Nemecký sen stať sa čipovou veľmocou sa rozplýva. Čína a USA míľovými krokmi predbiehajú EÚ

Rozsiahle prázdne pole na východe Nemecka sa stalo symbolom Scholzových ambícií vytvoriť trvalé hospodárske dedičstvo. Na tomto mieste pri Drážďanoch položil kancelár Olaf Scholz v auguste základný kameň pre nový závod spoločnosti Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC). Pri tejto príležitosti sa po boku predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej pustil do symbolického kopania prvých metrov štvorcových zeme.

No už o necelý mesiac prišla správa, ktorá tento optimizmus zničila. Spoločnosť Intel zastavila svoj projekt na výstavbu závodu v Magdeburgu, ktorý mal byť jedným z najväčších výrobných komplexov na polovodiče v Európe. Táto investícia, s hodnotou vyše 30 miliárd eur, bola považovaná za pilier Scholzovej priemyselnej stratégie a jej zrušenie predstavuje vážny úder nielen pre Nemecko, ale aj pre širšiu víziu Európy stať sa významným hráčom v globálnom polovodičovom priemysle.

Aj keď nemecká vláda ponúkla spoločnosti Intel dotácie vo výške približne 10 miliárd eur, spoločnosť požadovala ešte vyššiu podporu, aby projekt mohol pokračovať. Nedostatok konsenzu v tejto oblasti viedol k pozastaveniu projektu.

V porovnaní s inými trhmi je Európa slabým hráčom v čipovom odvetví, čo znamená menšiu kapacitu na rýchly návrat investícií. Intel možno vyhodnotil, že v súčasnej situácii je expanzia v tomto regióne menej strategická.

Dezorientovaný bežec

Pre hyperbolické porovnanie, bizarným paradoxom je, že zatiaľ čo sa Európa nevie dohodnúť na dostatočných dotáciách pre spoločnosti ako Intel, čínska vláda neváha nalievať obrovské sumy – až 142 miliárd dolárov – do svojho polovodičového priemyslu. Ide o sumu, ktorá by stačila na výstavbu niekoľkých závodov Intelu v Nemecku a ešte by zostalo na výskum. Táto kontrastná situácia pripomína bežca na štartovej čiare, ktorý namiesto rozbehu analyzuje pravidlá, zatiaľ čo jeho súper už pretína cieľovú pásku.

Európa tak technologicky zaostáva v závode o ovládnutie „ropy digitálneho veku“, pričom Čína, napriek všetkým geopolitickým obmedzeniam, a kritizovanému štátnemu zriadeniu konsoliduje svoju pozíciu ako jeden z najväčších producentov polovodičov. Táto pasivita Európy stavia do ostrého kontrastu jej ambície s realitou – zatiaľ čo čínsky štát aktívne financuje celý ekosystém polovodičového priemyslu, od výroby až po vývoj, Európa vedie zdĺhavé rokovania a riskuje, že zaostane nielen za Čínou, ale aj za Spojenými štátmi. Tie ponúkajú americkým firmám finančné stimuly vo výške 39 miliárd dolárov a daňové úľavy prostredníctvom zákona CHIPS.

Kto pod nimi píli konár