Národná banka Slovenska (NBS) sa chystala po zavedení eura na zmeny. Napokon spoločná mena pre ňu znamenala aj stratu niektorých kľúčových kompetencií. No jej zamestnanecký aparát sa príliš nemení a Banková rada NBS sa naopak rozrástla. V iných krajinách po prijatí eura pritom uprednostnili skôr personálnu redukciu. Zmeny v najvyššom rozhodovacom orgáne centrálnej banky, ako aj na poste guvernéra môžu tento trend zmeniť.
Strata kompetencií
Banková rada NBS prestala v tomto roku rozhodovať o menovej politike. Túto úlohu prebrala po vstupe krajiny do eurozóny Európska centrálna banka (ECB). Slovenskej centrálnej banke zostal ako hlavná úloha dohľad nad finančným trhom.
V krízových časoch sa tejto činnosti pripisuje väčšia dôležitosť. No aj dohliadaciu úlohu chce Európska únia národným centrálnym bankám obmedziť a väčšiu časť prebrať na spoločné plecia. Nad trhmi 27 krajín EÚ by mala dozerať ECB. Aspoň v takom zmysle sa začiatkom tohto roku rozprúdila diskusia na túto tému v Európskom parlamente. Centrálne banky vrátane NBS sa tejto myšlienke bránia.
Výbor európskych bankových dohľadov (CEBS), ktorý zastupuje dohľady zo štátov strednej a východnej Európy, odkázal, že každá z členských krajín regiónu má svoju vlastnú špecifickú ekonomickú a finančnú situáciu a netvoria homogénny región. „Súčasné právne usporiadanie EÚ umožňuje vládam každej krajiny primerane reagovať na individuálnu situáciu vo finančnom sektore každého členského štátu,“ odkázal CEBS Europarlamentu.
Počet sa nemení
Národnej banke zostali, samozrejme, aj ďalšie úlohy, aj keď nie v plnom rozsahu. Napríklad správa devízových rezerv, starosť o obeh hotovosti či platobný styk. Kým v rámci celého bankového sektora sa zavedením eura a vplyvom krízy počet zamestnancov skresáva, neplatí to pre NBS. V centrálnej banke sa napriek pôvodným plánom a presune úloh do ECB takéto personálne redukcie nerobia. Pritom sa plánovali ešte pri personálnom audite z roku 2007. Rok po zlúčení s Úradom pre finančný trh. Audit trval takmer dvanásť mesiacov a na základe jeho výsledkov sa zmenila organizačná štruktúra banky. Znížiť sa mal aj počet pracovných miest. „Celkovo do konca roku 2009 by mal klesnúť o vyše dvadsať percent,“ povedal pre TREND guvernér NBS Ivan Šramko v januári 2007. Ako vtedy dodal, NBS mala v tom čase 1 221 systematizovaných miest.
Iný údaj – evidenčný počet zamestnancov – zahŕňa stálych a dočasných pracovníkov v pracovnom pomere. Ten podľa údajov NBS klesol v prvom štvrťroku 2007 približne o sto na 1 077 zamestnancov. A odvtedy sa toto číslo príliš nemenilo, skôr mierne vzrástlo.
Mnohých pracovníkov zaťažila práca pre ECB. Experti z banky by mali asistovať v jej komisiách. No centrálna banka sa o personálnych veciach a o otázkach poeurových zmien v NBS odmietla s TRENDOM zhovárať. Po mesačnom úsilí dostal TREND odkaz, že všetky informácie si nájde na internetovej stránke NBS.
Banková rada
Audit v banke spred dvoch rokov viedol okrem iného k presunu kompetencií vrchných riaditeľov na členov bankovej rady. Napriek tomu, že centrálna banka už nemá v kompetencii rozhodovanie o menovej politike, počet členov bankovej rady sa ešte zvýšil. V tomto roku sa naplnil do najvyššieho možného zákonom určeného stavu jedenástich členov. To je aj najviac členov od jej vzniku. Posledným doplneným členom bankovej rady sa stal v apríli tohto roka Štefan Králik. Jeho zodpovednosťou je „riadenie oblasti kancelárie guvernéra a právnych služieb“.
