Privatizácia Paroplynového cyklu (PPC), a.s., Bratislava je paradoxná. Ak sa víťazovi súťaže o 90 percent akcií podarí získať aj zvyšný blokačný balík z rúk Slovenských elektrární, a.s., Bratislava, bude riadiť producenta elektriny a tepla s nízkou mierou obchodného rizika a vysokou efektívnosťou. Firma má totiž prostredníctvom dlhodobých zmlúv garantovaný odbyt až do roku 2013.
Lenže proti týmto zmluvám obchodní partneri PPC – štátne Slovenské elektrárne (SE) aj štátna Bratislavská teplárenská (BAT) – protestujú. Pri predajni paroplynu preto privatizačný fond uprednostnil súkromného investora, ktorý sa chce pokúsiť vzťahy so štátnymi firmami urovnať.
Fond národného majetku (FNM) SR odmietol poskytnúť informáciu, koľko za bratislavský paroplyn ponúkli štyria finalisti tendra. Známa je len víťazná cena dve miliardy korún od spoločnosti PPC Holding, a.s., Trenčín patriacej do skupiny Penta.
Podľa informácií TRENDU však najviac ponúkol energetický koncern E.on. Riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára na FNM Anna Bubeníková k tomu hovorí, že cena mala v ich kritériách 65-percentný podiel. Desatinu napríklad tvoril podnikateľský zámer a celú štvrtinu mala „bezpečnosť, konzistentnosť, jasnosť a výhodnosť návrhu zmluvy“.
Historické korene problémov
Vláda SR sa paroplyn už raz predať pokúšala – rokovania s americkým koncernami El Paso a AES sa skončili bez úspechu. Investorov odradili práve konštrukcie zmlúv. Na prelome dekády ešte záujemcovia videli v PPC viac rizík ako výhod.
V máji 1997 vláda Vladimíra Mečiara rozhodla, že tri štátom kontrolované podniky Slovenský plynárenský priemysel (SPP), SE a Západoslovenské energetické závody (ZEZ) urobia paroplynu také ceny, ktoré otvoria cestu k udeleniu 15-ročného úveru od Európskej investičnej banky sto miliónov mariek (2 mld. Sk). Štát projekt navyše podporil zárukou.
Partneri PPC sú dnes presvedčení, že zmluvy idú proti nim. Proti kontraktom intenzívne namietajú tak SE, ako aj BAT. Tá vzťah zdedila od nástupkyne ZEZ, Západoslovenskej energetiky (ZSE) po tom, čo jej strategický investor E.on neprejavil o paroplyn záujem.
Motívy BAT aj SE na prehodnotenie vzťahov sa líšia. Tepláreň odmieta paroplynu platiť za neodobraté teplo, radšej si vyrába drahšie vo vlastných zariadeniach. Kým BAT napadla zmluvu na súde, SE zatiaľ len verbálne a písomnými návrhmi na fonde národného majetku. Investori tieto neistoty vo svojich ponukách za PPC zohľadnili.
Zmena vzťahov
V roku 2002 sa v paroplyne menili majetkové vzťahy. V rámci privatizácie SPP a ZSE prešli ich akcie na FNM v nominálnej hodnote. Desať percent ostalo v rukách SE, ktoré prevod za nominál akceptovať odmietli. Elektrárne si podiel, bez ktorého nemôže investor PPC efektívne riadiť a čerpať jeho ekonomické efekty, ponechali ako garanciu na riešenie zmluvného vzťahu.
Ten v súčasnosti SE označujú za vysoko stratový. Riziká pre elektrárne síce obnažila až liberalizácia cien plynu, spôsobili ich však dodatky k pôvodným zmluvám. Index rastu cien elektriny bol v pôvodných zmluvách nastavený na tri percentá ročne.
V novembri 1999 však do kontraktov zasiahlo v prospech PPC ministerstvo hospodárstva SR. Podľa novej úpravy sa každé zvýšenie plynu vyššie ako jedno percento, rozptýli do cien vyrobenej elektriny a tepla v pomere 75 ku 25 na účet SE, respektíve BAT. Oproti roku 2000 sa tak odberová cena pre elektrárne takmer zdvojnásobila.
Straty elektrární
SE musia ročne od PPC odoberať 1 192 GWh, teda využívať 90 percent jeho výkonu. V základnom zaťažení paroplynové elektrárne v praxi nevyrábajú, takáto elektrina je v porovnaní s elektrárňami na báze jadra či kvalitného uhlia drahá.
Paroplyn môže svoju efektívnosť dosiahnuť najmä pri bilancovaní sústavy. Bratislavský PPC však funguje na nepretržitý výkon, dodáva tak v základnom zaťažení, pričom efektívnosť takejto neštandardnej prevádzky chráni práve zmluva s SE.
Tento rok preto nakupujú elektrárne od PPC elektrinu o polovicu drahšie, ako je priemerná regulovaná cena stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa obchodného oddelenia SE je nakupovaná elektrina o takmer 70 percent vyššia ako priemerná cena z ich vlastných zdrojov.
