Šéf Apple T. Cook očakával, že dátové centrum s rozlohou 166-tisíc štvorcových metrov v oblasti Derrydonnell Forest pri mestečku Athenry začne fungovať v roku 2017.
Momentálne to vyzerá tak, že jeho spustenie sa nestihne skôr ako v roku 2019 a miestni sa obávajú toho, že americký technologický gigant sa pre naťahovanie povolenia napokon rozhodne tento projekt presunúť inam.
Začiatkom novembra podľa portálu rozhlasovej stanice Galway Bay FM dokonca zorganizovali pochod, na ktorom sa zúčastnilo asi dvetisíc ľudí, vrátane dvoch írskych ministrov. V dave niesli miestni prívrženci transparenty „Athenry je za Apple“ alebo „Athenry hovorí áno.“
Almost 3,000 people in Athenry this morning to show their support for #athenryforapple @Apple pic.twitter.com/5rYPyfTZf3
— Ciaran Cannon (@ciarancannon) 6. novembra 2016
„Bolo to gesto solidarity s Apple, aby sme ukázali, že tento projekt podporuje veľká väčšina miestnych ľudí,“ povedal podľa Bloomberg Peter Feeney z lokálneho výboru strany Fine Gael premiéra Endu Kennyho. „Je tu len pár oponentov. Ľudia z toho začínajú byť znechutení. Veď tento projekt znamená pre náš región hrozne veľa.“
Ďalší, ako 39-ročný Paul Keane, hovoria, že realizácia investície bude mať dosah na celé Írsko. „Ak by od projektu Apple odstúpil, čo by asi o Írsku rozprával? Máme síce férový a otvorený systém, no nakoniec môžu byť vykopnutí,“ dodal P. Keane.
Proces schvaľovania investície sa totiž začína nepríjemne naťahovať. Obchodný súd v Dubline síce minulý týždeň oznámil, že urýchli analýzu druhej várky námietok vznesených oponentmi, no znamená to, že do marca žiadne rozhodnutie nepadne. Ak by sa zistili chyby, celý projekt by sa mohol vrátiť naspäť do plánovacieho procesu.
This is what the new Apple data centre in Derrydonnell will look like: pic.twitter.com/fehEu6g0u8
— Connacht|CityTribune (@CTribune) 23. februára 2015
Tromi odporcami dátového centra sú Allan Daly, Sinead Fitzpatricková a Brian McDonagh, z ktorých prví dvaja menovaní otvorili minulý mesiac tento prípad aj na najvyššom súde.
Podľa denníka Irish Times S. Fitzpatricková, ktorá žije v obci Lisheenkyle ležiacej bezprostredne pri plánovanom centre, vyjadrila znepokojenie seba i svojich susedov, že projekt si vyžiada ešte väčší energetický dopyt ako celá oblasť írskej metropoly Dublin. Argumentujú tiež zásahmi do biodiverzity lesa, ako aj malým prínosom pre zamestnanosť obyvateľov a s tým súvisiacim rozvojom služieb.
Apple mal pritom v tomto regióne ostatné mesiace dosť starostí. Najskôr karty zamiešal brexit, na ktorý musí gigant nájsť čo najefektívnejšie odpovede, aby sa vzťahy s jedným z jeho najväčších obchodných partnerov nezamotali. Víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách zase môže podkopať výsadné postavenie Írska ako útočiska amerických firiem v Európe.
Vrásky na tvári T. Cooka spôsobilo aj nariadenie EÚ, aby Apple na daniach zaplatil 13 miliárd eur plus úroky do írskej štátnej pokladnice za to, že v krajine roky využíval neoprávnené daňové výhody. Apple aj Írsko sa proti tomu odvolali.
Írsko a jeho stále ešte výhodný daňový model však už čelí rastúcej konkurencii krajín, ktoré zas využívajú možnosti zásadnejšieho rozvoja infraštruktúry. Príkladom je Dánsko, kde v obci Foulum neďaleko Viborgu za vyše miliardu eur Apple postaví podobné dátové centrum. Podľa denníka The Copenhagen Post pôjde o najväčšiu zahraničnú investíciu do ekonomiky severskej krajiny.
Vláda zeleného ostrova však verí, že Apple v krajine bude expandovať, čomu pomohli aj slová T. Cooka na margo odvolania voči nariadeniu EÚ, že firma ostáva „Írsku oddaná".
