Mnoho podnikateľov rozmýšľa, či v biznise bude pokračovať, alebo ho ukončí

Aký bol rok 2022 pre gastro a pre maloobchod a aké výzvy ho čakajú v novom roku hovorí Daniel Krakovský z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov.

Aký bol minulý rok pre maloobchod a pre gastro?

Pocovidový a súčasne vojnový. Keď sme si mysleli, že sme sa už konečne spamätali zo zatvorenia a počas covidu a lockdownov, tak prišla vojna na Ukrajine, spojená s energetickou krízou a infláciou. Všetky tieto veci do veľkej miery ovplyvnili fungovanie či už v gastre alebo maloobchode.

Je už sektor tam, kde bol pred covidom?

Určite nie, nakoľko počas covidu sa dosť výrazným spôsobom zmenilo nákupné správanie zákazníkov a tak isto aj fungovanie spoločnosti ako takej. Evidujeme nižšie návštevnosti či už nákupných centier alebo jednotlivých prevádzok. Počas covidu si veľa ľudí zvyklo nakupovať online, ale koniec minulého roka už v online segmente nebol taký silný.

Takže sa maloobchodu ani gastru nepodarilo dostať zo strát pred krízou?

V niektorých segmentoch to nevylučujem. Máme indície, že sa niektorí už dostali na úroveň 2019. Ale, samozrejme, zase sú s tým spojené iné problémy, či už výška marže alebo skladové zásoby, logistické problémy a tak ďalej. Nedá sa povedať, že sme presne tam, kde sme boli v roku 2019.

Aký je momentálny trend?

V tomto momente cítime ochladenie a skôr stagnáciu. Ukázali nám to aj predvianočné predaje, ktoré trochu zaostali za očakávaniami.

Nezmenila situáciu ani zmena DPH, ktorá sa pre gastro znížila z 20 na 10 percent? Pomohlo to?

Do istej miery áno. Vzhľadom na okolité krajiny a ich výšku DPH slovenskí gastro podnikatelia ťahali za kratší koniec oproti konkurencii. Na druhú stranu si treba uvedomiť, že zníženie DPH ani zďaleka nepokryje rastúce náklady, či už personálne alebo v súvislosti s energetickou krízou, infláciou a nárastom cien surovín. Nie je možné očakávať, že príde k výraznému alebo vôbec nejakému zlacňovaniu reštauračných alebo ubytovacích služieb.

Nižšia DPH iba vynahradí výpadky, ktoré majú podnikatelia v iných častiach svojich nákladov, ako sú energie. Energie sú asi najväčší problém súčasnosti. Tisíce podnikateľov dostali obrovské zálohové platby za energie. Ako to vnímate s konkrétnymi prípadmi vašich členov?

Spomeniem jeden konkrétny príklad z gastro segmentu, kedy podnikateľovi na strednom Slovensku, ktorý prevádzkuje menší bar a má spotrebu asi 8 alebo 9 megawattov ročne, stúpla zálohová platba zo 100 eur na 614 eur. Preňho likvidačné. Vláda veľmi zle uchopila situáciu a absolútne nekomunikuje to, akým spôsobom pomoc bude fungovať.

Mnohí podnikatelia sú tak v neistote, či budú schopní svoje podnikanie prevádzkovať ďalej. Príde štátna podpora, ktorá má v nejakej úrovni zastropovať energiu a cenu elektrickej energie, ale podnikatelia dnes nevedia, akým spôsobom to ovplyvní ich zálohové predpisy, ktoré dostali ešte podľa vypočítanej starej ceny.

To vytvára veľkú neistotu ohľadom budúcich nákladov.

Videli sme vyjadrenia premiéra, ktorý povedal, že podnikatelia alebo aj domácnosti majú počkať na nové zálohové predpisy a vyzval dodávateľov elektrickej energie, aby ich urýchlene vyhotovili. Vôbec netušíme, prečo sa to nestalo hneď na začiatku a práve kvôli tomu, že sa toto nestalo, vznikol chaos a už dnes zachytávame vyjadrenia niektorých podnikateľov, ktorí po obdržaní prvých zálohových predpisov, ktoré mali  8-, 9-násobný nárast, povedali, že položia biznis a nebudú čakať na to, kým sa vláda rozhýbe, alebo kým príde k nejakej pomoci.

