Vlastníci Nováckych chemických závodov (NCHZ) požiadali minulý týždeň súd, aby dal ich firmu do konkurzu. V čase krízy nič šokujúce. O to viac, že NCHZ nie sú v existenčných problémoch po prvýkrát. No fabrike vždy pomohli slovenskí politici.
Svojho času sa prihovorili, aby podnik dostal pôžičky od štátnej Eximbanky či splátkové kalendáre na dlhy za elektrinu u Stredoslovenskej energetiky. Lebo veď NCHZ s dvoma tisíckami zamestnancov sú jeden z kľúčových zamestnávateľov hornonitrianskeho regiónu. Teraz je situácia firmy iná.
Do konkurzu ju postrčila Európska komisia. Firmu nedostala na pokraj prežitia len tak z rozmaru. NCHZ sa spolu s inými európskymi chemičkami pred pár rokmi dohodla na koordinovanom zvyšovaní cien istej skupiny chemických produktov. V lete dostala za tento kartel spomedzi všetkých previnilcov najvyššiu pokutu. Splatiť ju nevie, a preto ide do konkurzu.
Chemička tak verejne tvrdí, že Brusel môže za jej možný pád. Hrá na to, že jej pokutu znížia. Navyše dala pokutu na súd. Lebo je údajne privysoká. Niektorí právni experti upozorňujú, že NCHZ nemusia byť takým významným hráčom kartelu, ako naznačuje najvyššia pokuta. Ale že ich do tejto pozície namočili iní účastníci kartelu.
Drahá dohoda
Európska komisia dala deviatim chemičkám pokutu vyše 61 miliónov eur. Za kartel, v ktorom počas rokov 2004 až 2006 zarábali po celej Európe na koordinovanom predaji rôznych produktov na báze karbidu vápnika. Tie sa využívajú na výrobu zváracích plynov a na odsírenie a odkysličenie ocele. Najvyššia pokuta bola pre slovenské NCHZ a ich vtedajšiu matku 1.garantovanú. Spolu 19,6 milióna eur.
Odhalený kartel zasahoval mimo Španielska, Portugalska, Írska a Veľkej Británie celú Úniu. Zástupcovia pokutovaných firiem sa najmenej dvanásťkrát stretli, aby si rozdelili trh, pridelili zákazníkov a dohodli sa na zvýšení cien. Pokuty pritom nemusia byť jediný postih. Členov kartelu môžu na súdoch o vyplatenie škôd žalovať obchodní partneri, ktorí museli za produkty sprisahancov platiť vyššie sumy.
No NCHZ i 1.garantovaná nevedia zaplatiť ani bruselskú pokutu. Obe spoločnosti broja proti nej žalobami a zároveň nachystali kroky, po ktorých sa z pokuty stane iba pohľadávka. V konkurznom konaní, ako v prípade NCHZ, alebo v likvidácii, o ktorej spustení hovorí vedenie 1.garantovanej. Potom jej 30-tisíc malých spoluvlastníkov dostane z likvidačného zostatku iba zlomok toho, čo do nej pôvodne vkladali. A zhruba rovnako iba z malej časti zrejme bude uprostred iných veriteľských pohľadávok vykrytá aj bruselská pokuta.
Výnos z konkurzného predaja chemičky nebude nijak horibilný. Terajší vlastník NCHZ – firma Disor, ktorá údajne má mať blízko k investičnej skupine Istrokapitál, vyhral vlaňajší tender na predaj troch štvrtín akcií chemičky s cenou na úrovni siedmich miliónov eur. Teda jednej tretiny celej pokuty.
Smer konkurz
NCHZ podali návrh na konkurz na trenčiansky okresný súd. Ten o spustení či zamietnutí rozhodne najneskôr do záveru týždňa. Zásadný argument pri jeho rozhodovaní by mohol byť nečakane rýchly verdikt bruselského súdu, na ktorom chemička napadla výšku udelenej pokuty a tiež požiadala o odklad jej úhrady. No zatiaľ je stav v spise na trenčianskom súde taký, že v účtovníctve NCHZ natvrdo svieti dlh z nutného vyplatenia celej pokuty a taktiež že firma ju musí uhradiť najneskôr do 22. októbra.
Zo svojich profitov firma na pokutu nemá. Za posledných šesť rokov síce dosiahla štyrikrát zisk, ale kumulovaný výsledok za celý poltucet rokov vychádza na stratu 28 miliónov eur. Dva zostávajúce stratové roky boli totiž mimoriadne zaťažujúce. V roku 2004 spoločnosť prerobila tri milióny eur a predvlani 30 miliónov eur. Straty vyvolalo vytváranie opravných položiek, no aj mínusy priamo z prevádzky.
