Lídrom medzi spracovateľmi mäsa na Slovensku z pohľadu tržieb zostáva spoločnosť Mecom s vlaňajším obratom 145 miliónov eur, ktorá patrí prostredníctvom skupiny Carnibona do portfólia finančníkov z Penty. Vlani sa prvýkrát po troch rokoch dostala do vyše dvestotisícového zisku. S výnimkou roku 2015 podnik v posledných rokoch vykazoval miliónové straty.
K zisku Mecomu pomohli úsporné opatrenia a predchádzajúce investície na zvyšovanie efektivity. Spoločnosť tiež viac vyvážala, do zahraničia smerovalo približne 60 percent jej produkcie. „Vlani sme zaznamenali výrazný rast exportu najmä do krajín západnej Európy,“ uviedol pre TREND generálny riaditeľ Mecom Group Ladislav Čechovič.
Vzťahy s reťazcami sú dnes narušené, hovorí šéf potravinárskej komory Poturnay
Na lídra v obrate sa doťahuje rimavskosobotský Tauris Group podnikateľa Milana Fiľa. Vlani mal vyše stomiliónové tržby, o desať percent vyššie ako rok predtým. Pod ich rast sa však podľa generálneho riaditeľa Richarda Dudu podpísal rast cien. „S cieľom udržať si trhovú pozíciu, ekonomické výsledky aj kvalitu sme boli nútení zvyšovať predajné ceny,“ uvádza šéf Taurisu.
Dvojka v segmente však predčila lídra v dosiahnutom zisku. Oproti roku 2018 ho s vlaňajšími dvomi miliónmi eur zdvojnásobil. Spoločnosť skresala investície na nevyhnutné minimum a prehodnotila tiež svoje náklady na každom úseku.
V sektore hydinových výrobkov medzi mäsiarmi kraľuje s vyše 9O miliónovým obratom spoločnosť Hyza, ktorá patrí do skupiny Agrofert. Jej obrat, rovnako ako zisk na úrovni 1,6 milióna eur však vlani oproti roku 2018 mierne klesol. Podľa PR manažéra Agrofertu Karla Hanzelku zisk ovplyvnilo trhové prostredie na Slovensku. Okrem iného, dovoz potravín, pri ktorých zákazník nevie zistiť, alebo komplikovaným spôsobom zisťuje ich pôvod.
Ani so 40 miliónovým obratom sa, čo sa týka zisku, z červených čísiel vlani nedostal dunajskostredský Istermeat Oszkára Világiho. Stratu na úrovni 280 tisíc aspoň takmer dvojnásobne znížil, pričom do svojho biznisu investoval takmer šesť miliónov eur.
Africký mor robí mäsovýrobcom vrásky
Podľa slovenských lídrov v spracovaní mäsa mal výrazný negatívny vplyv na tento segment africký mor ošípaných (AMO), ktorý vlani prudko zasiahol Čínu, ale rozširuje sa aj v Európe. Následkom toho sa zvýšili nákupné ceny bravčového mäsa pre spracovateľov, ale aj hotových bravčových výrobkov na pultoch obchodov.
Eva Forrai zo Zväzu spracovateľov mäsa hovorí o priam historickom náraste vyvolávacej ceny bravčových polovíc na nemeckej burze nad hodnotu dve eurá za kilogram. V praxi tento fenomén za minulý rok priniesol na úrovni spracovateľov až niekoľkonásobné navyšovanie cien bravčového mäsa a mäsových výrobkov. „Rok 2019 možno zhodnotiť z pohľadu spracovateľov mäsa ako veľmi náročný, ktorý preveril schopnosti všetkých hráčov na trhu reagovať na rýchlo sa meniace podmienky,“ uviedla pre TREND riaditeľka zväzu.
Pri porovnaní vlaňajších hospodárskych výsledkov medzi spracovateľmi a chovateľmi E. Forrai upriamuje pozornosť na to, že pre chovateľov bol na rozdiel od spracovateľov rok 2019 veľmi priaznivý, pričom niektorí z nich dosiahli pri výrazne nižších obratoch neporovnateľne lepší hospodársky výsledok ako spracovatelia a to na úrovni až miliónových ziskov.
