Základná poučka o obmedzenosti zdrojov platí pre veľké mestá dvojnásobne. No hoci Bratislava čelí nedostatku bytov, zastavať okolité polia či vinice považuje CEO spoločnosti Corwin Marián Hlavačka za cestu do pekla. I preto sa slovenský developer rozhodol ísť cestou inovácií a miesto stavieb na zelenej lúke sa koncentruje na revitalizácie brownfieldov. Nový život vďaka tomu dostávajú zanedbané nehnuteľnosti v bývalých priemyselných častiach nielen slovenského hlavného mesta.
Predaj Blumental Offices možno považovať za jednu z najvýznamnejších udalostí na tohtoročnom realitnom trhu. Akú predzvesť dáva o budúcich krokoch firmy?
Išlo o našu vlajkovú loď, takže sme sa s ním nelúčili ľahko. Na druhej strane ani umelec nemôže len zhromažďovať svoje diela, tým by sa neuživil. Bol to teda nevyhnutný krok. Existujú síce aj iné stratégie, ale prišla ponuka, ktorá sa neodmieta. Veríme, že sa vlastník bude o Blumental dobre starať. Necítim však špeciálnu ľútosť. Poslali sme ho, podobne ako rodičia deti, do sveta a veríme, že sa mu bude dariť.
Úspešným predajom office priestorov popiera Corwin, že by na trhu kancelárskych budov po pandémii pretrvávala neistota. Ako to vnímate?
Netrúfam si na základe tejto jednej transakcie definovať žiaden trend na trhu s nehnuteľnosťami. Najmä preto, že čokoľvek, čo dávame na trh, je originálne. A tak isto sa nechcem dotknúť nikoho z našich konkurentov, keďže neviem, ako sa na to pozerajú.
Jednu kapitolu ste uzavreli, aké aktivity v rámci Bratislavy plánujete ďalej?
Je to naše domáce mesto. A aj keď hlavne regulácie či zastaraný územný plán komplikujú podmienky na jeho rozvoj, stále má veľký potenciál v rezidenčnom segmente. Aj kvôli tomu, že mnoho ľudí sa zo satelitov chce opäť do Bratislavy vrátiť. Tvoria veľkú časť našich klientov.
A čo komerčné nehnuteľnosti?
Tam to nebude úplne jednoduché, pretože je ich prebytok. A to si dovolím tvrdiť napriek absencii nezávislých a transparentných informácií, ktoré by ukazovali skutočný stav veci. Teda to, koľko budov je reálne prázdnych alebo poloprázdnych, respektíve majú nadštandardnú mieru neobsadenosti.
Z dôvodu pandémie?
Nemyslím si, že to má na svedomí práca z domu. Mnohé firmy už takto prestali fungovať, respektíve využívajú home office len čiastočne. Priestor pre kancelárie tu teda stále je, len sa budú meniť parametre, ktoré majú spĺňať. Práve v tom chceme stanovovať trendy, najmä z pohľadu udržateľnosti. No tak, aby to neskĺzlo do greenwashingu.
Aké miesto v tom majú takzané brownfield projekty?
V brownfieldoch vyrástlo a vyrastá viacero našich projektov, či už Blumental alebo Guthaus. Aj Dúbravy v podstate stoja na bývalom smetisku, ktoré vzniklo počas výstavby Dúbravky. No a Palma je skutočne veľký brownfield. Ich revitalizácia môže pomôcť riešiť dopyt po bývaní v mestách ako Bratislava. Tieto projekty totiž vedia ponúknuť viac ako satelity, najmä ak má človek deti, ktoré navštevujú krúžky či rád chodí do divadla. No stále je pred nami dlhá cesta k úrovni života a bývania podobnej mestám ako Kodaň alebo Viedeň. A to platí aj z hľadiska dopravy.
Spomínali ste Guthaus. Čo svojim obyvateľom ponúka?
Cielene sme si vybrali túto časť Bratislavy. Ide o skvelú lokalitu. Sú tu blízko Karpaty, prechádza ňou električková trať a žije tu množstvo ľudí, pre ktorých sme sa rozhodli pripraviť projekt, ktorý posúval parametre bežného bývania.
V čom napríklad?
Napríklad sme po prvýkrát na Slovensku vo väčšom rozsahu predstavili projekt dažďových záhrad, ktorý spočíva v zachytení dažďovej vody na pozemku. Hlavne počas typických letných búrok nebude obyvateľov a okolie trápiť voda na cestách či chodníkoch. Samozrejme máme všade zelené strechy či tepelné čerpadlá.
Čo hovoríte na kritiku, ktorá voči nemu vznikla?
