Slovo udržateľnosť malo kedysi ekonomický pôvod, potom sa stalo komunikačnou frázou. Siegmar Pröbstl je riaditeľ pre udržateľnosť koncernu Siemens a vníma ho ako „svet obchodných príležitostí“. Udržateľnosť biznisu, známa skôr medzinárodným prívlastkom sustainability, prihliada na ekonomiku, životné prostredie a sociálne faktory, vymenúval aj na nedávnej konferencii TREND Top Manažment faktory udržateľnosti z pohľadu tejto firmy. Priznáva, že definovať správne náplň práce oddelenia, ktoré vedie, je dôležité a nie ľahké. Oficiálna definícia jeho práce „Udržateľný biznis znamená napĺňať dnešné potreby tak, aby to nijak neovplyvňovalo možnosti pre budúce generácie napĺňať ich vlastné potreby“ znie konkrétne len spolovice. Omnoho konkrétnejšie sa vyjadruje objem biznisu koncernu, ktorý „zelenú“ odnož udržateľného biznisu vyčíslil na 19 miliárd eur.
Čiže spoločensky prijateľný a environmentálne priaznivý, ale – biznis?
Chceme podnikať a tvoriť zisky. No aj prispieť k pretvoreniu sveta tak, aby bol „zelenší“, než je teraz. Sociálny aspekt má dva rozmery. Po prvé, je to koncept sociálnej zodpovednosti. Robíme dobré veci, no nielen preto, aby sme ich robili. Len na ilustráciu – naša spoločnosť Osram dodala špeciálne lampy s dobíjateľnými batériami pre rybárov na Viktóriinom jazere v Afrike. Nemusia spaľovať kerozín ako dosiaľ. Pomohli sme tým ľuďom, zníži to dosah na životné prostredie a je to aj biznis. Plán nie je iba byť sociálne zodpovední, ale napĺňať nejaký strategický zámer. Druhý rozmer sú zamestnanci. Tvrdíme, že len spokojní motivovaní a vysoko vzdelaní zamestnanci sú spôsob, ako dosiahnuť úspech.
Nie sú sociálna oblasť a environmentálny biznis v Siemense témami udržateľnosti len preto, že sú populárne?
Určiť hodnoty udržateľnosti je základ. Možno sa to nezdá, ale práve to je najťažšie. S mojím tímom skúmame zhruba osemsto tém zvnútra firmy aj od externých poradcov, ktoré majú rôzny potenciál stať sa strategickými témami udržateľnosti. Samozrejme, že nie je v silách žiadnej organizácie sledovať osemsto cieľov. Preto ich delíme a triedime podľa toho, či spadajú pod niektorý zo strategických cieľov. Jeden z nich je ambícia rozvíjať náš environmentálny biznis. Najvyšší šéf Siemensu Peter Löscher chce, aby mal v roku 2011 zelený biznis firmy obrat 25 miliárd eur. To nevzíde len tak z ničoho. Musím motivovať všetky angažované divízie. Je to dlhodobý proces. No ak ho rozdelíte na logické etapy, ľudia tomu rozumejú a nasledujú vašu myšlienku.
Neodsunula kríza udržateľnosť ako tému nabok, neprevážil predsa len biznis, keďže firmu živí?
Prevažovať nezačal, no, samozrejme, biznis je veľmi dôležitý. Ak nejde biznis a nezarábate peniaze, nemáte z čoho financovať sociálne programy. Ani investovať do inovácií v zelenom biznise. No zdá sa, že nám to celkom ide. Naše environmentálne porfólio sa rozrastá.
Zdroj: strauch
Zelený imidž zaberá aj v ťažších časoch?
Nie je to len o povesti. Ak sa sústredíte na hľadanie udržateľného biznis modelu a vyberiete správne ciele, pomôže to firme aj v kríze. Aj v ťažkých časoch dokáže generovať nový biznis a to môže byť v kríze aj slušne ziskové podnikanie. To je jedna z mojich úloh motivovať naše divízie, aby vyvíjali produkty a vytvárali obchodné príležitosti na viac udržateľného biznisu.
Nemusíte pre kolegov siahnuť po exaktnejšom zadaní než len „zelený biznis“?
