Taliansky výrobca benzínových a naftových motorov Lombardini už v roku 1990 predal Martinským strojárňam desaťročnú licenciu na výrobu vodou chladených naftových motorov. Používajú sa napríklad v malých traktoroch, vysokozdvižných vozíkoch či malých lodiach.
Projekt bol súčasťou snáh vedenia ZTS TEES, kľúčového zamestnávateľa v Martine, o oživenie podniku po zastavení zbrojárskej výroby. Motory ZTS prežili.
V súčasnosti sa vyrábajú v rámci Európy iba v Martine, už nie cez licenciu, ale priamo v slovenskej dcére talianskeho koncernu – s.r.o. Lombardini Slovakia. Vznikla v roku 2000 ako spoločný podnik Lombardini Group a DMD Fin (dnešnej a.s. DMD Group) pod názvom DMD Lombardini.
Taliani v nej pôvodne vlastnili len pätinu. Ako sa podnik rozbiehal, postupne odkupovali ďalšie akcie, až kým sa vlani nestali stopercentným vlastníkom.
Úplne iné parametre
Spoločnosť sídli v priestoroch skrachovaných ZTS, od ktorých si po skončení licencie prenajala výrobnú technológiu. Za iných okolností by bolo jednoduchšie postaviť nový závod na zelenej lúke, generálny riaditeľ Lombardini Slovakia Marián Themár však zdôrazňuje, že „takto sme mohli využiť výrobné priestory s nainštalovanou technológiou a sústrediť sa na ich ďalší rozvoj“.
Obnovenie výroby motorov Lombardini napriek tomu nebolo jednoduché. Martinské strojárne koncom 90. rokov, v závere svojho fungovania, ročne vyrábali len niekoľko desiatok až stoviek motorov, hoci výrobné linky sú dimenzované na 40- až 60-tisíc kusov ročne.
Strojárne totiž rátali s veľkým trhom krajín RVHP, ktorý sa však čoskoro po nabehnutí licenčnej výroby rozpadol. „Výroba tu prakticky stála,“ loví v pamäti M. Themár.
„Museli sme nanovo investovať do materiálu, rozbehu výroby a zabezpečenia odbytu. Z tohto dôvodu sme boli spočiatku stratoví,“ dopĺňa.
V roku 2000 vyrobila slovenská dcéra 2 500 motorov. O dva roky na to preniesla matka celú výrobu vodou chladených naftových motorov z talianskych závodov do Martina.
Odvtedy sa ročná produkcia stabilizovala na približne osemtisíc kusov. Vlani bola Lombardini Slovakia prvýkrát zisková a rovnaké smerovanie má aj tento rok.
Spoločnosť so 130 ľuďmi vlani vyrobila tržby takmer pol miliardy korún. Na tento rok si dala skromnejší plán – 470 mil. Sk.
„Tento predpoklad vychádza z posilňovania koruny k euru,“ zdôvodňuje M. Themár. „Nerátame teda s poklesom výroby ani odbytu,“ prízvukuje.
So zabezpečením odbytu nemá slovenská Lombardini problémy. 95 % produkcie odoberá talianska matka, zvyšných päť percent sa predáva cez martinskú obchodnú a.s. TS Motory.
Nové v starom
TS Motory vznikli v roku 1994, pôvodne ako s.r.o. Jej zakladateľmi boli členovia vedenia ZTS a akciovky blízke Martinským strojárňam – Martimex – Unico a Compel.
Firma mala zabezpečiť odbyt motorov Lombardini a SEMT Pielstick, ktoré ZTS vyrábali na základe zakúpených licencií. Aktuálne sú TS Motory hlavným logistickým partnerom spoločnosti Lombardini Slovakia pri zabezpečovaní jej odbytu na Slovensku.
V roku 2000 TS Motory založili dcérsku firmu SEMT Motor a tá výrobnú spoločnosť – s.r.o. SEMT Production. Zámerom bolo odkúpiť od krachujúcich strojární licenciu na výrobu motorov Pielstick a začať s ich vlastnou produkciou. SEMT to stihol ešte pred vyhlásením konkurzu na ZTS TEES.
