Nemecká pošta si našla Slovákov ako náhradu. Nemeckí poštári štrajkujú

V Nemecku meškajú alebo nechodia listy ani balíky. Firmám a bežných ľuďom dochádza trpezlivosť a svoju zlosť si vylievajú sťažnosťami cez facebookovú stránku Deutsche Post. Pošta sa situáciu snaží upokojiť a tvrdí, že 80 percent zásielok stíha doniesť na čas, ale tejto štatistiky verí len málokto.

Denník Süddeutsche Zeitung napísal, že pošta Slovákov využíva ako lacnú pracovnú silu a niektorí z nich bývajú v mobilných kontajneroch v Severnom Porýní a Vestfálsku. Jednoduché kontajnery sú namaľované v žltých farbách Deutsche Post a nachádzajú sa v mestečku Greven na pozemku blízkej farmy. Vždy, keď sa menia šichty, autobus vyzdvihne z farmy nových pracovníkov a privezie tých, ktorí v práci skončili.

Sparťanské podmienky

Kontajnery sú zrejme dočasným bývaním, sú bez okien a vovnútri sú štyri poschodové postele a niekoľko poličiek, kde si môžu slovenskí brigádnici poukladať svoje veci. Priestor uprostred kontajnera je taký úzky, že sa brigádnik má problém otočiť, pritom tam s ním žijú traja ďalší. Slováci platia za kontajner 10 eur za deň, mesačne tak zaplatí každý brigádnik za sparťanské ubytovanie 300 eur.

Šéf odborového združenia v mestečku Münster Jürgen Rohoff, ktoré sa nachádza asi 20 kilometrov od kontajnerov, tvrdí, že zamestnať Slovákov a Poliakov a zároveň ignorovať požiadavky nemeckých štrajkujúcich je morálne odsúdeniahodné - o to viac, ak je pošta v štátnych rukách. „Pošta len využíva týchto ľudí v tejto mimoriadnej situácií,“ povedal pre denník.

Deutsche Post na otázku TREND.sk povedal, že zamestnáva Slovákov legálne a nezneužíva ich. „Všetci zamestnanci pracujú v plnom súlade s nemeckým právom a právom EÚ. Sezónni pracovníci zo Slovenska, ktorých ste zmienili, tu pracujú za rovnakých podmienok ako ich nemeckí kolegovia-brigádnici,“ povedal pre TREND.sk hovorca Deutsche Post DHL Group Markus Wohsmann s tým, že nejde o veľké počty brigádnikov.

13 eur na hodinu

Keď nemecký denník oslovil Slováka pri kontajneri, nebol príliš zhovorčivý a reportérovi nechcel prezradiť ani krstné meno. S kapucňou na hlave nakoniec priznal, že jeho hodinová mzda sa pohybuje na úrovni desiatich eur plus príplatky, spolu ide teda o 13 eur (len na porovnanie nedávno schválená minimálna mzda v Nemecku je na úrovni 8,5 eura).

V zmluve mal údajne aj jedlo grátis, ale tento sľub pošty zrejme ostal len na papieri. Slovák už kontaktoval poštu, aby splnila svoj prísľub.

Nie všetci brigádnici zo Slovenska a Poľska pritom bývajú v kontajnerov. Podľa Slováka časť z nich žije aj v nájomných apartmánoch, ktorých je ale nedostatok. Výhoda týchto bytov je v tom, že im ich pošta poskytla zadarmo.

Najpredávanejší poľský denník Gazeta Wyborcza pred niekoľkými týždňami napísal, že nie je vylúčené, že brigádnikmi sú zamestnanci spoločnosti DHL v Poľsku, ktorá patrí pod rovnaký koncern. Na otázku, či DHL na Slovensku nerobilo na tieto pozície poštárov nábory aj na Slovensku alebo či nedošlo v poslednom období k presunom zamestnancov do Nemecku, hovorkyňa DLH Express Martina Klimová neodpovedala.

Vyššie mzdy a menej roboty

Zamestnanci nemeckej pošty vstúpili do časovo neobmedzené štrajku pred troma týždňami. Odborový zväz Verdi, ktorý s poštou vyjednáva, požaduje od budúceho roka zvýšenie miezd o 5,5 percenta. V súčasnosti je priemerný plat zamestnancov pošty 17,72 eura na hodinu.

Kým väčšina poštárov pracuje na plný úväzok, Slováci pracujú za nižší plat ako brigádnici. Odbory preto poštu obviňujú, že slovenských brigádnikov využívajú na to, aby nenásilnou formou prinútila odbory prerušiť štrajkovú pohotovosť. „Ubezpečujem vás, že Deutsche Post nezamestnáva žiadnych štrajkokazov,“ dodal hovorca pošty M. Wohsmann.

V každom prípade už budúci týždeň sa začína v tejto veci súd, v ktorom má pošta dokázať, že žiadnych štrajkokazov nezamestnáva nasilu. Odborári tvrdia, že poznajú aspoň 22 prípadov, keď sa z administratívnych pracovníkov zrazu počas štrajku stali poštári.

Odborári, ktorí zastupujú 140-tisíc poštárov, zároveň požadujú, aby pošta zrušila svoj zámer previesť šesťtisíc zamestnancov do pripravovanej dcérskej spoločnosti, ktorá by sa zameriavala na dodávky balíkov. Zamestnanci novej spoločnosti by nemali nárok na doterajšie mzdy, ale vzťahovala by sa na nich kolektívna zmluva pre odvetvie logistiky, kde sú platy o 20 percent nižšie. Pošta však tvrdí, že nároky zamestnancov sú nereálne a ohrozujú svoje pracovné miesta.

Deutsche Post ešte v januári oznámila, že v oblasti balíkových služieb chce do roku 2020 vytvoriť 10-tisíc nových pracovných miest, uchádzači budú musieť rátať s nižšími platmi, ako majú terajší zamestnanci. Bývalý poštový monopol týmto spôsobom reaguje na skutočnosť, že zatiaľ čo záujem o tradičné listové služby upadá, doručovanie balíkov je na vzostupe vďaka internetovým obchodom. Odborári tvrdia, že plány vedenia sú v rozpore s dohodou, ktorá určuje, do akej miery môže Deutsche Post prenášať svoje výkony na tretie strany, a súhlas podmienili skrátením pracovného času z 38,5 na 36 hodín týždenne.