Pomoc je síce schválená, ale zatiaľ neexistuje reálna schéma, ako sa bude realizovať. Počuli sme vyjadrenia ministra hospodárstva, že bude spustená niekedy vo februári. Ale vysvetlite to podnikateľovi, ktorý má zrazu miesto 100 eur platiť 600 eur, alebo ktorý má miesto 2-tisíc eur, zrazu platiť 12-tisíc eur, aby počkal na to, že mu možno niekedy o mesiac príde ďalších 8 alebo 10-tisíc eur ako štátna pomoc na energie.

Bohužiaľ, toto je spôsob riešenia problémov vlády Eduarda Hegera, ktorý sme videli počas celého minulého roka. Implementácia je úplne odlišná od marketingu. Máte nejaké indície, koľko z podnikateľov indikuje, že položí svoj biznis?

V tomto momente je to naozaj ťažko odhadnúť, pretože všetci čakáme na reakciu štátu, na zmeny zálohových predpisov a celkovo sadzieb zo strany dodávateľa elektrickej energie.

Treba si uvedomiť, že vláda veľmi štedro podporila domácnosti, do ktorých investovala väčšinu peňazí určených na podporu na boj s energetickou krízou. Podnikatelia ťahajú za kratší koniec. A, bohužiaľ, stále počúvame vyjadrenia politikov, ako idú pomáhať, ako sú nastavené schémy, ale nerozumieme tomu, prečo v iných krajinách mohli byť schémy oznámené ďaleko skôr. U nás ešte stále beží schéma za august a september minulého roka, čo už je obdobie dávno minulé.

Energie sú jeden problém, ale tých problémov je viacero. Náklady sa zvyšovali veľmi razantne aj na základe zvyšovania cien vstupov.

Tu sa stretla kombinácia nárastu cien elektrickej energie, dobiehanie minulých strát, stále je problém s logistikou, stúpli ceny výrobných vstupov a samozrejme inflácia. To všetko prináša naozaj veľký tlak na ceny a na zdražovanie, ktoré sa obchodníci snažia dávkovať postupne, aby neprišlo k tomu, že ich tovar alebo služby sa stanú nepredajné.

Dnes počúvame prevádzkovateľov reštaurácií, ktorí hovoria, že nemôžu premietnuť všetky vstupy a celý nárast nákladov do cien jedál, pretože by k ním nik neprišiel. To isté sa deje aj v segmente napríklad oblečenia.

Hovoríme o vstupoch tovarov alebo surovín a potom sú ešte aj vyššie mzdy, ktoré boli navýšené počas víkendov a počas sviatkov zákonom, ktorý bol schválený na konci minulého roka. Ako toto ovplyvní ďalej tento segment?

Je to zasa ďalší náklad navyše, ktorý musia podnikatelia znášať. A v tejto komplikovanej situácii to všetko prispieva k tomu, že mnoho podnikateľov rozmýšľa, či v tom biznise zostane, alebo ho ukončí, alebo prehodnotí svoje pôsobenie. Možno v rozsahu otváracích hodín, možno v rozsahu počtu prevádzok alebo predajní.

Problém je, že navýšenie príplatkov bolo zase schválené bez širšej diskusie a bez toho, aby sa k tomu vyjadrili aj ľudia, ktorí naozaj zamestnávajú. Máme informácie, že toto prešlo poslaneckým návrhom bez toho, aby prebehla diskusia a aby sa niekto zamyslel nad tým, ako to ovplyvní celkové fungovanie podnikateľov.

Obávam sa, že toto je štandard posledného roka na Slovensku. Je veľa schválených zákonov bez riadneho pripomienkového konania. Vidíte partnera vo vláde, možno v nejakých parlamentných výboroch, s ktorým sa dá rozprávať, kde sa hľadajú riešenia, kde je záujem počúvať reálne problémy? Alebo hodnotíte toto schvaľovanie zákonov skôr ako nejakú ideológiu, ako nejaký marketing?