Rok 2010 znamenal obrat v priemyselnej zamestnanosti. Tá dosiahla podľa informácií Štatistického úradu SR svoje dno na prelome predvlaňajška a vlaňajška. Rast zamestnanosti v priemysle pokračoval aj v prvom polroku tohto roka. Celkovo bol však relatívne pomalý, napriek rýchlemu rastu produkcie i ziskovosti. Veľmi mierny bol aj rast miezd. Najbližšie obdobie môže ešte negatívne ovplyvniť hospodárska stagnácia v Európe.
Zamestnanosť o tretinu
Hoci produkcia v priemysle presiahla svoju predkrízovú úroveň už koncom roka 2010 a ďalej rástla, zamestnanosť doteraz zmazala len zhruba tretinu zo svojho krízového prepadu. Z krízového minima na úrovni 472-tisíc osôb do júna tohto roku narástla na takmer 501-tisíc zamestnaných. V samotnej priemyselnej výrobe bol nárast o niečo vyšší – zo 421-tisíc osôb na 452-tisíc. Tá v sebe nezahŕňa ťažbu nerastných surovín ani výrobu a distribúciu elektriny a plynu. Podľa štatistík firmy Trexima boli najviac prijímaní montážni robotníci spolu s obsluhou montážnych liniek, ktorí tvorili takmer polovicu všetkých novo zamestnaných v priemyselných firmách s aspoň sto pracovníkmi. Predkrízové maximá zamestnanosti na úrovni 600- a 550-tisíc zostávajú však stále na míle vzdialené. Pri pochmúrnych vyhliadkach pre ďalší hospodársky rast sa to nezmení ani v najbližšom období.
Vysoký rast produkcie spolu s relatívne nízkym rastom zamestnanosti znamenal vysoký rast produktivity práce v priemysle, keď o šestinu menej zamestnancov dokázalo vyprodukovať celkovo o päť percent viac výroby. Znamená to za posledné tri roky nárast produktivity práce o 26 percent. Oficiálne čísla štatistikov sú však o čosi nižšie.
Vývoj zamestnanosti v priemysle
Employment in the Industry
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR (mesačné údaje) SOURCE: Statistical Office of the SR (monthly data)
Pridaná hodnota na zamestnanca v priemysle vlani vzrástla o 10,5 percenta, predvlani o 5,2 percenta. Rast produktivity súvisí s krízovými opatreniami zvyšujúcimi efektivitu a produktivitu, napríklad s vyššou automatizáciou výroby. Tá znižuje aj dopyt po takzvanom kontraktuálnom zamestnávaní robotníkov cez pracovné agentúry. Dá sa teda povedať, že práce je síce menej, je však produktívnejšia a je na ňu potrebná vyššia kvalifikácia.
Práve tam však tkvie problém slovenského trhu práce. Voľné pracovné miesta v špecializovaných priemyselných odboroch sa obsadzujú len veľmi ťažko. Najviac voľných pracovných miest bolo ku koncu júla podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v kategóriách kvalifikovaných robotníkov, remeselníkov a výrobcov, ako aj v obsluhe strojov a zariadení. Zlepšenie situácie by si vyžadovalo spoluprácu vzdelávacieho systému so súkromným sektorom, prípadne reformu imigračnej politiky štátu. Odborné technické smery taktiež nemajú u študentov veľkú popularitu.
Mzdy ani o infláciu
Vysoký rast produktivity práce nebol kompenzovaný obdobným rastom miezd. Priemerná mzda v priemysle v prvom polroku 2011 podľa mesačných údajov medziročne vzrástla o 3,4 percenta na 799 eur. Po očistení o rast cien dokonca o desatinu percenta klesla. V roku 2010 sa mzdy zvýšili o 5,4 percenta, čo pri nízkej inflácii znamenalo aj rast reálnej kúpyschopnosti pracovníkov v priemysle.
Prieskum Treximy spolu s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR ukazuje, že najvyššie priemerné mzdy sú v odvetviach výroby a dodávky elektriny a plynu, vo výrobe nápojov a vo farmaceutickom priemysle. Údaje Štatistického úradu SR ukazujú aj na petrochemický priemysel a hutníctvo, kde priemerné mzdy taktiež prekonali hranicu tisíc eur za mesiac.
Najnižšie platy možno pozorovať v kožiarskom odvetví, textilnom a nábytkárskom priemysle. Absolútne minimum vlani dosiahla výroba pracovných odevov, kde zamestnanci musia vyžiť v priemere zo 401 eur na mesiac v hrubom.
Otázna budúcnosť
Blízka budúcnosť pracovníkov v priemysle nie je ružová. Hospodárske spomalenie v Európe sa už prejavuje aj na Slovensku, čo negatívne ovplyvní výrobu, zamestnanosť, ako aj mzdy v najbližšom období.
Vzpruhou v ďalších kvartáloch by mohla byť aspoň realizácia niektorých ohlásených investícií. Najhodnotnejšími projektmi medializovanými v tomto roku boli paroplynové cykly v Košiciach a Humennom, expanzia a nákup zariadení výrobcu áut Volkswagen, rafinérie Slovnaft, skupiny sabolovcov, ružomberských papierní Mondi SCP či PSA a Samsungu. Možnosťou zostáva aj veľká investícia nemeckého oceliara ThyssenKrupp v Prešove. Pre hospodársku stagnáciu a prebytočné výrobné kapacity sa tieto projekty nebudú v najbližšom období zrejme realizovať všetky.
Článok vyšiel v ročenke TREND Top v priemysle, ktorá je samostatnou prílohou aktuálneho vydania TRENDU č. 39.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto na titulke - Andrej Balco