Udržateľný biznis definujeme v Siemense pomerne konzervatívne. Čo je zelený biznis? Všetko, čo súvisí s udržateľnými zdrojmi energie, no aj všetko, čo prináša citeľný skok v efektívnosti. Teda akýkoľvek produkt alebo technológia, ktoré nahradia staršie a usporia 30 až 40 percent v energetických nákladoch. No stále musíme ostať mimo „greenwashingu“, teda nezmyselného pachtenia sa za ekologickými produktmi za každú cenu a najmä s propagačným efektom. Preto robíme dokonca audity, správu o udržateľnosti preveruje PricewaterhouseCoopers.
Ako vymedziť časť biznisu koncernu relevantne a tak, aby to nesledovalo iba marketingovo zaujímavé príbehy a chytľavé témy?
Práve preto rozvíjame projekt postupne. Pred dvoma rokmi nik nevedel, že máme zelené portfólio. Vlani malo hodnotu 19 miliárd eur. Cieľ bol, aby sme smerovali k tomu, že nás označia za firmu s najviac udržateľným biznisom. Nie hovoriť svetu, že my takí sme.
Aký bol finálny podnet na to, aby skupina ako Siemens rozhodla, že je čas hovoriť o zelenom biznise a vyčísliť jeho tržby? Dozreli názory v spoločnosti?
Možno, no najmä to súviselo s názorom našich zákazníkov. Tí nás presvedčili, že je čas deklarovať, že máme udržateľný biznis model, založený aj na enviro friendly prístupe.
Ako veľmi to ovplyvnili politické témy? Niektorí manažéri tvrdia, že napríklad hybridné autá sú skôr politická téma a hovorí sa o nej pre účasť štátu, nie zákaznícke preferencie.
Politici majú vždy veľa nápadov. Rôznych. Aj o biznise. No na konci dňa nám až trh a zákazník povedia, či to bol nápad, ktorý sa dá presadiť. No, samozrejme, tvoria isté rámce. A dosť z nich ide správnym smerom. Udržateľne v tomto zmysle znamená, že svet necháme použiteľný iným generáciám. No politicky môže ísť taký prístup rôzne ďaleko. Napríklad v doprave. Môže to byť hybridné alebo čisto elektrické auto, bicykel alebo že budeme len chodiť pešo.
Teraz klesol dopyt a to ovplyvňuje ekonomiku firmy. Čo ak ostane len uchádzať sa o biznis v štátnej správe? Jej význam sa pri poklese súkromných zákaziek zvýšil, no pri prístupe mnohých úradníkov v nej nie je práve férová súťaž.
To je úloha silnej firmy. Identifikovať, v ktorej oblasti to práve ide, a patrične sa o ten podiel na trhu pobiť. Iba také spoločnosti prežijú. V nálade, že svet je zlý a nie taký, ako býval, nemáte prečo žiť.
Menia sa v ťažkých časoch medze agresivity v boji o biznis?
Nemôže súvisieť s dobou, či sa pokúšate hrať podľa pravidiel. My sa snažíme byť takí bez ohľadu na časy. Či je boom alebo kríza. Siemens sa drží len biznisu, ktorý schváli compliance office, teda interné oddelenie pre etické podnikanie. Iba taký biznis je pre nás normálny.
V ťažkej situácii, keď súkromný dopyt ťahá v porovnaní s štátnym za kratší koniec, majú úradníci prevahu. Čo ak úradník, ktorý rozhoduje o vašej ponuke, povie: daj alebo odíď?
V takej situácii je iba jediná správna odpoveď, ísť preč. No musím poznamenať, že v tom nerobíme rozdiel medzi súkromným a verejným biznisom, môžeme ísť len do čistého. Mám s tým množstvo skúseností. Robil som v regióne, kde s tým bývali obrovské problémy. No inak to nejde. Kto nebude hrať fér, nemôže na trhu podnikať dlhodobo.
Ako súvisí takýto postoj v rozhodovaní Siemensu so škandálmi spred troch rokov, keď zamestnancov firmy obvinili z korupcie a daňových únikov?
