Miroslav Chochola: Aj advokáti reagujú na zmenené podmienky

Právnická firma roka nie je súťaž v pravom slova zmysle. Miroslav Chochola z pražského vydavateľstva Epravo Group vysvetľuje kritériá zostavovania rebríčkov a hovorí, že tvoria dobrý prehľad o lokálnom trhu advokácie. V Česku organizovalo vydavateľstvo už päť ročníkov, na Slovensku práve vrcholí prvý, úvodný ročník.

Právnici, osobitne advokáti sa neradi porovnávajú. Ako sa vám podarilo presvedčiť kancelárie, aby sa vôbec prihlásili?

Myslím si, že „vďaka“ kríze, v ktorej prišlo k zníženiu dopytu po právnych službách, vznikla aj v advokátskych kanceláriách potreba zosilniť marketingovú komunikáciu. To je zrejme najsilnejší impulz na to, aby sa kancelárie zapojili do Právnickej firmy roka. Trh pozná zahraničné rebríčky a prehľady, ktoré sa zameriavajú skôr na nadnárodné, než na lokálne kancelárie. Navyše domáci zadávatelia objednávok na právnické služby nevedia s týmito prehľadmi pracovať. Takže myšlienkou, z ktorej vznikol nápad organizovať Právnickú firmu roka, bola snaha poskytnúť lokálnemu trhu orientáciu v jednotlivých odboroch práva.

V Česku máte už päťročnú tradíciu. Aký je ohlas, existuje záujem právnických firiem?

Záujem sa zvyšuje. Vysvetľujem si to najmä tým, že objednávatelia právnych služieb si postupne zvykajú používať naše rebríčky pri výbere advokátskej kancelárie. Vieme, že je to beh na dlhú trať. Zmena správania hráčov na trhu, najmä zadávateľov sa neudeje zo dňa na deň. Veríme však tomu, že aj na Slovensku dosiahne Právnická firma roka rovnakú pozíciu ako v Českej republike.

Aké sú nosné kritériá hodnotenia? Fungujú tak, aby bolo hodnotenie objektívne?

Hodnotenie má dve zložky. V prvej vystupujeme my sami ako niekto, kto sa na trhu právnych služieb orientuje. Dotazníkom zisťujeme údaje od advokátskych kancelárií. Získame tak prehľad podľa jednotlivých odborov práva o transakciách, na ktorých pracovali. Nezaujíma nás primárne hodnota operácií vo finančnom vyjadrení, viac sa orientujeme na právnu zložitosť, náročnosť, medzinárodné prvky, spoločenský dosah, význam pre lokálnu justíciu alebo legislatívu. Táto časť hodnotenia predstavuje päťdesiat percent výsledkov.

A tá druhá polovica?

Tá je v rukách takzvaných hodnotiteľov. Oslovili sme predstaviteľov veľkých zadávateľov, investičných bánk, audítorské firmy. Ľudia z inštitúcií mimo právnickej brandže sa stali členmi hodnotiteľského tímu a posudzovali prihlásené kancelárie podľa údajov, ktoré kancelárie poskytli, alebo podľa vlastnej skúsenosti, ktorú s advokáciou majú, podľa znalosti trhu. Tak vznikla druhá skupina hodnotení a zo súčtu s druhou zložkou potom aj celkové výsledky.

Prvok subjektivity je tu však stále prítomný. Nemali ste nikdy problém s tým, ak niekoho ohodnotili inak, ako sa videl on sám?

V prostredí advokácie platí, že všetci sú presvedčení o vlastnej jedinečnosti, ak to poviem trocha zveličene. Možnú subjektivitu odstraňujeme počtom hodnotiteľov. V Českej republike máme okolo 250 hodnotiteľov, na Slovensku ich máme stovku. Samozrejme, nikdy sa nedá vylúčiť to, že niektorý zo zadávateľov sa osobne pozná s ľuďmi z kancelárie, ktorú hodnotí. Logika výberu hodnotiteľov spočíva v tom, že vyberáme ľudí, ktorí prácu advokátom bezprostredne nezadávajú, to znamená, že v skupine hodnotiteľov nie sú napríklad šéfovia právnych oddelení, ale až na výnimky sú to členovia predstavenstiev alebo dozorných rád, ktorí sú vlastne príjemcami výsledku práce, ktorú pre firmu robila advokátska kancelária. Ak teda konkrétnu kanceláriu aj poznajú, hodnotia len úspešnosť alebo neúspešnosť práce, ale s kanceláriou nekomunikujú. Nechcem tvrdiť, že môžeme s absolútnou istotou vylúčiť osobnú známosť, ale množstvo hodnotiteľov je dostatočná záruka objektivity, možné prvky subjektivity sa takto vlastne eliminujú.

Miroslav Chochola, Epravo Group Zdroj: Maňo Štrauch

Aké poznatky vám sprostredkúvajú zadávatelia o úrovni právnych služieb, aké prednosti alebo, naopak, nedostatky na trhu vidíte?

