Carderov tím, ktorý dospel k prevratným výsledkom, tvorili len piati členovia – dvaja študenti, profesor, pracovník fakulty a on sám. Peniaze na projekt zohnali od Medzinárodnej rady pre čistejšiu dopravu (ICCT), ktorá do výskumu ešte v roku 2012 investovala 50-tisíc dolárov.
Chcela preveriť, či modely Passat, Jetta a BMW X5 spĺňajú najprísnejšie ekologické normy. „Naše testovanie otvorilo plechovku, ktorá bola plná červov,“ povedal vedec pre agentúru Reuters.
Po meraní: Urobil som všetko správne?
Merania partia vedcov realizovala na diaľnici medzi Los Angeles a mestom Seattle. Výsledky ich prekvapili. Na diaľnici prvé testované auto vypúšťalo 15- až 35-násobné hodnoty dusičnanov, ako povoľujú americké zákony, v prípade druhého auta od Volkswagenu boli namerané hodnoty 20-krát vyššie. Vedci preto spočiatku považovali dáta za chyby, ktoré zrejme spôsobila meracia technika alebo zlý postup pri meraní.
„Prvá vec, ktorú riešite, sú vlastné chyby. Urobil som všetko správne?“ povedal. Lenže dáta, ktoré namerali pri bavoráku X5, sedeli a BMW dokonca podliezlo emisné limity.
Výskumníci následne prišli na to, že Volkswagen musel urobiť úpravy motora v oblasti vstrekovania paliva.
Inšpiráciou pre reálne testovanie pre tím vedcov z univerzitného Centra pre alternatívne pohony, motory a emisie, bol pomerne starý prípad z roku 1998, keď sedem výrobcov motorov medzi nimi aj Volvo, Renault či Caterpillar, rovnako použilo softvérový „vylepšovák“ na reguláciu emisií.
Až minulý týždeň EPA odhalila, že šlo o spomínaný softvér, ktorý je označovaný ako defeat device. Ten manipuloval s nameranými hodnotami emisií v 11 miliónoch motorov a toto číslo nemusí byť konečné. Softvér dokázal identifikovať, kedy sa auto testuje a kedy je v reálnej premávke na základe „rozličných vstupov“, ktoré zahŕňali napríklad pozíciu volantu, rýchlosť auta, výkon motora alebo tlak vzduchu.
Na základe týchto parametrov rozoznal softvér moment, kedy prechádza laboratórnym testom a prepol riadenie motora do špeciálneho režimu, v ktorom generoval síce menší výkon, ale emisie NOx ponechal v dovolených medziach. Keď prednastavené podmienky splnené neboli, motor fungoval v bežnom režime s emisiami NOx až 40-krát prekračujúcimi stanovené medze.
Riešenie VW bolo naozaj sofistikované - motor totiž musel dosahovať stanovené emisie len v jednom úplne konkrétnom režime, ktorý je do detailu popísaný a automobilky tieto parametre dobre poznajú.
„Niektorí nám povedali, že sme odviedli dobrú prácu. Niektorí nechápali, že sa Volkswagen nepoučil z chýb, ktoré sa udiali pred 15 rokmi,“ opisuje Daniel Carder telefonáty s niektorými producentmi motorov, ktorí sa mu ozvali po prepuknutí škandálu.
Výsledky boli známe už dlho
Výsledky Carderovho tímu boli vonku už v máji 2013, čo neskôr potvrdila aj americká federálna Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA). Preto je súčasný „humbug“ okolo VW pre vedcov skôr prekvapením. „Môj telefón neprestal vyzváňať od novinárov. Viete, nie je to bežné, že reportéri so mnou chcú tak často rozprávať,“ reagoval výskumník.
Na výsledky výskumu nadviazala ďalším výskumom ICCP, ktorá výsledky potvrdila v máji minulého roka. Stále bolo v médiách ticho, až do októbra minulého roka, keď EPA formálne spustila vyšetrovanie Volkswagenu.
Podnetom bola práve analýza ICCT, ktorá získala dáta od britskej spoločnosti Emissions Analytics a zistila, že skupina 15 motorov (nielen Volkswagenu) v priemere vykazovala sedemkrát vyššie emisie dusičnanov, než sú normy. Najhoršie auto prevyšovalo normu až 25-násobne.
Len jediné z pätnástich áut sa dokázalo dostať v prípade oxidov dusíka do limitu 80 miligramov na kilometer (emisná norma Euro 6), dva motory vypúšťali až 1 800 miligramov na kilometer. (Viac sme sa téme venovali v tomto článku).
Prečo sa vzdal?
Trvalo takmer rok, kým si VW priznal chybu, o ktorej dobre vedel. Automobilka ešte v decembri 2014 urobila dobrovoľnú zvolávaciu akciu na všetky dieselové modely vyrobené medzi rokmi 2009 až 2014. Prečo tak spravila, nie je jasné, ale šlo o modelové rady, ktoré mali nainštalované softvéry. Či ich opravil alebo to bola len dohoda s regulátormi, nie je známe.
Ďalšiu várku zvolávaní ohlásil VW podľa agentúry Reuters v apríli tohto roku, keď majiteľov Audi a VW v Kalifornii rozposlal listy, aby sa dostavili k najbližšiemu predajcovi, aby im v aute vymenil softvér, ktorý mal zabezpečiť, aby emisie z výfukov boli „optimalizované a v prevádzke efektívne“.
Napriek tomu sa VW vzdal pomerne ľahko. Automobilka síce čakala na ortieľ a dobre vedela, že odhalenie pred médiami je len otázkou času, ale nemusela zložiť tak ľahko zbrane. Mohla tvrdiť, že laboratórnymi testami autá prešli a technicky vyhoveli tomu, čo požaduje regulátor. Limity navyše prekračujú v bežnej premávke aj ostatné automobilky, čo potvrdil minulý rok spomínaný ICCT.
Šéfovia si možno mohli počkať aj na odobratie certifikácie a potom sa súdiť. Teraz Volkswagen autá predávať nemôže, staré bude zvolávať, hrozia mu miliardové pokuty a možné súdne naťahovačky s majiteľmi súčasných vozidiel, ktorí sa cítia VW oklamaní. V prípade USA, kde sa súdia všetci pre všetko, sú súdne procesy strelou istoty.
Americký právnik Steve Berman zo Seattle podal na VW žalobu už minulý piatok. Tvrdí, že po úprave softvéru a zníženiu emisií dôjde k zníženiu výkonu motora. Aktívny právnik Američanov na ďalšie žaloby láka cez Youtube.
Keď podal pred pár dňami na automobilku VW žalobu Ari Levin z New Yorku, jeho právnik ako dôvod uviedol, že VW „úmyselne oklamal a podviedol nielen môjho klienta, ale amerického spotrebiteľa.“
Aj keď ide o právnické nafúknuté reči, fak je, že nemecká automobilka podviedla milióny vodičov. Ekologicky zmýšľajúci klienti nedostali produkt, za ktorý si zaplatili a VW neurobil len tak nejakú chybu z nedbalosti.
Dôkazom je silná marketingová kampaň v USA od konca minulého roka, v ktorej VW promoval motory TDI Clean Diesel a odvolával sa na slovíčka typu čistý alebo eco. Bolo to v dobe, keď už vyšetrovanie VW prebiehalo v plnom prúde.