Zaviedli sme komplexné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov a pravidiel (compliance program). V septembri vyhlásili našu spoločnosť ako číslo jeden medzi priemyselnými firmami v hlavnom rebríčku udržateľnosti Dow Jones Sustainability Index. Práve v oblasti compliance a riadenia rizík získal Siemens najvyššie body.
Ešte raz, čo ak je to jediný spôsob, ako ostať v hre, ak je trhový koláč primalý?
Nie je taká situácia.
Napríklad verejné obstarávania v tejto krajine? V priveľa prípadoch majú úspech len firmy, ktoré minimálne nebrzdia politici vládnej koalície.
V takých sa Siemens nezúčastňuje. Čistý biznis rozsahom výrazne prekračuje ten, ktorý nie je v poriadku. Robil som výkonného riaditeľa aj v Južnej Afrike, a aj tam sa dalo povedať, že čistý biznis je oveľa rozsiahlejší než akýkoľvek iný.
Máte pri takom prístupe konflikty s vašimi obchodníkmi?
Ani nie.
Niekedy to s verejnou sférou inak nejde. Napríklad momentálne vláda tejto krajiny dosiahla minimálne atmosféru názoru, že bez úplatkov biznis s verejnou správou pomaly neurobíte.
Tu musím oponovať. Zjavne to ide, inak by Siemens biznis nerobil.
Podľa našich zistení sa objavil aj v minimálne podozrivých obchodoch. Ale to je zrejme vec názoru.
No musím povedať len to, že priamo Siemens nie je súčasťou iného ako čistého biznisu. Náš generálny riaditeľ P. Löscher tvrdí, nie je ľavá či pravá strana, je dobrý biznis a čistý. Inak to má priame dôsledky. Pre biznis mimo pravidiel nie je žiadna tolerancia. Garantujem vám, že len čistá firma môže robiť biznis so Siemensom.
Čo ak ide o firmu príliš blízko vládnej strany?
Všetko sa raz otočí a tá firma to potom neprežije. Práve preto, že takto nerozmýšľame, tu je Siemens vyše stošesťdesiat rokov.
Možno o kríze hovoriť aj v dobrom, že pre ňu firmy zmenia stratégiu podľa faktorov udržateľnosti?
Finančná kríza bola nozaj budíčkom pre mnoho firiem. Predtým to bolo ľahké, všetko išlo samo, dvojciferné rasty neboli nič zvláštne. Potom prišlo precitnutie. Aj pre nás to bol budíček. Minimálne sme museli urobiť inventúru toho, ako sme na to pripravení a ako na tom vôbec Siemens je. Našťastie sme mohli konštatovať, že na tom nie sme zle. Odpovedáme na otázky, ktoré tento alarm predložil.
Myslíte, že preto budú firmy robiť biznis lepšie? Napríklad na frankfurtskom autosalóne sa zdalo, autá sú lepšie, nielen parametrami, ale tým, že idú za zákazníkom. Vďaka kríze?
Takýto posun prinesie na trh množstvo nových hráčov. Firiem, ktoré sa rýchlo zorientujú v novom biznise. Tí starí sa budú musieť adaptovať tiež, ak budú chcieť ostať v hre. Ten autosalón bol celkom iný ako pred rokom. Toľko nových riešení. Ktoré je najlepšie? To povie čas. A, samozrejme, trh.
Siegmar Pröbstl (49) má okrem vysokoškolského ekonomického vzdelania za sebou štyri roky štúdia poistnej matematiky popri práci v skupine Generali. V skupine Siemens začal pracovať v roku 1985, konkrétne v Osrame. Najskôr v centrále, od roku 1989 ako riaditeľ tureckej pobočky. Nasledovalo päťročné šéfovanie Osramu v Južnej Afrike, trojročné v Kórei a niečo vyše ročné vo Veľkej Británii. Po krátkom pôsobení na poste senior viceprezidenta optickej divízie Osramu začal v roku 2004 pracovať priamo pre Siemens, v Južnej Afrike. Najskôr ako riaditeľ pre stratégiu a od roku 2006 do leta tohto roku ako šéf juhoafrického biznisu. Od júla je riaditeľom Siemensu pre udržateľnosť.
Foto - Maňo Štrauch