Jeho meno sa zväčša spája s dvoma vecami – majetkom a skupinou J&T. Vďaka tej druhej si vydobyl cestu k luxusu, ale aj k zatrateniu. Na Slovákov a paparazzov však nenadáva. Považuje za pochopiteľné, že sa o jeho podnikanie a život ľudia zaujímajú. „Slovensko je totiž príliš malé, aby sme boli prehliadnuteľní,“ hovorí spoluzakladateľ J&T Patrik Tkáč.

Bratislavčanom sa J&T pripomína veľkými logami na najvyšších budovách. Ste spokojní s vlastným pôsobením v biznise?

Nálada na trhu sa už zmenila

Teraz je ten čas, keď sa ukazuje, čo všetko sme spravili a či sme to spravili správne alebo nesprávne. Načasovanie za posledný rok až dva roky je vhodné práve na hodnotenie, pretože sa mení celé prostredie a my robíme stále veľa vecí. Myslím, že ich robíme správne a tak, že Slovensko a Česko sa nám zdá byť malé. Keď chcete robiť veľký biznis, musíte mať relatívne veľké zázemie. Banky, ktoré sa sprivatizovali, sú lokálne ústavy s obmedzenými právomocami. Čokoľvek tu chcú urobiť aj v súvislosti so skupinou J&T, absolútna väčšina bánk musí siahať po svojich zahraničných pobočkách. Dnešná svetová kríza, paradoxne, ukazuje, že slabí nie sme my, ale bankový sektor. V prvom rade sa však ukázalo, že sme takzvaný emerging market, teda rozvíjajúci sa trh, pretože ak sa niečo deje v Amerike alebo v Nemecku, ľady sa pohnú a veci sa riešia. U nás sa všetko vypne a čaká sa, čo sa stane inde.

Obávate sa vplyvu krízy na vaše investície? Môže vás na východných trhoch obísť?

Či nás obchádza, alebo nie, reagujeme veľmi rýchlo. Minimálne na dvoch developerských projektoch sme, takpovediac, zastavili kopnutie do zeme. Projekt Panorama City dnes výslovne čaká. Nie je problém rozbehnúť stavbu. Vidíme však, že nálada na trhu sa zmenila. Aj obyčajný človek, ktorý si chce kúpiť byt, dnes rozmýšľa, či nemá počkať, pretože všade číta o kríze. Myslím si, že o tom to je. Kríza tu nie je reálne tak, že by niektorá banka padla. Banky sú plné hotovosti, pretože nemajú čo financovať. A krízu si vytvárame fakticky sami – ľudia kúpia menej áut, menej bytov a na to treba reagovať tým, že sa niektoré plány včas zastavia. Osobne som to videl v Moskve. Megaprojekty stoja – a to je tá kríza. Všetci tvrdia, že k nám to prichádza o niečo neskôr, ale to nie je pravda. Otázka je, či to čakanie bude trvať deň, dva alebo desať.

Čo v takej situácii robí investor, ako je J&T?

Hlavný problém, ktorý sa týka nás, je, že všetky projekty, ktoré chceme ďalej rozvíjať, musíme reštrukturalizovať. Nedá sa to držať pod jednou firmou najmä preto, že naše bankové sektory nie sú pripravené podporovať rozvoj takejto firmy. Ak sa to má rozvíjať ďalej, musí sa to rozkrájať a určiť každej časti nové smerovanie. Kríze sa potom čelí jednoduchšie, ale to je to, čo nás baví. Takže sme šťastní aj nešťastní zároveň.

Hovoríte o novom smerovaní. Chcete sa uberať viac smerom na zahraničné trhy, alebo je prioritou Slovensko?

Väčšina z nás žije v Prahe a Bratislave. Tieto dve mestá sa rozhodne snažíme vnímať ako domovské. Možno niekde na začiatku, keď sme sa prvý raz vybrali do Ruska, hovorili sme tam našim ľuďom, že chceme biznis rozvíjať rovnako ako doma. V súčasnosti je to tak, že Slovensko a Česko sú domovský trh. Zvládame tu najviac, v Česku o niečo menej, čo je dané veľkosťou jeho trhu. Je dvakrát taký veľký, priama konkurencia prakticky v každom segmente, ktorý robíme, je väčšia. Slovensko je preto pre nás stále dominujúce, tu môžeme robiť čokoľvek, či už z pohľadu bankovníctva, energetiky a podobne. Tým novým smerovaním, ktoré nosíme v hlavách, je rozdelenie spoločnosti podľa segmentov. Dnes sú oficiálnymi vlastníkmi J&T môj otec a Ivan Jakabovič. Dôležité sú však väzby a priznanie si istých podielov. Samostatne chceme hovoriť o bankovníctve, Tatrách či developmente. To je teraz smerodajné.

A čo teda s Moskvou?

