Má to byť účinný liek na koronakrízu. Preto utajil všetko čo mohol. Vraj v záujme ochrany krajiny a zdravia ľudí. Pol roka po voľbách, v ktorých hlásal transparentnosť, férovosť v jednaní a iný štýl vedenia krajiny než mala predchádzajúca vláda, prišiel cez víkend opäť nepredvídateľne s ďalším nápadom, ktorým chce zrejme dosiahnuť prvenstvo svete – otestovať úplne všetkých občanov, vo veku nad 10 rokov.  

„Ja“ rozhodnem, ako bude

Experiment s názvom Spoločná zodpovednosť, ktorý premiér Igor Matovič odhalil na sobotňajšej tlačovej konferencii a o ktorom sám rozhodol za celú krajinu. S armádou za chrbtom, ako sám interpretoval, tajne pripravoval  na celoplošné testovanie národa antigénovými testami, o ktorom nikto iný nemal ani potuchy. Za chrbtami občanov krajiny, i prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá je hlavnou veliteľkou ozbrojených síl.

Stihol sa s týmto nápadom však pochváliť počas Bruselského summitu nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, za čo sa v pondelok na svojej sociálnej sieti ospravedlnil slovenskej prezidentke. „Pani prezidentke som o pláne vopred nehovoril dovtedy najmä preto, lebo som si zobral k srdcu jej opakovanie verejne vyslovené volanie potom, aby vláda informovala až o tých veciach, ktoré sú definitívne isté,“ konštatoval premiér.

Celoplošnému testovaniu bude predbiehať to lokálne. V dňoch od 23. do 25. októbra sa má uskutočniť pilotné testovanie antigénovými testami so zameraním na okresy, v ktorých sa v súčasnosti najviac šíri ochorenie COVID-19, a to v okresoch Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín a Bardejov.  Hlavná časť testovania sa uskutoční v dňoch 30. októbra do 1. novembra a v dňoch 6. až 8. novembra. 

Veľa otázok, málo odpovedí, bez diskusií

Expertku na dane, mzdy a odvody Jaroslavu Lukačovičovú prekvapilo, prečo s takouto vecou prišiel premiér úplne nečakane v sobotu na obed. „Neskôr som pochopila, že to bolo kvôli tomu, lebo zmluva na obstaranie testov musela byť zverejnená v centrálnom registri zmlúv, takže by sa na to bolo čoskoro prišlo.“

Veľké rezervy v danom pláne však vnímajú aj lekári z praxe.  „Najväčší problém je v nedostatku informácií. Veľa otázok a veľmi, veľmi málo odpovedí. Toto nie je akcia na jeden deň,“ upozornil v pondelok na tlačovej konferencii prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár s tým, že k celoplošnému testovaniu na nový koronavírus by mala predchádzať potrebná široká a odborná diskusia, ktorá štandardne u podobných tém prebieha v iných transparentných krajinám.

Ak sa tak nestane a k diskusiám nedôjde, úspech je podľa prezidenta komory takmer nemožný.  Termíny testovania, ku ktorým by malo dôjsť už o dva týždne, považuje za „maximálne šibeničné".  Testovanie môže podľa neho priniesť také dáta, ktoré môžu byť neoceniteľnou zbraňou v boji proti pandémii, ale nás aj ako krajinu zosmiešniť.

Núdzový stav verzus výnimočné riešenia

Otázniky vzbudzuje aj verejné obstarávanie antigénových testov v objeme 13 miliónov kusov, ktoré prebehlo prakticky zo dňa na deň. Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR) totiž vyhlásila zákazku na skríningové testy na diagnostiku ochorenia Covid-19 28. septembra s tým, že záujemcovia majú posielať ponuky do 29. septembra.

Za testy zaplatí viac ako  52,3 miliónov eur. Od prvého októbra vláda vyhlásila núdzový stav, ktorý priniesol aj zmeny v legislatíve, nevynímajúc ani zmeny pri verejnom obstarávaní. Dôvodom je takzvané priame rokovacie konanie, ktoré môže byť v tomto čase realizované okamžite, rýchlo a prakticky „od stola“.

Podľa názoru Štepána Štarhu, partnera kancelárie Havel & Partners, forma priameho zadania by sa vo všeobecnosti mala používať len vo veľmi výnimočných prípadoch. „Samotný postup, ktorý na obstaranie antigénových testov využila SŠHR, by mohol byť v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,“ hovorí pre TREND.

Otázkou podľa neho zostáva, či vláda nemohla po skúsenostiach z jarných mesiacov takúto mimoriadny situáciu predvídať. Teda, či nemala dostatok času počas letných mesiacov na prípravu plánu pre prípad druhej vlny pandémie a na vysúťaženie testov v štandardnej otvorenej a transparentnej súťaži.

„Lehota na predkladanie ponúk stanovená zo strany SŠHR na jeden deň je pomerne neštandardná. Na druhej strane, v rámci priameho rokovacieho konania ani nemusela vopred zverejňovať a vyzývať potenciálnych uchádzačov na predkladanie ponúk, preto by mal byť aj takýto postup v súlade s legislatívou,“ konštatuje Š. Štarha na margo prebehnutého konania.

