Neobmedzený nákup štátnych dlhopisov bol jedným z nástrojov, ktoré mali stabilizovať eurozónu zasiahnutú dlhovou krízou. Nemecký ústavný súd teraz žiada sudcov v Luxembursku, aby preverili, či ECB týmto opatrením neporušila európske právo.
Nemci majú totiž podozrenie, že nákup dlhopisov, teoreticky v neobmedzenej miere, mohol porušiť zákaz monetizácie štátneho dlhu, teda jeho financovanie novými peniazmi, ktoré si k tomuto účelu vytlačila centrálna banka.
ECB v reakcii na oznámenie nemeckého ústavného súdu oznámila, že krok sudcov berie na vedomie. Banka taktiež zdôraznila svoje presvedčenie, že sporný program nákupu dlhopisov spadá do ich právomocí.
Krok nemeckého ústavného súdu mal okamžitý dopad na devízové trhy. Euro oslabilo proti doláru na dnešné minimum 1,3552 z 1,3582 za dolár na začiatku obchodovania.
Nemecký ústavný súd sa s programom nákupu dlhopisov zaoberá od minuloročného júna a zároveň s ním posudzuje aj to, či je celý európsky fiškálny pakt a záchranný mechanizmus ESM v súlade s nemeckou ústavou.
Teraz sudcovia oznámili, že záležitosti rozdelili. Zatiaľ čo jednania o nákupe dlhopisov predali do Luxemburska, o ESM a fiškálnom pakte rozhodnú 18. marca. Program nákupu dlhopisov, ktorý ECB uplatňuje, sa nepáči viac ako 35-tisíc sťažovateľom. Tí tvoria veľmi rôznorodú skupinu. Je medzi nimi napríklad poslanec bavorskej konzervatívnej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Peter Gauweiler alebo zástupca postkomunistickej strany Ľavice.
Sťažovatelia tvrdia, že program ECB je v rozpore s nemeckým i s európskym právom. Naopak, nemecký minister Wolfgang Schäuble vyjadril presvedčenie, že ECB jedná v rámci svojich právomocí.
ECB môžu v rámci svojho programu nakupovať na sekundárnom trhu dlhopisy zadlžených krajín s kratšou splatnosťou. Podmienkou nákupu však je, že každá taká krajina požiada o pomoc z európskych záchranných fondov a bude súhlasiť s podmienkami pomoci. Podľa agentúry DPA ide o prvý prípad, kedy nemeckí ústavní sudcovia žiadajú Európsky súdny dvor o preverenie nejakej právnej otázky.