V iných centrálnych bankách je strata menových kompetencií v súvislosti so zavedením eura signálom na zmenšovanie počtu členov rozhodovacích orgánov v banke. Napríklad v Slovinsku. Podľa oficiálneho nariadenia sa Banková rada Banky Slovenije skladá z piatich členov – guvernéra a štyroch viceguvernérov. „V roku 1991 bola banková rada zložená z jedenástich členov, šiesti z nich boli nezávislí externí experti,“ hovorí Mirjana Samardžija, zodpovedná za styk s verejnosťou v slovinskej centrálnej banke. Po vstupe Slovinska do EÚ sa ich počet zredukoval na deväť. „A po prijatí eura ešte klesol na päť,“ dodáva M. Samardžija. Nastavenie súčasného počtu členov bankovej rady slovinskej centrálnej banky bolo postupné a sledovalo konkrétne termíny. Rovnako ako tá slovenská má aj slovinská centrálna banka pod palcom aj dohľad nad svojím bankovým trhom.
So znížením počtu členov bankovej rady počíta aj Česká národná banka (ČNB). Napriek tomu, že termín prijatia eura už roky tlačí pred sebou do neoficiálnych dátumov, a tie kríza ešte oddialila. Viceguvernér ČNB Miroslav Singer v júli tohto roku v rozhovore pre český týždenník Týden spomenul, že v prípade zavedenia eura by sa počet členov rady ČNB znížil zo siedmich na päť. „Tak znie už odsúhlasený návrh. Odohrávalo by sa to plynule, tak ako by sa končili mandáty – už by sa jednoducho neobnovovali. Odpadla by, samozrejme, menová politika,“ povedal M. Singer. Sám viceguvernér však nie je prívržencom skorého zavedenia eura.
Nový guvernér
V Bankovej rade NBS sa v nasledujúcich mesiacoch predsa len zmeny udejú. Päťročné mandáty sa končia viacerým jej členom. Členov rady – s výnimkou guvernéra a dvoch viceguvernérov – na návrh guvernéra vymenúva vláda.
No funkčné obdobie sa na konci tohto roka končí aj guvernérovi. A keďže je už druhé v poradí, nahradí ho nový. Dovtedy musí vláda navrhnúť vhodného kandidáta, ktorého jej odobrí parlament. O možných menách sa zatiaľ len šušká. Je ich viacero a najčastejšie sa pohybujú v okolí premiéra Roberta Fica. Patrí medzi nich napríklad Ladislav Balko, ktorý predčasne odišiel z Bankovej rady NBS v roku 2006. V súčasnosti je poradcom premiéra. Spomína sa aj Peter Mihók, dlhoročný prezident Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Post guvernéra však aj napriek zníženiu počtu úloh NBS po prijatí eura nabral na význame. Guvernér zastupuje NBS na zasadnutiach Rady guvernérov ECB. Jeho hlasovanie pritom nemôže Banková rada NBS ovplyvniť. ECB určuje menovú politiku cez strednodobé menové ciele, kľúčové úrokové sadzby a rozhoduje o vytváraní menových rezerv. Guvernér NBS má pri rozhodnutiach o nastavení menovej politiky v eurozóne jeden rovný hlas.
Staré resty
Mesiac po súčasnom guvernérovi sa skončí aj funkčné obdobie jedného z viceguvernérov NBS – Martina Barta. V banke zodpovedá najmä za bankový dohľad. Rovnako aj v jeho prípade musí správneho kandidáta nájsť vláda, schváliť parlament a finálne slovo má stále prezident SR. Aspoň zatiaľ. O jeho právomociach v tejto veci zrejme ešte na jeseň rozhodne Ústavný súd SR. Tri roky starý spor týkajúci sa viceguvernéra by tak dospel k rozuzleniu. Sudcovia dajú alebo nedajú za pravdu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, či môže zastaviť vymenovanie viceguvernéra, navrhnutého vládou a schváleného parlamentom. Stalo sa to totiž pred troma rokmi pri Vladimírovi Tvaroškovi. Prezident ho vtedy odmietol vymenovať pre nedostatok praxe. Bolo to vôbec prvýkrát, keď prezident nevymenoval kandidáta vlády. Zákon o NBS nejednoznačne hovorí, že prezident „vymenúva“ viceguvernéra.
Jeden zástupca guvernéra tak už NBS po odchode Eleny Kohútikovej donedávna takmer rok chýbal. V. Tvarošku, bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií, sa po voľbách snažila presadiť do bankovej rady ešte predchádzajúca vláda. Tá aj dala podnet na Ústavný súd SR po – podľa nej – spornom konaní prezidenta. Následný pokus vlády Roberta Fica o späťvzatie podnetu súd zamietol. Rozhodnutie súdu ovplyvní len právomoci prezidenta v budúcnosti, meno viceguvernéra už nijako neovplyvní.
Funkčné obdobia v bankovej rade sa budú končiť aj niektorým jej ďalším členom. Ako sa bude jej zloženie vyvíjať ďalej, ovplyvní najmä nový guvernér.
Zdroj: tabulky1
Foto na titulke - Milan Illík
