Ľudstvo osprostieva, lebo sa málo hýbe. Hitler urobil jeden pohyb rukou a pobláznil celý národ

Inteligencia ľudstva dlhodobo rástla zhruba o tri IQ body za desať rokov. V polovici 90. rokov sa tento trend spomalil, v novom tisícročí už hodnota IQ začala klesať. Podľa výskumov za to môžu zmeny v životnom štýle ľudí a v prostredí.

Britská autorka vedeckej žurnalistiky Caroline Williams spomína tento fakt vo svojej vedecko-populárnej knihe Hýb sa, aby poukázala na to, aký význam a zmysel má pohyb v živote ľudí, ako aj na to, ako je spojený s ich emocionálnymi a kognitívnymi schopnosťami. Jej dielo sa stalo najlepšou knihou roka 2021 podľa časopisu New Scientist. Výskum vplyvu pohybu na myseľ je v kurze, študujú ho rôzne vedecké odbory, ako napríklad neuroveda, bunková aj evolučná biológia či fyziológia cvičenia.

Usedení na smrť

V súčasnosti priemerný dospelý človek presedí 70 percent svojho života. Pri starších ľuďoch je to až 80 percent a pri deťoch až polovica času, a to bez započítania hodín strávených v školskej lavici. „V porovnaní s našimi rovesníkmi zo 60. rokov minulého storočia sa hýbeme o tretinu menej,“ píše C. Williams v knihe Hýb sa.

Sedavý spôsob života nie je vhodný obzvlášť pre ľudí, ktorí majú problémy s psychickým zdravím. Sedenie navyše prispieva k starnutiu. „Pravidelné cvičenie môže znížiť riziko demencie až o viac ako štvrtinu percent,“ píše autorka, ktorá si pri rýchlom chodení uvedomila, že jej myseľ funguje lepšie, keď je v pohybe. Pohyb pomáha učiť sa, spomaliť starnutie mozgu či prichádzať s novými nápadmi. Podľa vedcov každá forma aeróbneho cvičenia zvyšuje prietok krvi v mozgu zhruba o štvrtinu.