Nová produkcia Pielstickov sa rozbehla v tých istých priestoroch a na rovnakých strojoch. „V tej chvíli to pre nás bolo najlacnejšie riešenie. Postavenie novej haly a sťahovanie strojov by nám spôsobilo finančné i časové straty,“ hovorí predseda Predstavenstva TS Motory a konateľ SEMT Production Jozef Baťala.
„Teraz na toto rozhodnutie čiastočne doplácame zvýšenými prevádzkovými nákladmi v zastaraných budovách,“ pokračuje. Presťahovanie podniku by však pre spoločnosť znamenalo privysokú investíciu. „Keďže nie sme zahraničný investor, štát by nám na to neposkytol pár stoviek miliónov,“ poznamenáva ironicky.
Hľadajú alternatívy
Motory Pielstick dodáva firma do Ruska, Kazachstanu a Ukrajiny, kde sa používajú predovšetkým v ťažkotonážnych nákladných automobiloch. Tu jej však čoraz tvrdšie konkuruje americký výrobca Cummins.
Obe spoločnosti predávajú svoje motory za doláre. „Nás znevýhodňuje klesajúci kurz dolára,“ konštatuje J. Baťala. Cummins podľa neho môže pokojne predávať za rovnaké ceny, „my pri nezmenených cenách strácame“.
Firma sa snaží presvedčiť zákazníkov v bývalom Sovietskom zväze, aby kupovali za eurá, sú však zvyknutí na doláre. Predaj Pielstickov tak vlani tvoril len 50 percent zo 180 miliónov korún tržieb SEMT Production.
Spoločnosť sa preto snaží hľadať alternatívne výrobné programy. Veľké nádeje vkladá do liniek na výrobu drevených peliet, ktorých produkciu začína rozbiehať.
Vykurovanie ekologicky čistými a vysoko výhrevnými peletami sa totiž začína rozmáhať vo svete i na Slovensku. Novú linku od SEMT si už objednal výrobca peliet Pelet, s.r.o., z Hliníka nad Hronom.
SEMT sa venuje aj výrobe traktorových komponentov a mechanickému opracovaniu dielcov pre iných výrobcov – vrátane francúzskeho investora AFE, ktorý sa pred dvoma rokmi etabloval v Martine.
Práca pre špecialistov
Divízia AFE Metal francúzskej korporácie AFE Group má v strednej a východnej Európe jediný závod a ten sa nachádza práve na tomto mieste Slovenska. Skupina vlastní ešte pri Prahe závod na výrobu airbagov.
Martinský podnik spustil prevádzku v januári 2002 – v budove, ktorú odkúpil v konkurze od skrachovanej ZTS. Spoločnosť si vybrala Martin kvôli dobrej polohe v strede Európy a voľnej pracovnej sile, vychovanej skrachovaným metalurgickým podnikom ZTS, spoločnosťou Martinmetal.
Aj riaditeľ slovenskej dcéry s.r.o. AFE Foundry Lubomír Busek je bývalým členom predstavenstva Martinmetalu. Závod AFE Foundry je úzko špecializovaný.
Zaoberá sa skúškami, opravami a čistením oceľových odliatkov, odliatych v iných závodoch skupiny. Tie sa sem zvážajú a podľa potreby vracajú do výrobného závodu alebo putujú priamo k zákazníkovi. Použitie nachádzajú napríklad v strojoch na pozemné práce či podvozkoch železničných vagónov.
Mechanické práce, súvisiace s opracovaním odliatkov, zabezpečujú závodu slovenskí subdodávatelia vrátane Stredoslovenských strojární Sitno, Hriňovských strojární i martinskej SEMT Production. Presuny a odbyt výrobkov organizuje výhradne centrála vo Francúzsku.
Martinský závod zamestnáva predovšetkým zváračov, ktorí musia zvládnuť najmodernejšie zváračské technológie a samostatne si poradiť s poruchami nerovnosťami na odliatkoch, ktoré sú pri každom kuse jedinečné. „Keďže zvárači sú školení priamo vo Francúzsku, nemôžeme prijímať nových zamestnancov príliš rýchlo. Maximálne štyroch za mesiac,“ hovorí L. Busek.
