Ministerstvo financií ani súčasná vláda sa nebránia zavedeniu bankovej dane na Slovensku, musí to však byť koordinovaná iniciatíva v rámci celej Európskej únie bez vplyvu na občanov. Nová banková daň by pritom mohla byť realitou už od 1. januára budúceho roka, avizoval na dnešnej tlačovej konferencii minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).
Jej výška ešte nie je dohodnutá, podľa Mikloša však bude skôr na úrovni stotín ako desatín percent. "Zrejme bude platená z časti pasív bánk. Ak bude smernica platiť k 1. januáru budúceho roka, bude na Slovensku táto daň zavedená od 1. januára, alebo najskôr, ako bude môcť byť zavedená," priblížil šéf rezortu financií.
Minister nepredpokladá, že daň v takejto podobe by mala vplyv na poplatky klientov bánk. "V tej výške, v ktorej to navrhujeme, to nepredpokladám, prijímame aj opatrenia, ktoré budú tlačiť na znižovanie poplatkov a úrokových nákladov," zdôraznil Mikloš. Zásadný vplyv by podľa neho mala banková daň len vo výške, ako ju v SR opakovane navrhuje opozičný Smer-SD.
"Tak, ako to navrhuje strana Smer-SD, je to iba populistické gesto, ktoré by výrazne poškodilo slovenskej ekonomike a klientom bánk," myslí si minister. Návrh, ktorý najsilnejšia opozičná strana už raz neúspešne presadzovala v parlamente, počítal s odvodom vo výške 0,7 percenta z vybraných pasív bánk. Nahradiť sa tak mali príjmy štátu zo zvýšenej dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorú Smer-SD navrhoval ponechať na pôvodnej úrovni 19 percent.
Slovensko v EÚ odmieta zjednocovať základ podnikovej dane
Slovensko odmieta najnovší návrh Nemecka a Francúzska na zavedenie jednotného daňového základu pre firmy v krajinách eurozóny. Vyhlásil to dnes minister financií Ivan Mikloš. Zladenie pravidiel na výpočet firemných daní je jedným z bodov takzvaného paktu konkurencieschopnosti, na ktorom sa Berlín a Paríž dohodli začiatkom mesiaca.
„Chápeme racionálnosť tohto opatrenia, obávame sa však, že nie je reálne dosiahnuť dohodu tak, aby sme nemuseli zhoršovať slovenský daňový systém,“ povedal Mikloš.
Slovensko, ktoré prevzalo spoločnú európsku menu v roku 2009, v minulosti uskutočnilo daňovú reformu a zaviedlo 19-percentnú daň z príjmu, čo podľa ekonómov pomohlo prilákať zahraničných investorov. Bratislava sa preto už v minulosti stavala proti úvahám zjednotiť daňový základ pre firmy v celej EÚ. Od niektorých predstaviteľov pôvodnej európskej pätnástky si za to vyslúžila kritiku a obvinenia z daňového dumpingu.
Pakt konkurencieschopnosti počíta okrem kontroverzného návrhu na zladenie daňových základov pre firmy aj so záväzkom štátov na stabilitu verejných financií. S výnimkou návrhu na väčšiu koordináciu pri výpočte daní Slovensko podľa Mikloša pakt podporuje.
Na zblížení hospodárskych a rozpočtových politík krajín eurozóny sa minulý týždeň ministri financií nedohodli. Práve väčším prehĺbením hospodárskej koordinácie v Európskej menovej únii podmieňuje Nemecko svoj súhlas s prípadnou dohodou o navýšení peňazí v záchrannom fonde EFSF, ktorý vznikol na podporu silno zadĺžených ekonomík. Definitívne rozhodnutie prenechali ministri financií na marcový summit eurozóny.
Do súčasného záchranného fondu eurozóny, ktorý by mal po roku 2013 nahradiť nový stály záchranný mechanizmus, štáty prispeli celkovo 440 miliardami eur. Vyčlenené peniaze by však podľa analytikov nestačili v prípade dlhových ťažkostí niektorej z veľkých ekonomík únie.
Podiel príspevkov v budúcom záchrannom mechanizme eurozóny by sa mal zmeniť
Slovensko bude v nadchádzajúcich diskusiách zásadne trvať na tom, aby sa podiel príspevkov členov eurozóny na pripravovanom trvalom krízovom mechanizme (ESM) od roku 2013 počítal inak ako doteraz. Dominantným kritériom by mala byť ekonomická sila krajiny, zdôraznil Mikloš.
V súčasnom systéme (EFSF) sa garancie jednotlivých krajín počítajú podľa ich podielu na základnom kapitáli Európskej centrálnej banky (ECB). Ten okrem ekonomickej sily krajiny zohľadňuje aj počet jej obyvateľov, čo je pre chudobnejšie krajiny ako Slovensko podľa Mikloša nespravodlivé.
"Uvedomujeme si potrebu súdržnosti a solidarity v eurozóne a sme pripravení podieľať sa na tomto permanentnom mechanizme, našou zásadnou podmienkou ale je, aby sa zmenil kľúč, podľa ktorého sa jednotlivé krajiny budú na ňom podieľať," vyhlásil Mikloš s tým, že okrem ekonomickej sily by mohli byť doplňujúcimi kritériami aj sila finančného sektora a celková zadlženosť krajiny.
S týmto stanoviskom Slovenska pritom podľa neho súhlasia aj ďalší členovia eurozóny ako Estónsko či Slovinsko a minister verí, že SR má šancu túto svoju zásadnú podmienku presadiť. "Je to pre nás veľmi dôležité a budeme to presadzovať zo všetkých síl," avizoval Mikloš.
Ilustračné foto na titulke - SITA/Ľudovít Vaniher