Keď sa pozriem do Českej republiky, tak vidím, že sa zvyšuje spokojnosť s kvalitou právnych služieb, s dodržiavaním časových termínov a cenou, rovnako spokojnosť s nadväzujúcim servisom. A zasa, naopak, v Česku sú problematické súťaže na dodávky právnych služieb pre verejné inštitúcie. Je to dnes pálčivá a bolestivá téma. Druhým problematickým prvkom je cena za hodinovú sadzbu, keď sme už registrovali veľmi absurdné prípady. Napríklad na portáli Slevomat sa ponúkajú právne služby za sto korún, čo sú zhruba štyri eurá na hodinu práce. Sú to absurdné peniaze, za ktoré nik nedokáže poskytovať kvalitnú právnu službu. Z času na čas sa stretávame aj so sťažnosťami na nie vždy etické správanie kancelárií pri získavaní klientov.

Čo si pod tým treba predstaviť?

Vo všeobecnosti ide o oslovovanie klientov iných kancelárií, ponuku lacných služieb a viacero vecí, ktoré etický kódex advokácie zakazuje alebo prinajmenšom spochybňuje.

Prečo sa to deje?

Myslím si, že všetky nekalé praktiky sú dôsledkom toho, že v Česku sa výrazne oslabil prísun nových investícií, keď sa vo všetkých odvetviach okresávajú náklady. Firmy hľadajú iné cesty, ako získať právnu službu, citeľný je trend posilňovania vlastných právnych útvarov, keď si firmy najmä na zložitejšie transakcie najímajú externých právnikov. Sú to všetko trendy doby, ktoré prinášajú v dôsledkoch skúsenosť, že advokátske kancelárie začínajú byť agresívnejšie pri akvizíciách nových klientov.

V Česku aj na Slovensku je právnikov veľa, každý rok opúšťajú fakulty vysokých škôl noví absolventi. Škodí trhu takýto prebytok?

Trh je jednoznačne presýtený. V Česku je komplikovanejšia situácia pri akreditácii magisterských študijných programov, čo znamená, že nemáme žiadnu súkromnú právnickú fakultu. Máme štyri štátne fakulty, z nich jedna je v pásme ohrozenia – ide o známu kauzu na Plzenskej univerzite. Školy každý rok vychrlia veľa absolventov, pričom ich uplatnenie sa nie je ani trocha jednoduché. Veľmi diskutovaná je aj otázka kvality absolventov. Je to v Česku veľká téma a z rozhovorov so slovenskými kolegami viem, že rezonuje rovnako aj tu. Nárek na kvalitu absolventov je veľmi podobný.

Napriek tomu, že najmä veľké firmy majú vlastné právne odbory, predsa si služby objednávajú v advokátskych kanceláriách. Je príčinou vždy len komplikovanosť nejakého prípadu?

Posilňovanie právnych odborov vo firmách sa deje vždy po posúdení nákladov na právne služby. Dá sa všeobecne povedať, že na bežnú agendu je lacnejšie mať vlastných právnikov a do externého prostredia siahať len v prípade zložitých operácií. Dôvodom, pre ktorý sa firmy obracajú na advokátske kancelárie, je často najmä rizikovosť transakcie. Firma nepoistí vlastných, interných právnikov pre prípady komplikácií, chýb alebo škôd tak ako advokátska kancelária. Ak sa bavíme o sumách, tak špičkové české kancelárie sú poistené na jednu až tri miliardy korún. Je to teda aj o znižovaní rizika, to vieme určite.

Podľa čoho si banky, firmy alebo investori vyberajú právnické kancelárie? Aké sú hlavné kritériá výberu služby?

Istý prehľad dávajú rôzne rankingy, rebríčky, ktoré sú na viacerých trhoch, ale aj globálne voľne prístupné. Stále je však kľúčová osobná skúsenosť a je to aj najčastejšie kritérium pri výbere. Je napríklad jasné, že syndikované úvery môže reálne na trhu robiť päť, možno desať kancelárií. V takých prípadoch je skúsenosť kľúčová.

Všeobecne sa hovorí, že sadzby advokátov sú vysoké, že ich služby si môžu dovoliť len bohaté firmy. Je to dobré zovšeobecnenie? Existuje vôbec „laické“ kritérium na posúdenie ceny za službu advokáta?

Úprimne, neexistuje. Cena je vždy vecou dohody medzi objednávateľom služby a advokátom, ktorý ju poskytuje. Cena by mala, samozrejme, odrážať aj vstupy, náklady, ktoré kancelária má. Cena za bežnú agendu bude celkom iste iná ako cena za komplikovaný prípad, napríklad vydanie dlhopisov naprieč niekoľkými jurisdikciami. Je prirodzené, že vnútorné náklady pri takejto transakcii sú vyššie a tomu bude určite zodpovedať aj cena služieb. Pochopiteľne, aj v Česku sa objavujú absurdné prípady pri niektorých štátnych zákazkách, keď výška hodinovej sadzby alebo celková suma za služby vzbudzuje prinajmenšom zamyslenie. V takýchto prípadoch už zrejme nejde o slobodnú tvorbu cien.

