Naposledy vlnu odporu proti stravovaniu vo fastfoodoch zdvihlo zistenie, že viaceré reťazce, predovšetkým McDonald's a Burger King, pridávajú do svojich jedál produkt z dreva. Nie sú však jediní. Aj keď ľudský organizmus látku rastlinného pôvodu nevstrebe, nachádza sa v rôznych potravinách.

Hon na čarodejnice odštartoval blog Devina Cohena, ktorý sa okrem iného venuje potravinovej bezpečnosti. Viaceré zahraničné médiá prebrali tvrdenia, že zákazníci reťazcov s rýchlym občerstvením nevedomky konzumujú produkt pochádzajúci z dreva. Mikrokryštalickú, respektíve práškovú celulózu označuje bloger za tajnú prísadu, ktorá má reťazcom znížiť náklady. Nahrádzajú ňou údajne drahšie ingrediencie.

D. Cohen tvrdí, že napriek tomu, že ide o látku bez akejkoľvek výživovej hodnoty, ktorej nežiaduce účinky sú stále predmetom skúmania, mikrokryštalická celulóza sa vyskytuje v čoraz viacerých produktoch fastfoodov. V sladkom pečive, žemliach, syre, mäse či v zmrzline.

Najviac produktov v amerických fastfoodoch, ktoré obsahujú celulózu, má v menu McDonald's. Je súčasťou štrnástich produktov, o jeden menej má v ponuke Burger King. Nasledujú fastfoody Wendy's a Taco Bell.

„Efektívnosť na strane nákladov pri tejto náhrade tlačí reťazce do toho, že v ich kurčati je čoraz menej kurčaťa a v zmrzline čoraz menej smotany,“ píše D. Cohen.

McDonald's na otázky TREND.sk týkajúce sa zoznamu produktov, ktoré na Slovensku a v Česku obsahujú mikrokryštalickú celulózu, reagoval až po troch dňoch. A to všeobecným tvrdením o bežnom využívaní celulózy v potravinárskom priemysle. Na otázky, prečo a do ktorých produktov na slovenskom a českom trhu je pridávaná, sa vyhol. Neodpovedal ani na priamu otázku, či je hlavným dôvodom znižovanie nákladov. Odpovedal tak napriek tomu, že sieť sa v kampaniach navonok už dlhšie snaží o väčšiu transparentnosť, aby ľudia neprepadli úplnej nedôvere voči fastfoodu.

„Spoločnosť McDonald's Europe používa iba produkty a ingrediencie, ktoré spĺňajú najprísnejšie normy kvality a bezpečnosti a ktoré sú testované a oficiálne schválené všetkými príslušnými úradmi. Ak je nutné použiť aditívne látky alebo konzervačné prostriedky, je našou zásadou obmedziť ich používanie na technicky nevyhnutné minimum, aby bola zaistená bezpečnosť a kvalita pokrmov,“ znie aktuálne vyjadrenie reťazca.

„Zoznamy éčok samostatne nepublikujeme, sme prevádzkovateľ reštaurácií a na rozdiel od maloobchodu nemáme povinnosť informácie o zložení výrobkov uvádzať,“ vysvetlil reťazec v minulosti v jednej z odpovedí v rámci projektu Na rovinu!, kde odpovedá zákazníkom.

Celulóza je v potravinárstve používaná pomerne bežne a má široké pole využitia. „Mikrokryštalická celulóza nie je žiadna „tajná prísada“, je to prídavná látka E 460 (i) rovnako ako prášková celulóza s funkciou emulgátor, protihrudková prísada, textúrové činidlo, dispergačné činidlo. Aj pred naším vstupom do EÚ bola povolená slovenskou legislatívou, je povolená európskou legislatívou,“ vysvetlil pre TREND.sk Ján Štulc z Odboru kontroly potravín rastlinného pôvodu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR s tým, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín pravidelne prehodnocuje schválené prídavné látky, komodity, do ktorých sa môžu pridávať, ako aj ich maximálne množstvo.

„Mikrokryštalická celulóza je jedným z reprezentantov hydrolyzovaných celulóz a v potravinárskom priemysle sa používa ako potravinárska vláknina, nízkoenergetické plnivo, nosič aromatických látok, stabilizátor peny alebo pri extrúznych technológiách,“ dodal J. Štulc.

V práškovej podobe ide o bielu látku bez arómy. Mikrokryštalická forma sa vyrába z bežnej celulózy pôsobením kyseliny chlorovodíkovej, prášková sa získava mechanickým narušením a prečistením celulózy z rastlinných vlákien.

Často sa používa aj ako látka zabraňujúca pripečeniu. Týmto vysvetľuje jej použitie v zozname ingrediencií aj americký McDonald's. Pre človeka je síce nestráviteľná, no je považovaná za bezpečnú látku bez preukázaných zdravotných rizík pre konzumenta.

Fastfoody sa stali obľúbeným cieľom kritiky a čelí jej najmä McDonald’s. Známy je prípad výroby kuracích nugetiek z takzvaného ružového slizu, na ktorý reťazec zareagoval videom s postupom ich výroby. Reťazec Subway zas na kritiku bagiet reagoval vylúčením azodikarboxamidu, ktorý sa používa v gumárenskom priemysle. Ďalšie siete chemikáliu v USA stále používajú.

Obľúbeným dôkazom prehnaného používania chemických látok a konzervantov sa stalo skladovanie hamburgerov, ktoré sú údajne aj po rokoch konzumovateľné a takmer nezmenili svoj vzhľad. Naposledy prišiel redaktor portálu amerických regionálnych novín The Elkhart Truth s tvrdením, že takto skladoval hamburger z McDonaldu päť rokov a za ten čas sa takmer nezmenil a nesplesnivel. Reťazec však už pred dvomi rokmi na svojej stránke vysvetlil, že aj iné jedlo by za určitých podmienok iba vyschlo a jeho vzhľad by sa tak zásadne nezmenil.