„Manažment podniku podal návrh na konkurz až po zvážení všetkých možností, ako ochrániť zamestnancov i fabriku,“ hovorí predseda predstavenstva NCHZ Miroslav Šuba. Dodáva, že vedenie firmy chce pokračovať vo výrobe. Šéfovia firmy tvrdia, že ak bruselský súd pokutu za kartel nezmení, jedinou šancou na prežitie nováckej chemickej výroby bude príchod nového investora, ktorý majetok NCHZ vykúpi z konkurzu.
Zachovanie výroby v podniku v konkurze, ako si praje manažment NCHZ, ale nie je hotová vec. O pokračovaní produkcie rozhodne konkurzný správca. Dá na to súhlas, ak to bude pomáhať hlavnému cieľu celého konkurzu – dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššie percento uhradenia ich pohľadávok. Ak bude výroba stratová, správca ju odstaví. No zároveň viaceré technológie chemickej výroby musia bežať nepretržite, lebo inak hrozí ich trvalé znehodnotenie. Preto aj v NCHZ, v najhoršom prípade správca zachová výroby aspoň v úspornom prevádzkovom režime.
Miera previnenia
NCHZ už skôr vyhlásili, že akceptujú potrestanie za vstup do kartelu, ktorého sa dopustilo bývalé vedenie firmy z rokov 2004 až 2006. No teraz sa na súde sťažujú, že i keď úradníci Únie boli dobre informovaní o vnútornej finančnej situácii ich firmy, aj tak jej udelili pokutu, ktorú nemôže uhradiť. „Prekvapila nás drastická výška pokuty, ktorá nie je výchovná, ale likvidačná,“ sťažuje sa vedenie NCHZ. A pripomína, že podľa európskych princípov má Komisia konať tak, aby jej rozhodnutia likvidačné neboli.
Advokátka Zuzana Šimeková, ktorá sa v bratislavskej pobočke advokátskej kancelárie Allen&Overy špecializuje na oblasť práva hospodárskej súťaže, hovorí, že poukazovaním na likvidačný dôsledok pokuty NCHZ na súdoch zrejme neuspeje. Tvrdí, že likvidačný vplyv zvyčajne nie je pre súd dostatočný argument na zníženie pokuty. Chemička by sa mala podľa nej sústrediť skôr na to, aby na súde spochybnila správnosť výšky pokuty.
Jeden z faktorov, ktoré môžu mať vplyv na konečnú výšku pokuty, je podľa nej aj úloha podnikateľa v karteli. Pred súdom sa dá otvoriť diskusia, či NCHZ v ňom mohli byť dôležitým hráčom, keď aj bruselská Komisia uvádza, že manažéri tejto chemičky neboli na stretnutiach s inými previnilcami jazykovo dobre vybavení.
Spokojní recidivisti
Podľa Z. Šimekovej je možné, že pri výpovediach o karteli a pri konečnom vymeriavaní pokút slovenská firma uviazla v súkolí nepomerne skúsenejších takpovediac kartelových recidivistov, ktorí už mali za sebou viacej takýchto prečinov. Mohli pri vyšetrovaniach čo najviac očisťovať seba a naopak zhoršovať povesť iných.
Nemecký účastník kartelu Almamet, ktorý sám vyrába produkty na baze karbidu, sa napríklad snažil striasť zo seba to, že ďalšie takéto výrobky dokupoval od NCHZ a sám ich potom predával konečným zákazníkom. Ako táto snaha skončila, Komisia oficiálne nespresnila.
Predstavitelia 1.garantovanej si už skôr sťažovali, že za bruselskými pokutami vidia protekciu západoeurópskych konkurentov NCHZ. Druhú najvyššiu pokutu, 17,4 milióna eur mala dostať holandsko-švédska firma Akzo Nobel. Tú nakoniec trest neoslabí. Pokutu jej odpustili, lebo kartel úradom sama oznámila. Za spoluprácu Komisia znížila aj pokuty nemeckej Evonik Degussa a rakúskej Donau Chemie. Akzo Nobel aj Evonik Degussa pritom pravidlá hospodárskej súťaže takto porušovali aj v minulosti. Predstavitelia 1.garantovanej správanie chemičky, keď najprv využíva kartel a neskôr ho nahlási za amnestiu, vidia ako nekalý konkurenčný boj.
Ak NCHZ pokutu a konkurz neprežije, napríklad Akzo Nobel má na trhu o konkurenta menej.
Ivan Haluza: Brusel ide sám proti sebe
Foto - TREND archív