Ak sa obzriete späť, tak za päť rokov Právnickej firmy roka v Česku sa opakujú na čele vždy rovnaké firmy alebo cítite pohyb?

Opakujú sa viac-menej rovnaké firmy. Logika rebríčka Právnickej firmy roka nie je rovnaká ako v súťažiach. Môže sa zdať, že síce hovoríme o niekom, že je víťazom kategórie, ale my máme dve skupiny víťazov. Je skupina odporúčaných a skupina veľmi odporúčaných kancelárií. Právnickou firmou roka je vždy niekto zo skupiny veľmi odporúčaných, ktorému sa v hodnotenom roku podarila kľúčová alebo výnimočná transakcia. Ak sa niekto dvadsať rokov špecializuje na bankovníctvo a financovanie alebo na fúzie a akvizície, tak logicky získava zadania, ktoré sú komplikované, zložité, vyžadujú špičkovú odbornosť a, samozrejme, aj skúsenosť. Takže máme kancelárie, ktoré si vo svojich kategóriách stabilne držia prvenstvo. Na druhej strane sa v rebríčkoch objavujú aj menšie kancelárie, ktoré zvyčajne vytvorili advokáti so skúsenosťou v zahraničných medzinárodných firmách. Vnímame to ako veľký potenciál pre niektoré typy advokácie. Malé firmy majú know-how medzinárodných kancelárií, ale dokážu byť na lokálnom trhu flexibilnejšie.

Existuje už pozorovateľná relácia medzi umiestnením právnickej firmy a tým, koľko práce po ocenení dostane? Pomôže firme, ak je medzi najlepšie hodnotenými?

Verím, že to tak je. Nemáme nástroj, ako tento vzťah merať. Advokáti sú viazaní mlčanlivosťou, nemôžu teda poskytovať informácie o klientovi a transakcii. Sú to citlivé údaje. Istým vodidlom pri posudzovaní úspešnosti by mohli byť tržby za predaj služieb, ale tieto čísla dostáva trh s veľkým oneskorením a ani sa z nich nedá presne identifikovať, čo sú nové prípady a čo len dobiehajúce, staré. Navyše, ani advokátske kancelárie nevynikajú v plnení povinnosti uložiť účtovné závierky do zbierky listín.

Na čo by ste sa pýtali advokátov, ak by ste hľadali službu na Slovensku? Podľa akých kritérií by ste si vyberali advokátsku kanceláriu?

Zaujímala by ma ich skúsenosť a znalosť v odbore, v ktorom by som právnu radu potreboval. Rovnako dôležité by zrejme boli aj klientske referencie. Na jednej strane by som sa riadil rebríčkom, je jedno či naším alebo medzinárodným, na druhej strane by som pátral po informáciách od obchodných partnerov, spolužiakov, jednoducho hľadal by som všade. Celkom iste by som neostal pri údajoch z hodnotenia rebríčkov.

Aký je trend v poskytovaní právnych služieb? Dominujú veľké kancelárie alebo, naopak, sa lepšie presadzujú malé?

V Česku sme za posledných päť rokov registrovali zhruba pätnásť kancelárií, ktoré sa vyčlenili z veľkých a začali si robiť vlastný biznis. Otázka, čo je veľká a čo malá kancelária, zrejme ostane dlho nezodpovedaná. Je to vždy o type právnej služby, ktorú kancelária poskytuje a na akého klienta sa zameriava. Vznikajú kancelárie, povedzme s piatimi ľuďmi, ktoré si nájdu veľmi úzku špecializáciu a dokážu sa presadiť práve preto, že špecializáciu ovládajú tak detailne ako nik iný. Pre veľké kancelárie nie je celkom efektívne budovať si úzko špecializované tímy, pretože objem práce v konkrétnej špecializácii by ich neuživil. Veľké kancelárie si v takých prípadoch špecialistov najímajú. Na druhej strane sú veľké kancelárie, multiodborové, ktoré v podstate dokážu konkurovať vo všetkých oblastiach práva.

Po piatich rokoch organizovania Právnickej firmy roka v Česku a prvom ročníku na Slovensku poznáte advokátov asi naozaj dobre. Majú sa medzi sebou radi?

Povedal by som, že sú schopní si sadnúť za jeden stôl. Nestretol som sa medzi advokátmi s nenávistnou nevraživosťou. Samozrejme, majú medzi sebou veľa trecích plôch, musia, pochopiteľne, obhajovať záujem klienta. Poznám však aj niekoľko dobrých advokátskych priateľstiev. Kto nerobí podrazy, tak zvyčajne nemá úhlavných nepriateľov. Advokáti sú normálni ľudia.