Uplynulý rok si budú bankári dobre pamätať. Bol na čas posledným, v ktorom im zisky neskresal štát špeciálnym bankovým odvodom. A prvým, v ktorom pocítili, že dopyt obyvateľstva po úveroch, ktorý ich ťahal nahor aj v zlých časoch, nemusí byť neutíchajúci. Kým v prvej polovici roka v úverovaní bývania rástli čoraz rýchlejšie, druhá už ukázala čoraz menší rast. Podobne sa vyvíjala aj ziskovosť. Hoci úverovanie podnikov v porovnaní s predvlaňajškom ožilo, predsa len nebolo také, ako by sa na základne zlepšenej finančnej pozície podnikov mohlo zdať. Chýbala podnikateľská dôvera a aj banky zostali na korporácie prísne.
Už menší dopyt spolu s nepriaznivým vývojom nezamestnanosti a vyhliadkami slabého ekonomického rastu by mohli byť dôvodom trpkejšieho pousmiatia sa za vlaňajšími ešte skvelými výsledkami. Bankári čakajú zhoršovanie úverového portfólia a slabá potreba tvorby opravných položiek, ktorá im do kariet nahrávala vlani, už nemusí pretrvávať. No najzásadnejšia výzva, ktorá pred bankármi zostala, je –že treba naplniť predstavy akcionárov. Tí čakajú z krajiny obdobné čísla ako pred rokmi, hoci bankám odvod odčerpá veľa peňazí. Len tento rok zo sektora štát takýmto spôsobom vytiahne viac než 170 miliónov eur a v budúcom by to malo byť ešte viac. To všetko popri stúpajúcich nárokoch bankového dohľadu na vlastné zdroje banky.
Faktor jeden
Bankový odvod (podľa navrhnutej novely od posledného štvrťroka tohto roku 0,4 percenta nielen z firemných vkladov, ale z celkových pasív banky bez jej vlastných zdrojov) bude faktorom číslo jeden, ktorý bude ovplyvňovať správanie bánk. Zo sektora môžu odísť niektoré zahraničné pobočky, ktoré vedia obsluhovať tunajších klientov napríklad z Česka. Odchod už ohlásila HSBC, hoci rozhodnutie oficiálne nespájala s odvodom. Nepotvrdená zostala správa o ústupe Credit Agricole CIB. Vylúčiť nemožno premenu niektorých tunajších bánk na pobočky zahraničných bánk (podobne ako v roku 2010 Komerční banka Bratislava). Zjednodušiť by to mohlo manévrovací priestor pri hľadaní ciest optimalizácie odvodu.
Ak nie priamo odchod banky, tak odchod niektorých korporátnych klientov do sesterských bánk v blízkom zahraničí možno s veľkou pravdepodobnosťou očakávať (resp. presuny sa už dejú). V závere vlaňajška sa objem korporátnych vkladov znížil. Do akej miery to bol záujem bánk a do akej ich klientov, možno len hádať. Rovnako i mieru a modely, ako sa vyrovnať s rozšírením základu na všetky cudzie zdroje.
Otázkou bude, ako akcionári zmenia stratégiu pre slovenské dcéry, ktoré na rast potrebujú domáce vklady. No práve tie zvyšujú balík peňazí odvedený do verejnej kasy. Centrálna banka varovala, že krajina sa môže stať pre odvod neatraktívna. To v konečnom dôsledku môžu pocítiť podniky a spotrebitelia v obmedzenej ponuke úverov. Na porovnanie – v bankovníctve odvodmi vysoko zaťaženom Maďarsku už objem úverov klesol pre obyvateľstvo aj pre podniky.
Vývoj na Slovensku v prvom štvrťroku zatiaľ podľa NBS žiadne škrtenie úverov neukázal – ani pre napĺňanie kapitálových požiadaviek, ani pre bankový odvod. Podiel úverov podnikom na celkových úveroch stúpol. No dopyt obyvateľstva po úveroch na bývanie neprestal klesať. A prírastky retailových úverov boli medziročne nižšie o tretinu.
Kadiaľ ďalej
Je prirodzené, že banky sa budú snažiť zvýšiť príjmy cez obchodné aktivity. Či už cez požadované výnosy z cenných papierov, alebo zvyšovanie úrokového rozpätia medzi klientskymi vkladmi a úvermi. Vláda síce skúša do zákona o odvode zapracovať paragraf o zákaze prenosu odvodu do cien pre klientov, na ktorého dodržiavanie by mala dohliadať NBS. No je ľahké si predstaviť, že v praxi bude takáto kontrola mimo priamych poplatkov ťažko vykonateľná. Ak vlani relatívny význam úrokových príjmov v slovenských bankách na úrovni 78 percent medziročne klesol, tento trend nemusí pokračovať.
NBS pritom začiatkom tohto roka odporučila bankám, aby pomer úverov k stabilným zdrojom (okrem vkladov aj vydané cenné papiere) neprekročil 110 percent. Odporučila tiež obmedzovať vyplácanie dividend, voľné rozdelenie zisku je možné až po dosiahnutí kapitálovej primeranosti 11,5 percenta. Banky by mali mať ukazovateľ kapitálovej primeranosti Tier I nad úrovňou deväť percent. Ku koncu marca tohto roka to spĺňali všetky banky. Kapitálová primeranosť sektora bola podľa kvartálnej správy NBS 13,9 percenta, najmenšia 9,9 percenta.
Grécka story
Ak má byť vlaňajšok pamätný, bude i pre grécke dlhopisy. Ako si s nimi poradí Poštová banka, ktorá sedela na riadnej dávke, na to so zvedavosťou čakali všetky banky. Peniaze kompenzujúce straty z gréckych pozícií nakoniec prišli od skupiny J&T, ktorá do banky vstúpila aj akcionársky. A neskôr dala vedieť, že v banke postupne počas tohto roka získa majoritu. Hoci zahraničné banky v dôsledku čistenia portfólia od gréckych bondov vykazovali hlboké straty, Poštová banka vďaka transakcii s J&T takýto scenár nezažila. Zisk mala síce len symbolický, no kapitálovú primeranosť vysokú. Aj pre peniaze od J&T, aj priamo pre zvýšenie základného imania.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe TREND Top vo finančníctve, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU 24/2012 a obsahuje aj tabuľky a grafy o výsledkoch bánk.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
