Právna pornografia. Tak možno zrejme najvýstižnejšie pomenovať prístup kríženia zákonov „všetko so všetkým“, každý na jedno použitie. To je zrejme aj najslušnejšie hodnotenie, akým možno opísať možné dosahy čerstvej legislatívnej iniciatívy Ministerstva hospodárstva SR.

Do rúk TRENDU sa minulý týždeň dostal pracovný návrh zákona, ktorý by mohol zákonne zaviesť imunitu z konkurzov pre „strategické podniky“ zo zoznamu, ktorý určia štátni úradníci. Šliapanie po princípoch trhovej ekonomiky aj ústave má aktuálny cieľ. Dnes o tejto iniciatíve informoval minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek na pôde Nováckych chemických závodov (NCHZ). To len potvrdilo predpoklady TRENDU, že ide o zámer ministersky „pomôcť“ práve tejto firme.

Liga výnimočných

Rozvrat právneho systému, neférový zásah do obchodných vzťahov, poškodzovanie práv veriteľa, riziko medzinárodnej hanby. Také komentáre získali reportéri TRENDU pri spontánnych reakciách odborníkov na neformálnu zmienku o nápade ľudí okolo ministra Ľubomíra Jahnátka. Minister k problémom NCHZ, ktorá pre takmer 20-miliónovú pokutu od Európskej komisie za kartel dobrovoľne zamierila do konkurzu, zaujal celú škálu postojov. Od „zodpovednosť preberá manažment“ po „Slovenská republika v rámci možností NCHZ pomôže“. No ako ukazuje návrh, právnici jeho rezortu neváhali obsahovo vzkriesiť prapodivný nápad vlády Vladimíra Mečiara z roku 1996. Ten mal cieľ rozšíriť zoznam organizácií, proti ktorým nemožno vyhlásiť konkurz. Popri štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách a špeciálnych zákonom zriadených firmách, obciach a mestách aj o niektoré štátne podniky a ich právnych nástupcov.

Súčasný návrh ministerstva hospodárstva pripraviť zákon o opatreniach vlády v prospech strategicky významných obchodných spoločností v úpadku ide výrazne ďalej. Kým všetky doterajšie pokusy, ako aj platné výnimky z konkurzného zákona chránia štátne a verejné subjekty, návrh by v prípade schválenia uzákonil sérum imunity aj pre súkromné podniky. Čiastočne ich definuje niekoľkými kritériami. Vyše päťsto zamestnancov a biznis vo výrobe energií alebo strategicky významných rafinérskych produktov. Najmä by sa však do „ligy výnimočných“ podnikov, ktoré majú napriek naplnenému úpadku získať ochranu pred konkurzom, dostali firmy podľa rozhodnutia úradníkov. Zo zoznamu, ktorý vyhlási vláda.

Po získaní „divokej karty“ by spoločnosť desať mesiacov nebolo možné poslať do konkurzu. Štát by do nej poslal svojho zástupcu, vymenovaného vládou na návrh ministerstva financií. Správca by vykonával „akcionárske práva“ a bol by, akokoľvek nejasne to znie, povinný vyplácať mzdy, platiť odvody a dane.

Popri celkom novom zákone by novotvar potreboval aj novelu zákona o konkurze, pretože po doručení rozhodnutia vlády o „strategickosti“ podniku by bol súd povinný zastaviť už aj vyhlásený konkurz. Aj keď zámer spomína nejasnú možnosť preskúmať tento úkon súdom, veľmi isto znie ustanovenie: pre vládou zvolený strategický podnik by sa stratili účinky vyhláseného konkurzu.

Nápady rezortných právnikov si možno vykladať rôzne. Fakt, že tento je momentálne ako ušitý na konkurz NCHZ, je nespochybniteľný.

Martin Jesný: Konkurzná milosť veriteľom nepomôže

Proti srsti, biznisu i ústave

TREND sa na motívy a využiteľnosť zákona, na ktorého návrhu pracujú právnici rezortu, a nadväznosť na kauzu NCHZ ministerstva hospodárstva spýtal koncom minulého týždňa. „Komunikačné oddelenie ministerstva nemôže poskytovať stanoviská k legislatívnym úpravám vo fáze ich príprav,“ znela celá odpoveď od vedúceho komunikačného oddelenia Vahrama Chuguryana.

Nevyjadril sa ani k záverom, ktoré ešte nad podobným zákonom z konca mečiarovskej éry urobil Ústavný súd SR. Ten sa vyjadroval k viacerým jeho aspektom. Konštatoval nesúlad s ústavou. Najostrejšie bol nález proti spätnej účinnosti takého zákona. No práve silne retroaktívny zákon potrebujú NCHZ, keďže už v konkurze sú. Hospodárstvo tak chce prebiť aj mečiarovských predchodcov. Kým ich zákon mal zastaviť konkurzné konanie, teda posudzovanie úpadcu súdom, novinka by mohla stopnúť už aj rozbehnutý konkurz. Pozastavenie konkurzu a jeho účinkov by bol nevídaný zásah do práv veriteľov.

V reakcii na podanie niektorých vtedajších poslancov sa ústavní sudcovia v roku 1998 zaoberali aj zásahom do hospodárskej súťaže a rovnosti ochrany, no aj obsahu vlastníckeho práva. Aj keď vtedy nález o neústavnosti rozšírenia množiny firiem s konkurznou imunitou nehovoril, riziko zmeny pomerov na trhu spomínal. V podaní sa uvádzal dokonca aj príklad, ktorý by súčasný návrh mohol priniesť do reality. Ak by privilegovaný podnik neplatil svoje dlhy obchodnému partnerovi, má ochranu pred inak neodvratným konkurzom. Nemal by sa o tom ako dozvedieť ani pri analýze rizika zákazníka, keďže faktor „strategickosti“ možno uplatniť kedykoľvek – vyhlásením vlády. Ak by chránený podnik neplatením spôsobil druhotnú platobnú neschopnosť a vo vzájomných vzťahoch znemožnil partnerovi uhrádzať záväzky, mohol by na „nechráneného“ obchodného partnera podať návrh na konkurz.

Z hľadiska podnikateľského rizika by išlo o silný varovný signál, že obchod s firmami s 500 a viac zamestnancami, ktoré môže vláda v zásade svojvoľne vyhlásiť za „strategické“, sa iným podnikom nemusí vyplatiť.

Foto na titulke - Maňo Štrauch