Každý zvárač pracuje v modernom zváračskom boxe v hodnote 2,5 milióna korún. Hodnota jeho ochranného obleku a pomôcok sa pohybuje okolo 50-tisíc korún.
Podnik aktuálne zamestnáva okolo 150 zamestnancov, do konca roka plánuje rozšíriť stav o ďalších 20 až 30 zváračov. Okrem toho angažuje zaškoleného špecialistu, ktorý sa zaoberá počítačovými simuláciami nových výrobných postupov.
Ak sa jeho práca osvedčí, pribudnú k nemu ďalší a perspektívne vznikne špecializované technologické pracovisko. Keďže tu treba rátať s ešte dlhšími školeniami, rozširovanie pracoviska bude pomalý proces.
Z Oravy do Martina
Do okolia Martina sa chystá aj svetový výrobca klzných ložísk GGB (predtým Glacier Garlock Bearings). Konkrétne do vznikajúceho priemyselného parku v blízkych Sučanoch. V tomto prípade pôjde o presun výroby s.r.o. GGB Slovakia z Dolného Kubína. Do novopostavenej výrobnej haly sa postupne pritiahnu stroje nielen z Oravy, ale aj zo Škótska a Francúzska.
„Od roku 2001 fungujeme v Kubíne za komplikovaných podmienok, ktoré obmedzujú náš ďalší rozvoj,“ zdôvodňuje potrebu presťahovania jeden z konateľov spoločnosti, predtým riaditeľ podniku GGB v Škótskom Kilmarnocku John Russell. V tých istých priestoroch totiž za zvláštnej koexistencie fungujú dve spoločnosti, patriace do rôznych nadnárodných skupín: a.s. Glacier Tribometal Slovakia (GTS) a GGB.
Nezamestnanosť v okrese Martin
(%, miera nezamestnanosti, k 31. 12.)
Pozn.: 1998 – konkurz na ZTS TEES
PRAMEŇ: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Predtým tu pôsobila len slovenská a.s. Tribometal, ktorá vznikla na báze bývalého podniku ZVL. Roku 2000 ju odkúpila skupina Dana Corporation a zmenila jej názov na GTS.
O rok neskôr však Dana celosvetovo predala časť prevzatej firmy –divíziu Glacier Industrial Bearings americkej spoločnosti BF Goodrich Company (aktuálne EnPro Industries). Divízia sa zaoberá výrobou metalicko-polymérových puzdier pre klzné ložiská.
Vo viacerých závodoch Dany bežala výroba ložísk i puzdier. Keďže EnPro odkúpila len výrobu puzdier, v týchto podnikoch začali pôsobiť dvaja vlastníci.
Sučianske nádeje
To bol aj prípad Dolného Kubína. EnPro tu odkúpilo iba stroje na výrobu puzdier. Ľudia, čo na nich pracujú, však ostali zamestnancami GTS.
Novovzniknutá GGB Slovakia zamestnáva iba dvanásť ľudí, obchodníkov a manažérov. Situáciu by malo riešiť presťahovanie do Martina.
V auguste EnPro presunie do nového závodu všetky stroje zo škótskeho Kilmarnocku a časť strojov z francúzskeho Annecy. Aj v týchto závodoch došlo ku kolízii vlastníckych vzťahov.
Na základe dohody medzi oboma korporáciami ostane celý Kilmarnock Dane a Annecy EnPru. EnPro sa rozhodlo, že časť francúzskej výroby presunie na Slovensko, kde plánuje vybudovať silnú výrobnú základňu, orientovanú na východné trhy.
Šesťdesiat zamestnancov GTS, ktorí v súčasnosti pracujú na cudzích strojoch, postupne dostane výpovede a nastúpi do GGB. Tento postup budú obe spoločnosti medzi sebou koordinovať.