Chovatelia však v apríli tohto roka doplatili na koronakrízu, keď pre zastavený vývoz ošípaných mimo EU a prebytok na trhu padli ceny na nemeckej burze z predkrízových 1,6 eur za kilogram živého zvieraťa o 30 percent, čo bolo podľa nich už na hranici výrobných nákladov chovateľa.
Andrej Imrich zo Zväzu chovateľov ošípaných tvrdí, že ich náklady sú v rámci produkčného procesu vyššie ako u spracovateľov, no na konci dňa podľa neho nie je zisk spravodlivo rozdelený. „Stokilová ošípaná sa dá dnes speňažiť asi tristo eurami, ale chovateľ za ňu dostane iba približne 110 eur. Zvyšok sa rozdelí medzi spracovateľa a obchod,“ sťažuje sa A. Imrich.
Choroba je hrozbou aj pre našu už tak nízku sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa, ktorá je na úrovni približne 38 percent. „Pokiaľ sme pred 30 rokmi chovali takmer 3 milióny prasiat, momentálne je to iba niečo vyše šesťstotisíc,“ spresňuje A. Imrich. Na Slovensku ho po prvýkrát v domácom chove potvrdili vlani v júli v Trebišove a posledný prípad výskytu je z minulého týždňa v obci Janík v okrese Košice-okolie. U drobných chovateľov tam museli preventívne zlikvidovať približne 30 ošípaných. Ak by sa nákaza dostala do veľkochovov, bola by to pre ne katastrofa.
Choroba sa do regiónu pravdepodobne dostala z Maďarska, kde je už dlhodobo potvrdzovaný masívny výskyt nákazy a pozitívnych prípadov vírusu AMO v populácii diviakov. AMO je vysoko nákazlivá infekcia, ktorá má rýchly priebeh, neexistuje na ňu liek či vakcína a úmrtnosť zvierat je od 85 do 100 percent.
Na domáce chovy sa AMO môže z diviaka preniesť napríklad prostredníctvom zeleného krmiva. Pri nákaze v júli tohto roka v Trebišove to bolo prostredníctvom pokosenej lucerky, ktorá bola zrejme kontaminovaná nakazeným diviakom.
„Tŕpneme, že hoci budeme chcieť robiť čisto slovenské výrobky a spotrebiteľ bude mať záujem, nebude čo porážať,“ hovorí Tomáš Soroka z bitúnku Stročín vo Svidníku, ktorý dodáva Mecomu surovinu do jeho nového radu produktov iba zo slovenského mäsa. Bol by preto za preventívnu likvidáciu všetkých diviakov na našom území.
Na kritickú situáciu koncom júla upozornil aj minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, ktorý vyzval poľovníkov na zvýšený lov diviačej zveri. Štátna veterinárna a potravinová správa zasa zvyšuje úradné kontroly na každom stupni chovu ošípaných.
Chýba systematická podpora
Dnešný stav v biznise s mäsom a potravinovou sebestačnosťou je podľa A. Imricha z časti výsledkom predchádzajúcich desaťročí v tejto oblasti, keď domáci výrobcovia mäsových výrobkov pre optimalizáciu nákladov zrušili svoje bitúnky a rozrábku mäsa a kupovali už do výroby pripravené chladené alebo mrazené kúsky lacnejšieho mäsa zo zahraničia. Chovatelia tak pre nižší dopyt a tlak na nižšiu cenu museli znižovať stavy chovov, alebo ich rovno rušiť. Asi 45 percent našich kvalitných ošípaných sa tiež doposiaľ vyvážalo na zahraničný trh, najmä do Maďarska.
Spracovatelia aj chovatelia sa však zhodujú v tom, že hlavným vinníkom nepriaznivej situácie je politika štátu. Konkrétne absencia dlhodobej systematickej štátnej podpory tak, aby bola funkčná celá dodávateľská vertikála. Od farmára, bitúnok, spracovateľa až po obchodný reťazec. Slovenské výrobky tak v súťaži so zahraničnými nie sú na trhu konkurencieschopné.
