Najväčšie americké banky sa snažia získať späť svoju nezávislosť. Úspešné emitovanie nových akcií, odpredaje časti aktív a získavanie čerstvej hotovosti od vkladateľov vylepšujú ich hospodárenie. Zlepšenie situácie oznamujú aj najväčšie bankové domy Citigroup a Bank of America, ktoré patrili medzi najohrozenejšie po vypuknutí finančnej krízy.

Vedenie Bank of America informovalo investorov, že v tomto roku už predalo dostatok aktív aby mohlo splatiť 45 miliárd dolárov pomoci z vládneho programu TARP na záchranu finančných spoločností. Významný krok učinila banka už v polovici minulého roka, keď predajom svojich akcií cez kapitálové trhy získala 13,5 miliardy dolárov. Neskôr vedenie Bank of America znížilo aj svoj podiel v spoločnosti BlackRock, predalo opcie na nákup akcií China Construction Bank a zaistilo si adekvátnu kapitálovú pozíciu.

Podobne postupovala aj Citigroup, ktorá uskutočnila jeden z historicky najväčších úpisov nových akcií na americkom trhu. Predajom 5,4 miliardy akcií za cenu 3,15 dolára získala spolu 17 miliárd dolárov. Podľa údajov spoločnosti Bespoke Investment má Citigroup v obehu najväčší počet účastín (28,3 miliardy kusov) na verejných trhoch vo svete. Na každého obyvateľa planéty pripadá 4,2 akcie bývalej americkej ikony. S veľkým odstupom nasledujú General Electric, Bank of America či Microsoft s viac ako jednou akciou na obyvateľa planéty.

Americká administratíva včera oznámila, že predala aj posledný balík akcií Citigroup, pričom sa nezabudla pochváliť, že na predaji akcií Citigroup zarobili daňoví poplatníci  spolu približne 12 miliárd dolárov. Ministerstvo financií predalo v poslednej piatej verejnej ponuke  2,4 miliardy kusov akcií po 4,35 dolára za kus. Vláda počas krízy prevzala celkovo tretinu akcií Citigroup (7,7 miliardy kusov akcií) za 325 centov. Za to dodala banke kapitálovú injekciu 25 miliárd dolárov a úver 20 miliárd dolárov, ktorý Citigroup splatila koncom minulého roka.

Biely dom uveril, že zachovanie veľkých bánk je nevyhnutný proces. Výsledkom sú však oveľa väčšie a ešte zložitejšie konglomeráty. Podľa Wall Street Journal desiatka najväčších bánk sveta kontroluje teraz až 70 percent bankových aktív vo svete. Pred troma rokmi to bolo 59 percent. Americký Kongres schválením pomoci v hodnote 700 miliárd dolárov v rámci programu TARP (Troubled Asset Relief Program) zoštátnil väčšinu toxických aktív najväčším hráčom v branži, aby zabránil kolapsu typu Lehman Brothers.

Komerčným bankám v súčasnosti výdatne pomáha americká centrálna banka, ktorá im poskytuje likviditu za historicky najnižšie úrokové sadzby. Pridávajú sa aj americkí spotrebitelia, ktorí sú sporivejší a aj napriek nízkym úrokom ukladajú svoje peniaze na termínované vklady. Od októbra 2007 narástol celkový objem vkladov v bankách v Spojených štátoch o jeden bilión dolárov na historické maximum 7,74 bilióna. Podľa údajov spoločnosti Market Rates Insight sa pritom priemerný úrok z vkladov pre sporiteľov za posledné tri roky dramaticky znížil z 3,38 len na 0,8 percenta.

Americké domácnosti traumatizované recesiou a vysokou nezamestnanosťou v tomto roku usporia v priemere 5,7 percenta zo svojho disponibilného príjmu, čo je bezmála dvojnásobok oproti 3,1 percentám za posledných desať rokov. Podľa informácií Fedu poklesol dlh amerických komerčných bánk za posledných 12 mesiacov o 17 percent a vklady na ich účtoch narástli v rovnakom období o bezmála desatinu.

Foto na titulke - Flickr.com