Majiteľ Café Štefánik: Krčma tretej cenovej vám zarobí lepšie než slušná reštaurácia

Vedeli ste od začiatku, že chcete kaviareň, a nie reštauráciu?

Áno. Bol to môj sen a splnili mi ho dedko a babkou, ktorí už nie sú medzi nami. Bolo to pred 12 rokmi u nás v dedine v Malinove v ich rodinnom dome. Postupne sme ho prerobili na kaviareň, keď som sa vrátil z Grécka, kde som pracoval v hoteli.

Hore v dome sme bývali, dole bola tématická kaviareň, kde sme nemali žiadne reklamné produkty zadarmo. O tri roky neskôr som otvoril Café Štefánik v Ivanke pri Dunaji a o ďalšie tri roky som kaviareň v Malinove s ťažkým srdcom zatvoril. Nestíhal som byť aj v Malinove, aj v Ivanke. Chcel som sa sústrediť poriadne na jednu prevádzku.

Čo vás na gastronómii najviac baví?

Biznis v gastre je veľmi pekný, pretože robíte s ľuďmi, ale zároveň robiť s ľuďmi pre ľudí je veľmi náročné. Na druhej strane, keď vidíte od ľudí vďaku, cítite pocit zadusťučinenia. Keď vás zdravia malé deti na ulici, je to skvelé a je to výsledok toho, že robíte lokálny biznis. Ak to robíte dobre, ľudia si vás nájdu a vážia si vašu prácu.

• Pozrite si celú našu fotogalériu z Café Štefánik v Ivanke pri Dunaji.

Aj prácu obyčajného čašníka?

Ešte v 80. a 90. rokoch bol čašník vážená osoba, spájal ľudí, poznal ich. Žiaľ, dnes je to tak, že majitelia sú prinútení najať si vysokoškoláčky brigádničky, ktoré o túto robotu nemajú záujem. Aj preto sa pozícia čašníka dehonestovala.

Okrem toho, sme v dobe, keď sa vytratila vzájomná úcta a pri robote čašníka to platí dvojnásobne. Je to pritom práca, pri ktorej je niekedy potrebné stáť 17 hodín denne na nohách a byť pozitívne naladený, čo je skutočne náročné.

Café Štefánik Zdroj: Maňo Štrauch

Čím to je, že z trhu prakticky zmizli starší páni čašníci?

Prišla nová vlna podnikania v gastronómii a starší páni boli z toho troška znechutení - často to bolo z dôvodu správania majiteľa. Lámalo sa to v 90. rokoch, keď vznikli mnohé „vagabundské“ kaviarne a reštaurácie, ktoré mali slúžiť len ako