Kubínski zamestnanci sa presunú do Sučian, kde okamžite začnú pracovať na škótskych a francúzskych strojoch. Medzitým sa stroje z Kubína zrenovujú a dopravia do sučianskeho závodu. Tam by sa mala výroba postupne rozširovať naberaním pracovnej sily z Martina a okolia.
V prvej fáze sa ráta s 250 až 300 zamestnancami. Spoločnosť v Sučanoch zastavia desaťtisíc štvorcových metrov, pričom zakúpený pozemok umožňuje rozšírenie závodu až na dvojnásobok.
„Pri výbere novej lokality sme uvažovali aj o Českej republike, Poľsku a Rumunsku,“ pripomína J. Russell. „Napokon sme sa rozhodli ostať blízko Dolného Kubína, aby sme mohli využiť pôvodnú pracovnú silu. Martin nie je od Kubína ďaleko, navyše má lepšie dopravné spojenie. Cesty na Orave sú vo veľmi zlom stave,“ vysvetľuje motívy.
Britský konateľ odmieta myšlienku, že rozhodnutie EnPra ostať na Slovensku ovplyvnil príchod automobiliek PSA a Kia Motors: „Tento verdikt sme urobili ešte pred ich rozhodnutím. Naše výrobky nachádzajú uplatnenie v celom strojárstve, nie sme viazaní na automobilový priemysel. No ak by za PSA a Kiou prišli na Slovensko ich subdodávatelia, bolo by to pre nás veľmi zaujímavé.“
GGB nie je jediný investor, ktorý by mohol vytvoriť v Martine nové pracovné príležitosti. Do sučianskeho parku smerujú ďalší.
Zatiaľ v tejto lokalite pôsobí martinský subdodávateľský závod bratislavského Volkswagenu. V čase uzávierky tohto čísla TRENDU bol istý príchod spoločností GGB a Mannesmann - Forum Components. Rokovania predstaviteľov obce Sučany a developerskej spoločnosti Auto Martin s ďalšími tromi záujemcami boli v záverečnej fáze.
Predseda Predstavenstva Auta Martin Milan Novotný uviedol len toľko, že ide o „strojársku spoločnosť, výrobcu polotovarov strojárskej metalurgie a výrobcu komponentov pre automobilový priemysel“.
Pozitívne zmeny
Zamestnanosť v martinskom okrese pred rokom 1989 zabezpečoval predovšetkým zbrojný kombinát. „Strojársky priemysel stále patrí medzi významné odvetvie regiónu,“ zdôrazňuje riaditeľka Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine Mariana Revusová, no dodáva, že „prešiel dlhou a neúspešnou peripetiou zmien“. Práve avizovaný príchod investorov môže byť zmenou pozitívnou.
Na začiatku konca kombinátu stál útlm zbrojnej výroby a rozpad trhov RVHP. Postupným štiepením z neho síce vznikli nové podniky, mnohé však rovnako rýchlo skončili v konkurze. Išlo napríklad o Martin Diesel, Tunar, Martinmetal, a ten ďalej ako Martinmetal Holding, zlievareň...
Ďalšie firmy ako ZTS TEES VOS, ZTS TEES Energetika, ZTS Defence, DS Martin, DMD Mobiltec či Vývoj Martin sú podľa M. Revusovej prevádzkované spôsobom, ktorý možno označiť za predlikvidačný alebo likvidačný.
Areál skrachovanej martinskej a.s. ZTS TEES na Ulici Československej armády v súčasnosti charakterizujú ošarpané budovy a rozpadajúce sa kovové konštrukcie – zvyšky výrobkov. Medzi nimi však funguje približne pätnásť menších firiem, ktoré pozakladali členovia bývalého vedenia.
Dohromady zamestnávajú zhruba dvetisíc ľudí – pätinu pôvodného počtu. V časoch socializmu v tomto areáli okolo desaťtisíc zamestnancov vyrábalo tanky a ďalšie produkty zbrojárskeho priemyslu.
Civilná výroba tvorila len menšiu časť. Keď po revolúcii federálna česko-slovenská vláda rozhodla o konverzii zbrojnej výroby, strojárne sa dostali do vážnych existenčných problémov.