Ešte v roku 2001 priznali elektrárne z obchodovania elektriny PPC zisk. V ďalších rokoch sa im straty darilo minimalizovať vývozom – hlavne na nedostatkový maďarský trh. V tomto roku je podľa riaditeľa SE pre obchodnú stratégiu Róberta Zelenaya situácia zložitejšia. Prenosové kapacity už nie je možné dohodnúť s maďarskou prenosovou sústavou MVM, sú udeľované v aukciách.
Teoreticky dosiahnuteľnú stratu zo zmlúv s PPC v SE vyčísľujú na 10 až 14 miliárd korún v období 2004 až 2013. Suma zahŕňa nákup elektriny od paroplynu, za súčasného vytesnenia vlastnej elektriny z jadrových zdrojov a nemožnosti drahú elektrinu od PPC vyviezť.
Možnosť úniku
Elektrárne majú možnosť úniku – výpoveď zmluvy a zastavenie odberu. V takomto prípade by však museli hradiť paroplynu fixné náklady projektu a teoretickú maximálnu stratu oceňujú takmer na osem miliárd korún. V kalkuláciach nezohľadňujú negatívne riziko rastu ceny plynu ani pozitívny vplyv, ktorý môže mať odstavenie jadrovej elektrárne V 1 v Jaslovských Bohuniciach.
SE sa podľa R. Zelenaya nepodarilo primať vedenie paroplynu k zmene charakteru výroby z bázickej na regulačnú elektrinu. Neuspeli ani návrhy SE odkúpiť od FNM odberateľský kontrakt. Podľa A. Bubeníkovej fond ako akcionár oboch strán vyvinul úsilie vyriešiť problém a vyzýval ich na rokovanie. SE však podľa nej „nezaujali k veci konštruktívny prístup a fond nemá možnosť ovplyvňovať dianie v SE, pretože výkon akcionárskych práv v SE zabezpečuje ministerstvo hospodárstva“. SE komunikovali na vlastnú päsť – listami na fond, PPC, článkami v médiách. Formálnej podpory zodpovedného rezortu sa nedočkali. Reakciu ministra hospodárstva sa do uzávierky TRENDU získať nepodarilo.
Vyrieši to investor?
Okrem hrozby vystúpenia SE z kontraktu a neistotou ohľadne kontroly nad PPC bol pre účastníkov tendra rizikom aj spor s BAT. Vláda ho urovnať nedokázala. Na otázku, prečo fond ponúkal firmu, ktorej ekonomiku ohrozuje súdny spor s odberateľom, A. Bubeníková odpovedá, že problémy existovali už predtým, ako bolo 90 percent akcií PPC prevedených na FNM.
Nákupná cena elektriny od PPC pre SE (Sk/MWh)
PRAMEŇ: Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava
Čakanie na vyriešenie sporu by podľa nej predaj PPC mohlo oddialiť o niekoľko rokov a dokonca spochybňuje, či by bol takýto pokus fondu „ekonomickejší“. Tvrdí, že urovnať vzťahy s firmami, ktoré vlastní štát, dokáže lepšie súkromný investor. Na otázku, či Penta fond presvedčila svojou ponukou vyriešiť spor s BAT, namieta, že fond záujemcov tieto problémy riešiť nezaväzoval.
No fond sám vyzval záujemcov, aby sa vyjadrili, ako hodlajú pristúpiť k „dlhodobej stabilite obchodných vzťahov PPC“. Víťazný investor podľa A. Bubeníkovej prejavil ochotu vynaložiť úsilie na to, aby sa problém dlhodobých obchodných vzťahov PPC, BAT, SE a SPP dočkal „nezávislého posúdenia a začal sa vo vzájomnej dohode riešiť“. Naproti tomu ponuka E.onu mala byť „viazaná na splnenie viacerých, zo strany FNM aj nesplniteľných podmienok, pričom ponuky kúpnych cien ostatných účastníkov neboli nijako podmienené“.
Deľba rizík
Víťazný PPC Holding vytvorila Penta Group účelovo na privatizáciu paroplynu. Formálne figuruje pod Pentou kontrolovanou a.s. VSŽ, keďže uchádzač o paroplyn sa musel preukázať vysokou výškou základného imania. Penta si však na projekt pripravila partnera. Je ním Aere-Tessin für Elektrizität (Atel) so sídlom vo Švajčiarsku. Atel má skúsenosti s prevádzkovaním podobného typu elektrární v Česku a Maďarsku.
Člen Predstavenstva Penty Jaroslav Haščák zdôrazňuje logiku partnerstva so strategickým hráčom aj v deľbe rizík, kde Penta bude vedieť riešiť problémy neistoty „v právnej či manažérskej rovine“. Dohodu s SE môže urýchliť práve potreba 10-percentného balíka akcií na kontrolu PPC. V samom PPC výsledok privatizácie nechcú komentovať. Ekonomický riaditeľ Jozef Sekerka tvrdí, že je vecou štátu, komu a za čo svoj majetok predá, no vstup „adresného“ vlastníka považuje za pozitívum.
Foto – Milan Illík