Naďalej nie je nič lukratívnejšie ako Rusko. Problém je, že je skutočne veľmi komplikované. Už len to, že sa nám podarilo kúpiť nejaké aktíva. Máme to tam, ale stále čakáme, odkiaľ čo príde, pretože si tam nikoho nepustia, nikoho nepotrebujú. Ani jeden Západniar tam nezarobil korunu a ak ju zarobil, tak o ňu neskôr prišiel. Nie preto, že by mu ju zobrali, ale preto, že tá situácia sa tak „vyvŕbila“. Povedali sme si, že sa v Rusku nejdeme hrať na nič veľké, ale pôjdeme cestou malých krokov. Už len to, že sa budeme rozprávať s bohatými Rusmi, je niečo. Nemôžeme sa tváriť, že sme ich konkurenti, ale ich malý slovenský brat, ktorý má isté výhody, stabilitu a prináša niečo navyše. Nefunguje to tak, že ideme priamo riešiť svoje podiely v energetike a rozhodovať o niektorých projektoch. Naopak, doma a v Česku tender, ktorého sa nezúčastníme, považujeme za stratenú príležitosť. V Rusku musíme každú jednu vec sláviť ako úspech.

Kde vidíte J&T a seba napríklad o päť rokov?

Osobne sa dlhodobo profilujem a ešte dlho aj budem. Som bankár. Snažím sa teda cítiť skupinu cez banky. Z pohľadu J&T Banky nám nevyhovuje, že sme stále považovaní za malú až stredne veľkú banku. Ostatných uznávame, viaceré projekty totiž závisia od postavenia konkurentov. Preto ani veľké banky nemajú problém s tým, že tu je konkurencia. Vidím veľkú príležitosť v raste v Česku a na Slovensku. Výhodou je, že vieme rýchlo na seba naberať. Nevravím, že sa staneme jednotkou na Slovensku v horizonte desiatich rokov, ale máme veľa možností. Z pohľadu bankára to preto vidím tak, že keď budú vhodné príležitosti, vieme niektoré časti skupiny predať, aby sme rozšírili práve oblasť nášho bankovníctva. Je totiž najcennejšou súčasťou. Čo neznamená, že iné rušíme.

Na Slovensku nie je veľa podnikateľských skupín. Máte ambície obsadiť ešte ďalšie miesta na trhu?

Nálada na trhu sa už zmenila

Patrik Tkáč a Jean Paul Gaultier

Zdalo sa, že bankovníctvo Slovenska je uzavreté. Je tu ešte Mário (Hoffmann – pozn. Profit) s „poštovkou“ (Poštovou bankou), ktorý má vlastnú stratégiu a ktorý niečo urobí, to je však už na ňom. Inak trh skončil. Banková kríza ukázala najlepšie, že nič nie je naveky. Myslím si preto, že spraviť sa dá čokoľvek. Zahraničné banky sú tu riadené prostredníctvom manažérov, my sme tu vlastnícky. Som presvedčený, že nakoniec niekoho kúpime. Netvrdím, že to bude zajtra, ale stane sa to, pretože to vynáša.

Ak hovoríme o výnosoch na vašej strane, čo je pridanou hodnotou J&T pre Slovensko?

Necítim, že by bola naša celospoločenská povinnosť priniesť niečo navyše. Otočil by som to na druhú stranu – čo z toho, čo prinášajú iné veľké finančné inštitúcie, je lepšie ako to, čo robíme my? Dnes sme si našli priestor na trhu. Prinášame flexibilitu. To je v súčasnosti konečná výhoda. Ľuďom a podnikateľom dávame rýchle prostriedky. Áno, sme drahí, berieme si podiely so ziskov, ale zároveň ich aj prinášame. Sme tí, ktorí sú fakticky v rámci systému schopní vytvoriť istú rovnováhu. Už len to, že sme konkurenciou, čistí prostredie. Dnes sa vďaka našej prítomnosti na tendroch konečne hovorí, prečo sa má niečo kúpiť za dve miliardy, keď to má hodnotu piatich. Snažíme sa teda o stabilitu trhu. Najviac „prachov“ sa dá zarobiť, keď máte stabilný rast.

Vaše meno sa v minulosti nespájalo s politikou, tohto roku ste však dokonca priamo atakovali politikov. Ako to doľahlo na skupinu?

Museli sme sa brániť, pretože nás krivo obvinili. Čo viac sme mohli urobiť? Vystúpili sme verejne, povedali sme, čo si myslíme. Dnes je to v polohe, že sa o tom hovorí. A to je ten posun.

J&T dostala meno podľa iniciálok vašich priezvisk. Ako dlho sa s Ivanom Jakabovičom poznáte? A aká je medzi vami deľba „úloh“?