V roku 1996 sa štátny podnik pretransformoval na akciovú spoločnosť, jediným akcionárom však ostal štát. „A štát nedokázal rozvinúť zmysluplnú koncepciu na záchranu podniku. Iniciatívne návrhy manažmentu väčšinou ignoroval,“ hovorí bývalý člen vedenia, aktuálne predseda Predstavenstva TS Motory, a.s., Jozef Baťala. Niektoré z navrhovaných projektov sa však uskutočnili, napríklad rozbehnutie licenčnej výroby talianskych motorov Lombardini.
Podľa J. Baťalu bolo po rozpade trhov RVHP a poklese odbytu predovšetkým nevyhnutné zefektívniť chod podniku a prepustiť značnú časť zamestnancov. To si žiadna vláda nechcela ako nepopulárne opatrenie dovoliť.
Náklady na mzdy zamestnancov, ktorých práca pre podnik neprinášala reálny efekt, boli podľa J. Baťalu rozhodujúcim kameňom, ktorý stiahol ZTS TEES až na dno. V roku 1998 bol na spoločnosť a jej dcéry vyhlásený konkurz.
Ani traktory neuspeli
ZTS sa snažili udržať aj výrobou traktorov. V rokoch 1996 až 1999 im nahrával fakt, že ministerstvo pôdohospodárstva preplácalo každému roľníkovi až 60 percent z nákupnej ceny traktora.
„Žiaľ, mnohí roľníci nemali ani na tých štyridsať percent. Paradoxne tak radšej kupovali drahé zahraničné traktory,“ spomína riaditeľ spoločnosti SEMT Production Jaroslav Balogh. Veľkí výrobcovia boli totiž dostatočne silní na to, aby mohli na prefinancovanie nákupu poskytnúť úver.
Posledným pokusom o záchranu výroby traktorov bolo vytvorenie dcérskej spoločnosti ZTS Motory – Traktory, a.s. Na ňu sa mala previesť tá časť výroby, ktorú vedenie strojární považovalo za perspektívnu. Prevod majetku a výrobných prostriedkov sa však už nestihol uskutočniť, pretože sa stal predmetom konkurzu.
V rokoch 1999 a 2000 manažéri zo skrachovaných strojární zakladali vlastné menšie firmy. „V prevažnej miere išlo o členov stredného a nižšieho manažmentu, ktorí mali na rozdiel od členov vrcholového vedenia viac odvahy vziať na seba zodpovednosť a postaviť sa na vlastné nohy,“ myslí si J. Baťala.
Pomohli len sčasti
Miera zamestnanosti sa v Martinskom okrese po krachu strojárskych podnikov prudko prepadla. Až vlani sa dostala späť na úroveň roku 1998. „Čiastočne vďaka príchodu zahraničných investorov, svoju úlohu však zohrali aj zmeny v legislatíve, ktoré vyčistili evidenciu nezamestnaných,“ tvrdí M. Revusová.
V skutočnosti tak novovytvorené pracovné miesta nedosiahli počty zrušených pracovných miest v skrachovaných podnikoch.
Riaditeľka úradu práce upozorňuje aj na to, že asi polovicu nezamestnaných v Martinskom okrese tvoria dlhodobo nezamestnaní s vekovým priemerom 48 rokov. Títo ľudia boli vyškolení na prácu s aktuálne už zastaranými technológiami a investori o nich nemajú záujem. Pre druhú polovicu nezamestnaných však noví investori predstavujú šancu na zamestnanie.
Región Turca pritom neponúka kvalifikovanú pracovnú silu len pre strojárske firmy. V meste sa už etabloval výrobca vychádzkovej obuvi Ecco, Duropack Turpak Obaly, prevádzku udržiava aj farmaceutická Hoechst–Biotika. Darí sa polygrafickej Neografii.
V tomto roku očakáva M. Revusová stabilizáciu, v lepšom prípade mierny pokles nezamestnanosti. Proti tomuto trendu však prispeje avizované prepúšťanie u zamestnávateľov z rezortu obrany.
Foto – Pavel Danko