Podobne situáciu vníma aj konateľ advokátskej kancelárie Ružička and Partners Ján Azud, pričom aj podľa neho verejné obstarávanie pravdepodobne prebehlo podľa zákona o verejnom obstarávaní, teda priamym rokovacím konaním z dôvodu mimoriadnej udalosti.  

„V prípade, ak sú naplnené podmienky zákona, je možné zmluvu uzatvoriť prakticky okamžite. Počas mimoriadnych udalostí je rozhodujúci čas, teda akčnosť konania verejného obstarávateľa, čo následne odôvodňuje nízku mieru transparentnosti obstarávacieho postupu,“ objasňuje J. Azud.

Pandémia prirodzene je mimoriadnou udalosťou, ale na druhej strane bude musieť SŠHR pri kontrole zo strany Úradu pre verejné obstarávanie preukázať, že sa táto situácia nedala predvídať. „Bude musieť vedieť obhájiť, či sa naozaj na čas, ktorý už trvá pandémia a odborníkmi už dávnejšie predvídanú druhú vlnu, nedala potreba nákupu testov predvídať a testy transparentne obstarať,“ dodáva partner Ružička and Partners.

Priame rokovacie konanie totiž predstavuje podľa neho najmenej transparentný postup verejného obstarávania. V prípade, že je odôvodnené mimoriadnou udalosťou, jeho podstatou je čas a rýchle zaobstaranie požadovaných tovarov či služieb. „Zbytočné zdôrazňovanie „utajenosti“ postupu je podľa mňa v tomto smere kontraproduktívne. Postup, ktorý bol zvolený, umožňuje komunikovať s vopred vybranými uchádzačmi bez toho, aby o ňom vopred vedel niekto iný, a tým myslím tak hospodárske subjekty, ako aj iné štátne orgány,“ spresňuje J. Azud.

Jedna víťazná firma bola v dlhoch

Na nákupy antigénových testov sa chystá pozrieť aj Úrad pre verejné obstarávanie. Najviac testov, a to desať miliónov, má dodať trnavská spoločnosť Eurolab Lambda, pričom SŠHR za ne zaplatí 39,5 milióna eur bez DPH. Testy však uvedená spoločnosť len na Slovensko dovezie ako sprostredkovateľ, vyrába ich kórejská firma SD BIOSENSOR, ktorá ich cez svoj web ponúka na predaj. SŠHR totiž nemôže nakupovať testy priamym zadaním u zahraničného výrobcu, keďže žiadny nespĺňa podmienky vo verejnom obstarávaní a porušila by tým zákon. 

Firma Eurolab Lambda, ktorej ročné tržby sa v uplynulých rokoch pohybovali v jednotkách miliónov eur, si tentokrát výrazne prilepší. Pritom k 12. októbru mala dlh na sociálnom poistení 17 285,46 eura a údajne zo strany  firmy došlo k „technickej chybe.“ Ešte pred podpisom zmluvy so štátom mala dlh uhradiť.

Poradkyňa J. Lukačovičová sa pozrela na históriu dlhov predmetnej firmy a údajná technická chyba sa u nej opakuje pravidelne od roku 2014, a to nielen v Sociálnej poisťovni, ale aj na daňovom úrade. „Bola v omeškaní ešte pred podpisom zmluvy a ešte stále tam figuruje ako neplatič, nie je to technická chyba, ako sa to snažil vysvetliť šéf Štátnych hmotných rezerv, ide o dlhodobý a pravidelne sa opakujúci jav,“ dodala pre TREND.

Vo všeobecnosti podľa Š. Štarhu platí, že verejného obstarávania sa môže zúčastniť len taký subjekt, ktorý nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie. Ak by takéto nedoplatky existovali, je zo strany uchádzača možné ich vyrovnať a uhradiť najneskôr do uplynutia lehoty na predkladanie ponúk.

„Pri postupe formou priameho rokovacieho konania však verejný obstarávateľ (SŠHR) nemusí žiadať od uchádzača splniť túto podmienku. Dodávateľom pri priamom rokovacom konaní teda môže byť firma, ktorá má voči sociálnej poisťovni evidovaný dlh,“ dodáva partner kancelárie Havel & Partners. Ak teda Eurolab Lambda svoj dlh voči Sociálnej poisťovni uhradila pred podpisom zmluvy, je podľa neho takýto postup v súlade so zákonom a s takouto spoločnosťou mohla byť zo strany SŠHR podpísaná zmluva.  

Aj Tomáš Cholasta, člen výkonnej rady Únie profesionálov verejného obstarávania (ÚPVO) tvrdí, že podmienky účasti na verejnom obstarávaní možno splniť v prípade, ak niekto zaplatí nedoplatky alebo mu bolo povolené nedoplatky platiť v splátkach. „Uvedený postup sa môže javiť ako štandardný,“ konštatuje pre TREND. 

Dva milióny testov má dodať pre štát spoločnosť Abbott Laboratories Slovakia, pričom celková hodnota zákazky je 8,9 milióna eur bez DPH. Jedným z konateľov je podľa Obchodného registra Benjamin Edward Oosterbaan so sídlom v Spojených štátoch amerických, ktorý je súčasne uvedený aj v Registri konečných užívateľov výhod. SŠHR uzavrela zmluvu aj so spoločnosťou Juhapharm, ktorá má dodať milión testov za 3,9 milióna eur bez DPH.