„Ide o bezprecedentný útok na verejné financie,“ povedal pre TREND.sk A. Hrnčiar. Ak po uplynutí zákonných lehôt exekútor siahne na majetok mesta, Martin pôjde podľa neho do nútenej správy. Stále však ostane šanca, že proces môžu vyhrať. Ak by uzavreli dohodu, o túto možnosť by mesto prišlo.

Mesto čaká na odklad vykonateľnosti rozsudku

Najvyšší súd 8. apríla rozhodol, že mesto Martin musí v kauze Lyžiarske stredisko Martinské hole, a.s. zaplatiť 8,4 milióna eur podnikateľovi, ktorého žalobu predtým súdy štyrikrát zamietli. Pre mesto bol rozsudok neprijateľný.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa 30. apríla stotožnil s podnetom martinského primátora Andreja Hrnčiara a podal voči rozsudku mimoriadne dovolanie.

Prípadom sa znovu budú zaoberať súdy, dovolanie však nemalo odkladný účinok na vykonateľnosť rozsudku. O návrhu mesta Martin, aby bola vykonateľnosť rozsudku odložená, NS SR dodnes nerozhodol, na majetok mesta môže teda byť kedykoľvek uvalená exekúcia.

Mesto dohodu odmieta, pohľadávku neuznáva

Pôvodný vlastník pohľadávky Martin Gargulák začiatkom júna TREND informoval, že súdny spor a rozsudok sa stali predmetom silnej politizácie a tlaku na jeho osobu a rodinu a preto pohľadávku predáva bratislavskému právnikovi Petrovi Kubíkovi.

Ten má podľa svojho piatkového vyhlásenia naďalej záujem sa s mestom Martin dohodnúť na splátkovom kalendári a na zásadne nižšom úročení pohľadávky, než je priznané v rozsudku Najvyššieho súdu SR.

Primátor Hrnčiar oponuje, že ide iba o zdanlivú ústretovosť. V návrhu dohody síce mestu ponúka pri splátkach 1,9-percentný úrok, ale z celkovej sumy 8,4 milióna eur, čo je prisúdených 3,4 milióna eur s 11,4-percentným úrokom z omeškania ročne.

Zároveň primátor upozorňuje na to, že vlastník pohľadávky po ponuke mestu dohodnúť sa na splátkach nepočkal, ako sa mesto rozhodne, a podal na Najvyšší súd dovolanie voči rozsudku z 8. apríla.

Chce, aby mu priznali nielen úroky od roku 2002 vo výške 11,4 percenta, ale žiada tiež o uznanie úrokov vo výške 25 percent za obdobie od roku 1998 do roku 2002 plus doplatenie 13,6 percenta úrokov od roku 2002 do zaplatenia pohľadávky. Pre Martinčanov by to podľa primátora znamenalo, že musia zaplatiť nie 8,3 milióna eur, ale až 13 miliónov eur.

Mesto Martin bude čakať na to, či Najvyšší súd stihne rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozsudku a taktiež na výsledok pojednávania na Ústavnom súde. „Využijeme všetky právne prostriedky na to, aby sme ochránili verejné financie,“ dodal primátor.

Peter Kubík odmieta konštatovanie primátora Hrnčiara, že ide o cielený útok na verejné financie. „Ak zarobím, tak zarobím na inkase legitímnej, súdmi uznanej pohľadávky,“ tvrdí.

Mesto Martin tak bude podľa neho platiť preto, lebo jeho vedenie v minulosti porušilo zmluvné záväzky mesta a opakovane v minulosti nevyužilo možnosť problém relatívne lacno vyriešiť, kým sa to dalo. P. Kubík naráža na možnosť v roku 2008 odkúpiť pohľadávku v konkurze za 10,6 milióna korún (350-tisíc eur).

Primátor Hrnčiar oponuje, že v tom čase držal v ruke štyri právoplatné rozhodnutia súdov v prospech mesta Martin, takže nemal žiadny dôvod pohľadávku kupovať a ani si nevie predstaviť, ako by tento návrh pri takýchto rozsudkoch presadil v zastupiteľstve.

Dvadsaťročný spor

Spor sa začal v roku 1995, keď sa mesto Martin a ďalší dvaja akcionári LSMH – Lyžiarsky klub Martin a Klub slovenských turistov Turca – na valnom zhromaždení dohodli na zvýšení základného imania. Spoločnosť mala v pláne vyriešiť dopravu medzi Martinom a Martinskými hoľami, zrekonštruovať či vybudovať dopravné zariadenie v tomto stredisku, zlepšiť podmienky na lyžovanie a rozšíriť ubytovacie kapacity.

Každý z troch najväčších akcionárov LSMH sa zaviazal vložiť nehnuteľný majetok vo výške zodpovedajúcej 103,1 milióna korún (3,4 milióna eur). Mesto malo pripravené dve nehnuteľnosti. Nakoniec ich však do akciovky nevložilo, lebo zistilo, že zostávajúci akcionári svoje nehnuteľnosti – chatu a lesné pozemky – do spoločnosti tiež nevložili.

Štatutári, ktorí v predstavenstve LSMH nezastupovali záujmy mesta Martin, však následne za nedodržanie dohody o vklade nehnuteľností zažalovali mesto o 103,1 milióna korún. Aj na základe ďalších právnych krokov, ku ktorým patrilo napríklad vystavenie zmenky na dvesto miliónov korún (6,6 milióna eur) bez vedomia predstaviteľov mesta, sa akciovka LSMH dostala v roku 2005 na podnet mesta Martin do konkurzu.

Pohľadávku na 103,1 milióna korún získal v roku 2008 v konkurze Martin Gargulák za 10,6 milióna korún (350-tisíc eur). Mesto Martin sa do súťaže nezapojilo a nevyužilo možnosť ukončiť súdny spor odkúpením tejto pohľadávky za desatinu jej nominálnej hodnoty. Dôvodom bol podľa primátora A. Hrnčiara fakt, že mesto odmieta pohľadávku uznať. Odkúpenie by znamenalo jej faktické uznanie.

Spor bol na Krajskom súde v Žiline aj na Najvyššom súde SR, súdy dali štyrikrát mestu Martin za pravdu. Po mimoriadnom dovolaní zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého sa veci otočili a žilinský krajský súd aj najvyšší súd rozhodli v neprospech mesta.

Rozsudok Najvyššieho súdu ukladá mestu povinnosť zaplatiť M. Gargulákovi 3,4 milióna eur s 11,4-percentným úrokom z omeškania ročne, čo je spolu 8,4 milióna eur. Po dovolaní generálneho prokurátora sa prípadom opäť budú zaoberať súdy.