Najväčšími zlodejmi sú v USA podnikatelia, mzdy kradnú aj na Slovensku

Ak si myslíte, že najviac peňazí vlani od občanov ukradli politici, mafiáni, lupiči alebo podvodníci, ste na omyle. Server The Week prednedávnom odhalil, že najväčšími zlodejmi (aspoň v Spojených štátoch) sú práve firmy, teda zamestnávatelia. Nepatrí sa, samozrejme, generalizovať, ale práve v tomto sektore sa kradne najviac peňazí.  

Ide o takzvané mzdové zlodejstvo. Nejde o nízky plat, ale o nevyplatenú mzdu alebo o inú formu adekvátnej kompenzácie, na ktorú majú zamestnanci nárok za odpracovanú robotu.

Mzdové zlodejstvo má rôzne formy: od nevyplatenia povinných príplatkov, minimálnej mzdy cez neplatené nadčasy až po manipuláciu s pracovným zaradením, ktorá umožňuje vyhnúť sa mzdovým reguláciám.

Kým na Slovensku nepoznáme presné číslo, koľko peňazí ľuďom uniklo cez špekulácie ich zamestnávateľov, odhady zo štúdií v USA hovoria, že ročne Američanov zamestnávatelia oberú o 20 až 50 miliárd dolárov. Právnici a štátne orgány z tento ukradnutej sumy pritom vymohli len 933 miliónov dolárov, čo sú len dve až štyri percentá z dlžnej sumy. 

Len na porovnanie, straty spôsobené v USA rôznymi formami zlodejstva - od bankových lúpeží po prepadnutie na ulici dosiahli v roku 2012 viac než 341 miliónov dolárov, čo je oproti krádežiam firiem len zlomok peňazí. 

Keď je pod lampou najväčšia tma

Za jedným z najvýraznejších prípadov mzdového zlodejstva stála externá firma Restaurant Associates, ktorá prevádzkuje v budove Capitol Hill vo Washingtone (v americkom Senáte) reštaurácie a kaviarne. Ak sa hovorí, že pod lampou je najväčšia tma, v tomto prípade to sedí do bodky. 

Vlani v decembri sa stovky zamestnancov tejto firmy zapojili do boja za zvýšenie platu. Lenže počas vyjednávania zistili, že ich zamestnávateľ bez ich vedomia zmenil ich pracovné zaradenie, aby pri zachovaní rovnakých povinností a zodpovednosti, nepodliehali federálnym predpisom o odmeňovaní štátnych zamestnancov.

V lete takmer sedem stoviek zamestnancov vyhralo súd a od firmy vysúdili milión dolárov, teda 1500 dolárov na osobu. Súd totiž dokázal, že podobné praktiky okrádania firma využívala najmenej šesť rokov. Napriek tomu, že zamestnanci obsluhovali v kaviarňach amerických politikov, dostávali takú nízku mzdu, že niektorí sa podľa ich právnikov ocitli na pokraji chudoby.

63-ročný Američan Charles Gladden mal problémy uživiť svoju rodinu s troma dcérami a nemal dostatok peňazí ani na nájom. Týždenne si umývaním záchodov a podlahy zarobil na americké pomery podpriemerných 360 dolárov. Prípad tohto Američana sadol do vzorca typickej obete mzdovej krádeže. Najčastejšie sa totiž týka chudobnejších ľudí pracujúcich v službách a žijúcich v sociálne vyčlenenom prostredí. Ide o ľudí, ktorí sa len raritne sťažujú oficiálnou formou a podaním žaloby sa ani nezaoberajú. 

Keď sa krádež na mzde odhalí, ide len o hŕstku ľudí, ktorá sa k právnemu kroku odhodlá. Podobná situácia sa dá očakávať aj na Slovensku. 

Americkú realitu dokresľuje aj štúdia, ktorá bola pred pár rokmi vykonaná na vzorke 4 300 zamestnancov s nízkymi príjmami z New Yorku, Los Angeles a Chicaga. Šlo o dostatočný počet respondentov, keďže v týchto mestách pracuje 1,6 milióna ľudí, ktorí podpriemerne zarábajú. Hoci je v USA nezamestnanosť pod šiestimi percentami, až štvrtina zamestnaných v Spojených štátoch zarába menej než je hranica chudoby. 

Až 26 percent pracovníkov v ich vzorke dostávali menej ako minimálnu mzdu, 76 percentám zamestnávateľ odmietol preplatiť nadčasy v priemere 11 hodín do týždňa. Dvom tretinám z nich firmy odopreli zákonom požadované prestávky na jedlo a polovici tých, ktorí sa v práci zranili a pokúšali sa uplatniť si odškodnenie, sa zamestnávatelia vyhrážali alebo sa stali obeťami nejakej z foriem nezákonného nátlaku. Len v týchto troch mestách dochádza ročne k mzdovým krádežiam v hodnote troch miliárd dolárov. 

Americké ministerstvo práce v súčasnosti zamestnáva tisíc ľudí, ktorí sa špeciálne zaoberajú sledovaním mzdového a časového okrádanie pracovnej sily. Vláda už niekoľkokrát žiadala o zvýšenie rozpočtu pre túto oblasť, ale Kongres ich žiadosť zakaždým zmietol zo stola. 

Na Slovensku ide o stovky prípadov ročne

Výška takto ukradnutých peňazí sa, samozrejme, stanovuje ťažko, ale nevyhýba sa ani Slovensku. Ide o stovky prípadov ročne – aspoň podľa oficiálnych čísel. Advokát Róbert Bános tvrdí, že nevyplatenie mzdy je trestným činom. Okrem riešenia vymáhania mzdy v občianskoprávnom konaní klientom radí aj možnosť, aby sa obrátili na políciu s trestným oznámením v danej veci, kde si môže poškodený uplatniť sumu, ktorú mu zamestnávateľ nevyplatil, ako náhradu škody. 

Pokiaľ však poškodený nechce danú vec riešiť súdnou cestou, je tu aj možnosť obrátiť sa na inšpektorát práce so sťažnosťou na zamestnávateľa. Inšpektorát práce však nedisponuje takými oprávneniami ako súd, ktorý môže zamestnávateľovi prikázať vyplatiť dlhovanú mzdu. Inšpektorát práce môže zamestnávateľovi len prikázať, aby napravil danú situáciu a uložiť mu pokutu.

„V súvislosti s ustanovením Zákonníka práce (mzda) bolo v roku 2015 na základe podaní zistených 279 prípadov, keď si zamestnávateľ nesplnil povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V roku 2014 to bolo 300 prípadov,“ povedala pre TREND.sk hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.

Ďalších vyše 500 porušení sa týkalo minimálnych mzdových podmienok, v 457 prípadoch bola dokázaná zlá evidencia pracovného času alebo v 122 prípadoch zamestnancom neboli vyplatené mzdy za nadčasy, ktoré si odpracovali.