Výroba piva sa začína na poliach pri pestovaní sladovníckeho jačmeňa. Čo robí vaša sladovňa pre podporu lokálnych poľnohospodárov?
Naša sladovňa, ktorá je najväčšou v stredoeurópskom regióne, je súčasťou globálnej iniciatívy „Načapuj si lepší svet“, v rámci ktorej HEINEKEN Slovensko podporuje domácich poľnohospodárov a zároveň zohľadňuje dopady všetkých výrobných, podnikateľských a dodávateľských aktivít na životné prostredie. Viac ako polovica zo 141 000 ton sladovníckeho jačmeňa, ktorý sme minulý rok nakúpili, pochádzala z udržateľného poľnohospodárstva. Vyše 80% bolo od domácich pestovateľov. Do roku 2030 máme v pláne nakupovať jačmeň len z udržateľných zdrojov. Našich farmárov v tomto smere vzdelávame, vymieňame si informácie a podporujeme možnosti dlhodobej spolupráce.
V rámci hľadania odpovedí na klimatické zmeny s nimi aktívne riešite aj dopyt po nových odrodách jačmeňa na výrobu kvalitného sladu. Poviete nám o nich niečo zaujímavé?
Snažíme sa o synergiu medzi pestovateľmi jačmeňa, šľachtiteľmi nových odrôd a nami ako spracovateľmi. Berieme pritom ohľad na princípy trvalej udržateľnosti, ale zároveň aj efektivity pestovania a dosiahnutia potrebnej kvality pre našu sladovňu. Od roku 2015 už takto našlo uplatnenie päť nových odrôd, ktoré sa zaradili na medzinárodnú listinu odrôd HEINEKEN. Dosahujú lepšiu úrodu, vyššiu sladovnícku kvalitu a väčšiu odolnosť proti chorobám a neustále sa meniacim klimatickým podmienkam. Zároveň vyhodnocujeme aj ich energetickú náročnosť v procese výroby sladu. Vyšľachtiť novú odrodu a uviesť ju na trh dnes trvá osem až desať rokov. V spolupráci so šľachtiteľmi a pestovateľmi sme tento čas skrátili zhruba o tri roky. Nové odrody nám, napríklad pomáhajú aj znižovať spotrebu vody pri výrobe sladu.
Ochrana vody je pre pivovarníkov a sladovníkov veľkou výzvou. Ako sa vám darí plniť tento cieľ v sladovni?
Proces výroby sladu je náročný na spotrebu vody. Jačmeň totiž musíme máčať, aby začal klíčiť. Momentálne sa pohybujeme na úrovni 3,25 m³ vody na tonu sladu. K neustálemu znižovaniu jej spotreby prispievajú nielen inovácie, investície do nových technológií a zmeny výrobných procesov, ale aj spomínané nové odrody jačmeňa, ktoré sú mäkšie a potrebujú menej vody na klíčenie. Výhodou je, že na výrobu piva sa u nás používa kvalitná voda z artézskych studní, ktoré vyvierajú z hĺbky 150 metrov priamo pod areálom pivovaru. Aj naša sladovňa má vlastnú studňu a v hurbanovskej vode máčame jačmeň. V ďalších procesoch výroby sladu a varenia piva sa snažíme riešiť najmä diverzifikáciu spotrebovanej energie.
Aké prístupy trvalej udržateľnosti pritom uplatňujete?
Naša sladovňa a pivovar majú spoločnú čističku odpadových vôd a bioplynovú stanicu. Čistením kalov, ktoré vznikajú pri kvasení, dokážeme do reaktora dodať potrebnú energiu. Bioplyn tak meníme na zelenú elektrickú energiu. Sme zároveň prvou sladovňou v portfóliu našej spoločnosti, ktorá má zabezpečené dodávky elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2023 bude elektrická energia bez emisií aj v celom pivovare. Aktuálne hľadáme aj možnosti nahradenia zemného plynu, ktorý v sladovni tvorí až 60 % spotrebovanej energie pri sušení sladu. V pivovare zachytávame aj oxid uhličitý, ktorý vzniká pri kvasení. Čistíme ho a opätovne používame. 77,9 % jeho spotreby pochádza z rekuperácie. Veľký dôraz kladieme aj na recykláciu výrobného odpadu.
Na svoje si pritom v Hurbanove prídu aj hospodárske zvieratá, ktoré skonzumujú časť vedľajších rastlinných produktov vznikajúcich pri výrobe sladu a varení piva. Na čom si pochutnávajú?
Ide napríklad o jačmenné plevy, sladový kvet, odpadové kvasnice a mláto, ktoré sú plné bielkovín, vitamínov a živín. Pivovar ich dodáva lokálnym farmárom a poľnohospodárom. Časť z 20 000 ton odpadov ročne, ktoré máme registrované ako krmoviny, musíme vyvážať. Keďže cítime silný trend poklesu živočíšnej výroby na Slovensku, intenzívne hľadáme aj nové možnosti ich zhodnocovania. Do úvahy prichádza výroba produktov na energetické účely alebo výstavba ďalšej bioplynovej stanice pre spracovanie tejto vedľajšej produkcie. Do roku 2025 sme zároveň dali prísľub, že nebudeme žiadne odpady z výroby vyvážať na skládku. Minulý rok sme ich recyklovali až 99,8 %.
Veľkou témou HEINEKEN Slovensko je aj znižovanie uhlíkovej stopy. Aká je v tejto súvislosti vaša stratégia zodpovedného podnikania?
Je to jeden z našich primárnych cieľov aj v rámci globálnej stratégie. Zaviazali sme sa k uhlíkovej neutralite vo výrobe do roku 2030 a v celom dodávateľskom reťazci do roku 2040. Sú s tým spojené mnohé investície do ekologickej výroby a inovácií. Nedávno sme uviedli do prevádzky nové silo na kryštálový cukor. Vďaka nemu sa tekutý cukrový sirup namiesto dovážania vyrába priamo v pivovare. Ročne tak emisie CO2 z dopravy tejto suroviny znížime o dve tretiny. V logistike sa stále viac využíva aj železničná doprava.
Čo Deň Zeme znamená pre vašu sladovňu a pivovar?
Deň Zeme je pre nás dôležitý vo vzťahu k našim farmárom a pestovateľom, lebo bez jačmeňa nebude ani pivo. Pri zrode piva z poľa až do pohára, sa musíme pozerať na problematiku udržateľnosti a dopadov všetkých našich aktivít na planétu. Nie sú to pre nás len slogany, ale reálne hodnoty, ktoré implementujeme do výroby a našich prístupov. Udržateľnosť by sa nám všetkým mala dostať do krvi. Od januára 2022 do kolobehu piva vstúpili aj koneční spotrebitelia. Ich úloha a zodpovednosť sa zálohovaním recyklovateľných obalov stali nenahraditeľnými.
