Zo svojej novej pozície budete mať na starosti rozvíjanie nových príležitostí na lokálnom trhu a posilňovanie pozície spoločnosti v oblasti digitalizácie súkromného aj verejného sektora. S akou víziou na túto pozíciu nastupujete?
Microsoft je trhovým lídrom v inovatívnych a cloudových technológiách, hybridnej práci a automatizácii procesov, taktiež udáva trend v zodpovednom prístupe k udržateľnosti technológií. Teším sa, že môžem do tohto tvorivého prostredia priniesť viac ako 20 rokov skúseností zo sféry obchodu a manažmentu. Našim cieľom je povzbudiť, inšpirovať a sprevádzať slovenské firmy a inštitúcie na ich digitálnej ceste prostredníctvom overených a moderných riešení. Vidíme, že digitálne vyspelejšie krajiny dosahujú lepšie výsledky v ekonomických aj spoločenských ukazovateľoch. Aby slovenské firmy uspeli, mali by sa sústrediť na čo najrýchlejšie zavedenie digitálnych technológií, na rozvoj digitálnych zručností, ako aj na rozvoj hybridnej pracovnej kultúry. Len tak zanecháme budúcim generáciám Slovensko bohatšie, inovatívnejšie a konkurencieschopnejšie. A mojou ambíciou je byť pri tom a pomôcť Slovensku a slovenskej ekonomike rásť a prosperovať.
Trh práce sa mení, v mnohých ľuďoch vyvoláva strach fenomén digitalizácie. Obávajú sa, že automatizáciou prídu o prácu. Je táto obava opodstatnená?
Digitálne technológie samozrejme menia povahu našich každodenných činností, no aj s nimi musí niekto pracovať, takže zároveň vznikajú aj nové pracovné príležitosti. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) Future of Jobs môže byť až 75 miliónov súčasných pracovných pozícií v najbližších rokoch nahradených automatizáciou a umelou inteligenciou. Zároveň však môže vzniknúť až 133 miliónov nových pozícií. Keď zoberieme do úvahy, že Slovensko je druhou najpriemyselnejšou krajinou v Európe (hneď za Českou republikou), do roku 2030 môže byť až 53% existujúcej pracovnej sily na Slovensku automatizovanej. To umožní ľuďom aj firmám zamerať sa na aktivity s vyššou pridanou hodnotou, avšak na druhej strane je to pre nich aj výzva – ako nájsť vhodnú prácu pre ľudí, ktorých pozícia bude automatizovaná. Riešením je vybaviť ľudí dostatočnými digitálnymi zručnosťami, aby boli schopní uplatniť sa v novovzniknutých pracovných pozíciách.
Ako môže k lepšiemu adaptovaniu na automatizáciu práce pomôcť štát?
Úlohou štátu by mala byť podpora digitálneho vzdelávania naprieč všetkými vekovými skupinami, aby sme do budúcna dokázali byť konkurencieschopnou krajinou, no zároveň neodsúvali na vedľajšiu koľaj šikovných ľudí v produktívnom a zrelom veku. K lepšiemu zamestnaniu môže stačiť aj jednoduchší kurz, ktorý ľuďom bez zamestnania pomôže k lepšej orientácii v nových sférach. Alarmujúci je však počet absolventov v IT špecializáciách – len 6,7% všetkých absolventov VŠ, a to ani nehovorím o ženách v IT odboroch, ktorých je len 0,6% pričom práve v ženách vidíme obrovský potenciál pre IT odbory do budúcnosti. V rámci Microsoftu spolupracujeme s organizáciou AjtyvIT, ktorá organizuje workshopy s cieľom vzbudenia záujmu o technologické a vedné odbory. Od roku 2018 funguje aj Akadémia programovania, ktorá je zameraná na dievčatá už od 8 rokov. V rámci program bolo vyškolených viac ako 500 dievčat, 1 700 učiteľov a prostredníctvom učiteľov ďalších 3 000 detí.
Podľa OECD 65% detí, ktoré momentálne študujú na základnej škole, nevedia čo budú robiť, lebo tieto pracovné pozície ešte neexistujú. Novovzniknuté pozície budú zaujímavejšie, tvorivejšie, menej fyzicky náročné, menej opakované a väčšinou aj lepšie platené. Je zrejmé, že sa zmena požiadaviek na kvalifikáciu a digitálne zručnosti týka všetkých, nielen detí. Kde začať?
Nutnosť rozvíjania digitálnych zručností svojich zamestnancov si už mnohé spoločnosti uvedomujú, nakoľko majú priamy vplyv na ich konkurencieschopnosť. Ich vzdelávanie však nie je iba prostriedkom dosahovania konkurenčnej výhody, nakoľko ho zamestnanci môžu vnímať aj ako benefit. Vo všeobecnosti však nejde o to, aby sa všetci naučili programovať, ale o základné zručnosti, ktoré budú v krátkom čase potrebné v takmer všetkých zamestnaniach a pri každodenných finančných operáciách. Rovnakým spôsobom je potrebné viesť deti, ktoré sa s digitálnymi technológiami nevyhnutne stretnú.
Onedlho tu budeme mať dva roky pandémie koronavírusu. Akým spôsobom zmenila náš spôsob práce?