Že je prirodzená. Nadnesene povedané ani Picassa všetci hneď nezbožňovali. Chce to čas. Po jeho uplynutí časť odporcov, ktorí sa nevedeli a nevedia s vizuálom projektu stotožniť, odpadne. Z niektorých sa dokonca stanú nadšenci, ktorí ho budú považovať za dôkaz, že aj v bývalej priemyselnej časti Bratislavy môže vzniknúť pekná budova. Za problémovú považujem druhú, síce početne malú, ale o to hlasnejšiu skupinu odporcov, ktorí si zamieňajú slobodu slova s anarchiou a zlými úmyslami.
No my sa snažíme byť konštruktívni a ani v tomto prípade sme sa nechceli zamotať do sporov, či už prostredníctvom súdov, alebo médií. Skrátka Guthaus si prešiel pôrodnými bolesťami v podobe obštrukcií alebo nepravdivých vyhlásení o čiernej stavbe. Ale postavili sme ho a som strašne rád, že sa nám to napriek týmto ťažkostiam podarilo. Väčšina projektu je už vypredaná, ľudia sa môžu tešiť aj na zaujímavé obchodné prevádzky. Je to projekt, ktorý zásadným spôsobom pozdvihne celú štvrť.
Ako naň plánujete nadviazať?
Logickým pokračovaním je Palma. Ide o obrovskú stavbu, kde sme konečne po troch rokoch práce dostali povolenie a záväzné stanovisko magistrátu, takže prvá etapa má viac menej zelenú. Pri druhej a tretej etape budeme musieť čakať na zmenu územného plánu. Chápem, že magistrát potreboval nejaký čas na to, aby sa do procesov dostal a verím, že sa to urýchli.
Čo ak k tomu predsa len nedôjde?
Byty budú drahšie a nedostupnejšie. Nič iné sa nestane, pretože sme premeškali historickú chvíľu počas uplynulých rokov, kedy boli úrokové miery na Slovensku na veľmi nízkych úrovniach. V praxi sa tak aj ľudia s menšími zdrojmi vedeli dostať k bývaniu a mohli sa napríklad odsťahovať od rodičov. Ďalšia generácia však už kvôli súčasným podmienkam bude musieť žiť v kompromise. Zbytočne.
Museli ste kvôli získaniu povolenia nejak výrazne meniť pri Palme plány?
Nie. Hneď po kúpe pozemku totiž naša cesta viedla na magistrát, kde sme oznámili, že budeme spolupracovať s najlepšími urbanistami z hľadiska udržateľnosti, a to sú Gehl Architecs. Aj po ich najatí sme magistrátu komunikovali všetky naše kroky, takže obe strany nemali byť čím prekvapené. Týmto prístupom by sa mohli inšpirovať aj ostatní.
Okrem domácich projektov fungujete aj v zahraničí. Prečo ste si vybrali práve Slovinsko?
Realitný trh v Ľubľane nie je tak rozvinutý ako v Bratislave. Je tam euro a vzhľadom na fakt, že kladieme dôraz na udržateľné projekty, aj prirodzený dopyt po našich službách. Slovinci sú totiž z hľadiska prístupu k ekológii oveľa ďalej ako Slováci. Takže myslím, že išlo o dobrý krok.
Môžete priblížiť vaše budúce aktivity?
Kľúčovým prvkom našich plánov je uhlíková neutralita, ktorú chceme ako firma čo možno najskôr dosiahnuť. Napríklad aj pri projekte Palma, kde chceme byť v tejto oblasti vzorom a sme radi, keď sa v tomto prípade od nás konkurencia inšpiruje. Prešľapávame totiž cestu, aj keď je to niekedy náročné. Bez toho, aby som menoval miesta, tiež môžem povedať, že máme v pláne expandovať do iných krajín. Stále som však aj lokálpatriot.
Da sa povedať, že udržateľnosť je budúcnosť trhu s realitami, ktorú budú vyžadovať aj zákazníci?
Ide to síce pomaly, ale už aj zákazníci zisťujú, že čo je udržateľné, je aj výhodné. Tak isto je potrebné povedať, že s ohľadom na klimatickú zmenu už ide o nevyhnutnosť. Preto za našu úlohu považujem pomôcť Slovensku v tejto oblasti dobehnúť vyspelé krajiny a zapísať ho na mapu Európy.
- Marián Hlavačka
S vlastnou developerskou spoločnosťou Corwin vstúpil na trh v roku 2010. Profiluje ju ako zeleného staviteľa, ktorý kladie dôraz nielen na estetiku a funkčnosť, ale i ekologickú udržateľnosť realizovaných bytových a kancelárskych projektov. Patrí k nim Einpark Offices s najvyšším LEED Platinum certifikátom, projekty ako Guthaus, Blumental, Dúbravy či Záhrady Devín, ale aj zahraničné investície v Ľubľane – obytný súbor Kvartet a Vilharia, najväčší a najekologickejší kancelársky komplex v Slovinsku. Aktuálne Corwin pripravuje revitalizáciu areálu bývalej Palmy na Račianskej ulici v Bratislave.
