockdown, alebo bude celoplošné testovanie.