„Táto otázka sa u doterajších vlád štruktúrovane a systematicky neriešila. Mal by tu byť vytvorený dlhodobý program podpory vytvorený v spolupráci s aktérmi z praxe, ktorý by sa realizoval bez ohľadu na to, ktorá strana je pri moci. Toto nám tu chýba a kým sa tak nestane, veľmi sa to nezlepší,“ upozorňuje šéf Mecom Group.
Konečne sa nehľadá vinník, ale riešenie, hovorí šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu
Na Slovensku vieme byť aj v produkcii bravčového mäsa rovnako efektívni ako v zahraničí. Rozdiel je v štartovacej čiare, myslí si T. Soroka. „Tá spomínaná vertikála tam má, čo sa týka podpory, úplne inú váhu a prioritu. Ako môže byť finálny produkt zo zahraničia, kde sú vyššie mzdy, aj po započítaní nákladov na dopravu lacnejší? Nie je to v tom, že by boli niekoľko násobne efektívnejší ako my,“ sťažuje sa.
Zväz spracovateľov na ilustráciu uvádza konkrétny príklad, keď v jednej letákovej akcii bolo bravčové karé bez kosti v celku od slovenského spracovateľa predávané za cenu vyše šesť eur za kilogram, pričom od zahraničného ho predával za cenu pod tri a pol eura. „Akú motiváciu kupovať si domáce mäso má tak mať slovenský spotrebiteľ ak je o 43% drahšie ako mäso zo zahraničia?“ pýta sa E. Forrai. To, ako sa k tejto otázke postaví štát tak bude podľa nej kľúčové pre ďalší vývoj v sektore.
Čierne výhliadky
Zväz spracovateľov mäsa predpokladá, že zvyšok roka 2020 bude pre túto oblasť podobne náročným ako vlaňajšok. Okrem AMO sa pod neho výrazne podpíše vplyv koronakrízy, ktorý niektorí spracovatelia pociťujú už dnes v podobe poklesu výrobných objemov. „V prípade slovenských bitúnkov sme už v súčasnej dobe zaznamenali značný pokles záujmu o bravčové polovice,“ uvádza E. Forrai.
Celkovo za rok 2020 tak zväz predpokladá pokles počtu odporazených ošípaných na slovenských bitúnkoch, hoci v posledných rokoch sa medziročne zvyšoval. Podľa údajov z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat to bolo medzi rokmi 2017 a 2018 o vyše 15 pol percenta a medzi 2018 a 2019 o vyše 7 a pol percenta.
Spolu s dopadom koronakrízy na spotrebiteľské správanie tak môžu mať spomínané faktory vplyv na ďalšiu konsolidáciu v segmente spracovania mäsa. Z posledného obdobia je známy prípad niekdajšej dvojky v biznise, Púchovského mäsového priemyslu, ktorý je od vlani v konkurze. Spoločnosť mala pritom ešte pred dvomi rokmi 28 miliónové tržby a vykázala vyše päťmiliónový zisk. Výsledky za vlaňajšok zatiaľ nezverejnila.
„Slovenský trh s mäsom je malý, málo chránený a vo všeobecnosti je oproti okolitým krajinám slovenské potravinárstvo v podstate bez podpory. Všetky tieto faktory výrazne prispievajú k nižšej konkurencieschopnosti slovenských spracovateľov mäsa oproti zahraničnej konkurencii a preto môžu mať pre nich až fatálne dôsledky,“ uvádza Zväz spracovateľov mäsa.
Štát by sa tak mal podľa neho čo sa týka schém podpory potravinárstva inšpirovať okolitými krajinami a ísť aj sám príkladom, keď by slovenskými výrobkami zásoboval štátne inštitúcie, či naplnil regále Štátnych hmotných rezerv. „Takáto investícia by sa štátu niekoľkonásobne vrátila v podobe stabilnej zamestnanosti či príspevkov v podobe odvodov či daní, pretože pridaná hodnota by zostala na Slovensku.“ uzatvára zväz.
Poznámka: Článok bol doplnený o vyjadrenia Zväzu spracovateľov mäsa a Zväzu chovateľov ošípaných.
Poznámka: Mecom Group je súčasťou skupiny Carnibona, ktorú vlastní finančná skupina Penta, rovnako ako vydavateľa TRENDu, firmu News and Media Holding.