Boli sme spolužiaci a sme stále „dvojka“, aj ako kamaráti, aj v biznise. Hoci Ivan nie je bankár, rozmýšľa rovnako. Kedysi platilo, že „Čivo“ je tá konzervatívna zložka. Keď sme boli v kasíne, on žetóny odkladal, ja som investoval. Vďaka Ivanovi sme odišli aspoň s niečím. Podobne to fungovalo aj vo firme. Nenazval by som sa vizionár, ako ten agresívnejší z nás dvoch. Pokiaľ ide o rozdelenie úloh, dosť sa to strieda. Boli obdobia, keď nás hranice rozdeľovali. V Česku bolo strašne veľa vecí a u nás nebolo do čoho pichnúť. Mal som v Prahe pocit, že som v robote dvanásť hodín denne a Ivan si to užíva. Potom sa to otočilo, ja som sa hral hry na počítači a on, naopak, „zarezával“. Myslím, že je v tom spravodlivosť. A dnes sme už opäť na jednej strane a strážime značku.

Kto je vám v biznise najbližší mimo J&T?

Nálada na trhu sa už zmenila

Patrik Tkáč: Ak sa niečo deje v Amerike alebo v Nemecku, ľady sa pohnú a veci sa riešia. U nás sa všetko vypne a čaká sa, čo sa stane inde.

Nemám rád, keď sa nám hovorí finančné skupiny. Sme jednotliví ľudia a je nás zhruba tridsať, ktorí sme začínali na tomto trhu. Postupne niektorí mali smolu a skončili, iní si povedali, že už majú dosť. To spôsobilo, že ľudí z deväťdesiatych rokov je tu už strašne málo. Pár chalanov si vážim napriek tomu, že sme historicky mali problémy s rodinou Rezešovcov. Dnes sme kamaráti a sme schopní spolu robiť biznis. Čo je dôležité, nie sme to len my. Títo ľudia si viac-menej rozumejú. Či idú spolu do biznisu, to závisí od vzájomných pocitov. Najpríbuznejším v podnikaní je vždy Mário Hoffmann s Istrokapitalom. S „penťákmi“ nepoviem, že sme najlepší priatelia, s niektorými sme viac, s inými menej. Všetkým nám to však vyhovuje. Aj pri riešení problémov.

Mimochodom, aký ste pri riešení problémov?

Mám pocit, že som vždy tá druhá strana. Keď je druhá strana pokojná, ja som nervák a naopak. Neviem, či je to herectvo, mám pocit, že je to prirodzená reakcia. V biznise je to podobne, dokážem aj kričať, pretože som typický cholerik. To znie ako na moju obhajobu, však?

J&T je známe prezentovaním svojho majetku, rovnako aj vy a váš spoločník Ivan Jakabovič. Je to hra médií alebo aj váš zámer?

Úplná pravda je, že to začali médiá. Pretože sme mladí, agresívni ľudia a ukážte mi niekoho z mladých, ktorým by nepohlo vlastniť lietadlo, loď, vrtuľník a lietať po celom svete. Každý to chce vyskúšať. My sme si k tomu vypracovali reálne možnosti. A sme ľudia, ktorí majú radi luxus. Dnešný mladý človek je už od školy závislý – chce byt, musí si zobrať hypotéku, uviazať sa firme. Bolo nás v tom čase desaťtisíc, deväťdesiat percent padlo, tí zvyšní si to užili. Ale kým nebudeme mať ďalších vynálezcov Googlu, tak ten trh neumožní niekomu ďalšiemu dosiahnuť niečo podobné, čo umožnil nám. Na tom staviame aj náš private banking – umožňujeme ľuďom zažiť rovnaké veci a zahŕňať do toho aj charitu. Nie je to predvádzanie sa. Slovensko je také malé, že si vyjdete hoci aj v darovanom aute do ulíc a na druhý deň ste v novinách.

Ukázať, čo máme, bola aj trochu stratégia. Chceli sme, aby skončili tie reči, že sme zlodeji. A zabralo to... Ľudia si uvedomili, že sme možno snobi, ale asi ťažko zlodeji. Je hlúposť vravieť, že sme kupovali majetky, aby sme ukázali, že sme zlodeji.

Aj preto ste naklonení bulváru?

Neviem si predstaviť nič bulvárnejšie, ako je televízia Joj, ktorú vlastníme. A my úplne presne rozumieme tomu, ako ten normálny človek funguje. Vysvetlite niekomu túto filozofiu cez finančné výsledky. To nejde. Som prvý, ktorý nenadáva na paparazzov. To k tomu patrí. Robia si svoju prácu.

Vraj ste sa v poslednom čase usadili?

Oženil som sa, máme dcéru a je to v mojom živote niečo úplne nové. Človek má zrazu iné priority. Stalo sa to približne naraz väčšine partnerov v našej skupine. Možno aj preto hľadáme zároveň v biznise určitú stabilitu.

    Patrik Tkáč (35) absolvoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Začínal v spoločnosti Procter & Gamble a v roku 1994 spoluzakladal skupinu J&T. Tento finančník je v užšom kruhu známy ako vášnivý cestovateľ a milovník lietania. Od minulého roka je ženatý a má jedno dieťa.