Vo všeobecnosti pandémia nepochybne zaúčinkovala ako katalyzátor digitalizácie viacerých procesov nielen v súkromnej sfére, ale v mnohých prípadoch aj v štátnej správe. Zmenil sa spôsob, akým pracujeme a uvažujeme a ako sa ukazuje, tento nový svet práce tu už zostane. Rozdiel oproti tomu, ako sme pracovali predtým, nespočíva iba v tom, či zamestnanec sedí za počítačom doma alebo na pracovisku. Podniky museli implementovať nové systémy zabezpečenia dát, aby mohol napríklad zamestnanec banky bezpečne vykonávať potrebné finančné operácie aj z domu. Z hľadiska kultúry práce došlo k nárastu využívania kolaboratívnych nástrojov, akými sú cloudové služby. Spoločnosti, ktoré sledujú trendy a ponúkajú systém hybridnej práce ako jeden z benefitov, dokázali zo dňa na deň prejsť na home office. Mnohé firmy však boli nútené podniknúť míľové kroky za veľmi krátke obdobie, čo určite môžeme vnímať kladne, no zásadné bude, koľko z nich túto zmenu využije na svoj ďalší rast a prosperitu a koľko z nich sa radšej vráti k starému fungovaniu. Adaptácia na flexibilnú firemnú kultúru má potenciál presvedčiť mladé talenty k zotrvaniu na doterajších pozíciách, keďže z ich pohľadu patrí medzi významné benefity poskytované zahraničnými alebo nadnárodnými organizáciami.
Ako bolo na túto situáciu pripravené Slovensko?
Koronakríza naplno odhalila úroveň digitalizácie štátnej správy. Nástroje efektívnej komunikácie s občanmi sú tu už dávno a v mnohých krajinách sú overené aj v praxi, no pre administratívnu náročnosť je ich zavádzanie u nás zdĺhavejšie, ako by si to súčasnosť vyžadovala. Ťažkosti spôsobila napríklad nízka úroveň digitalizácie školstva, kvôli ktorej zostali mnohé deti zo sociálne znevýhodnených pomerov bez možnosti účasti na online vyučovaní. Spoločnosť Microsoft pomáha projektom Okamžitá pomoc školám, kedy hneď počas prvej vlny pandémie sprístupnila službu Office 365 a platformu MS Teams pre vzdialené vyučovanie do viac ako 1870 škôl, no tzv. digitálna chudoba samozrejme zostáva jedným z mnohých problémov.
IT Asociácia Slovenska (ITAS) vo svojej správe po ročnom pôsobení súčasnej vlády uviedla, že v štátnej informatizácii naďalej stagnujeme. Ako je možné takýto trend zvrátiť?
Dá sa to zvrátiť jedine efektívnejšou exekúciou. Máme stratégie, ako sa môžeme ako krajina posunúť ďalej, no problémy väčšinou vyvstávajú pri ich napĺňaní. Musíme využiť potenciál inovatívnych startupov, ktoré sa venujú machine learningu, AI a cloudovým riešeniam. Ak dokážeme zapojiť kvalitné firmy, ktoré na Slovensku máme, digitálna transformácia štátnej správy môže napredovať omnoho efektívnejšie.
Na čo by sa mal štát, podľa Vás, zamerať v procese digitalizácie?
Pri akvizícii softvérových a hardvérových nástrojov je dôležitá kontinuita, ktorá umožní ich efektívne využitie. Efektívna digitalizácia by mala občanovi zjednodušiť komunikáciu so štátom tak, aby nemusel plytvať časom zbytočnou administratívou. Mala by priniesť lepší prístup k verejným údajom, čo má vo výsledku vplyv na transparentnosť čerpania verejných prostriedkov. Nadobudnuté dáta môže štát využiť na zlepšenie svojich služieb voči občanovi, čím má možnosť zvýšiť ich životnú úroveň.
Digitalizácia Slovenska je aj hlavnou témou prestížnej konferencie Microsoft Envision 2022. Akú ambíciu má na Slovensku v tejto oblasti spoločnosť Microsoft?
Digitalizácia je pre Slovensko veľkou výzvou, no zároveň aj príležitosťou. Mnohé podniky sa dokázali efektívne adaptovať na hybridný spôsob práce a nástroje, s ktorými zamestnanci doposiaľ nemali skúsenosti. Spoločnosť Microsoft stojí za množstvom softvérových riešení, ktoré takýto spôsob pracovného nastavenia umožňujú. Práve týmito skúsenosťami by sme chceli prispieť k tomu, aby Slovensko efektívne využilo svoje šance. Obzvlášť pre malé a stredné podniky je dynamický prechod na inovácie kľúčový. Konferencia Microsoft Envision 2022 má za cieľ podnietiť diskusiu na témy, ktorým sa musíme aktívne venovať.
Strojové učenie a umelá inteligencia pomáhajú zrýchliť i pomerne zložité pracovné činnosti. Umelá inteligencia sa napríklad používa pri popise röntgenových snímok covidovej infekcie. Je možné umelú inteligenciu využívať aj vo verejnom sektore?
Tieto technológie rozhodne majú svoje miesto aj pri kontakte občana so štátom. Kľúčovým faktorom je pri tejto komunikácii bezpečnosť, ktorú môže pomáhať zabezpečovať aj umelá inteligencia. Nové technológie je však potrebné zavádzať systematicky, aby ich využitie v praxi nebolo na konci dňa kontraproduktívne.
Osobná vizitka:
Ľuboš Krpelan prichádza do Microsoftu po viac než ročnom pôsobení v pozícii riaditeľa spoločnosti DataCentrum, ktorá plní funkciu informačného centra pre rezort Ministerstva financií Slovenskej republiky. Predtým zastával pozíciu generálneho riaditeľa komerčnej zložky pre Dell Technologies Slovensko (2018 – 2020), kde sa ako člen manažmentu a člen seniorného tímu pre severovýchodnú Európu medzi iným špecializoval na tímový manažment, obchodné výsledky, rozvíjanie a udržiavanie zákazníckych vzťahov a komunikáciu trhovej stratégie v kombinácii s jej efektívnou implementáciou.
