Podľa aktuálneho zistenia britského denníka The Guardian to však skupina Schwarz, ku ktorej patrí aj sieť väčších predajní Kaufland, nezvládla sama. Reťazec s miliardovými tržbami získal pre svoju expanziu masívnu finančnú pomoc v hodnote stoviek miliónov dolárov za veľmi výhodných podmienok.

Denník odhalil, že Lidl a Kaufland dostali za posledných desať rokov finančnú injekciu v objeme 900 miliónov dolárov od verejných inštitúcií - Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). Pôžičku s výhodným úrokom mali Nemci použiť na expanziu v krajinách východnej Európy.

Inštitúcie peniaze poskytujú na podporu biznisu v krajínách, pričom pri projektoch sa dbá aj na verejný záujem. Banky podľa Guardianu uviedli, že zdroje nemeckému reťazcu poskytli s cieľom, aby sa rozšíril po strednej a východnej Európe.

Aj vďaka týmto financiám sa mali vytvárať v jednotlivých štátoch nové pracovné miesta, trhy sa mali otvoriť miestnym výrobcom a prinášať kvalitné a cenovo dostupné potraviny pre chudobnejších spotrebiteľov.

Prvú pôžičku v objeme sto miliónov dolárov dostala nemecká skupina od Svetovej banky v roku 2004. Presnejšie od jej vetvy, Medzinárodnej finančnej korporáciem ktorá poskytuje investície súkromným spoločnostiam. Guardian pripomína, že to bolo v rovnakom roku ako nemecký odborový zväz Ver.di vydal Čiernu knihu Lidlu (Schwarzbuch Lidl, v narážke na majiteľa spoločnosti, pozn. red.). Tá popisovala nekalé praktiky firmy vo vzťahu k zamestnancom. Nasledovali pôžičky pre rozvoj Lidlu a Kauflandu v Bulharsku, Rumunsku, Srbsku či Chorvátsku. Celkovo korporácia poskytla skupine 350 miliónov dolárov, od EBRD získala ďalšie stovky miliónov.

Spochybniteľné výsledky na Slovensku

Ak Svetová banka a EBRD chceli podporiť pôžičkou pre skupinu Schwarz aj lokálnych výrobcov, reálne výsledky sú - minimálne na Slovensku - spochybniteľné. Podľa pravidelných prieskumov lobistickej organizácie Potravinárska komora Slovenska vypracovaných v spolupráci s agentúrou GFK Lidl aj Kaufland vychádzajú ako reťazce s najmenším podielom slovenských potravín.

Aj závery ministerstva hospodárstva zverejnené vo februári ukazujú na nízky podiel slovenských potravín predaných v nemeckých reťazcoch. Kým v Kauflande ich bolo 53,8 percenta slovenského pôvodu, čo supermarket radilo do spoločnosti francúzskeho Carrefouru a britského Tesca, v Lidli ich bolo len 17 percent. Ide o suverénne najhoršie percentuálne zastúpenie. Druhá najhoršia rakúska Billa predáva 45 percent potravín, ktoré boli vyrobené na Slovensku.

Pravda, tieto čísla sú do istej miery skresľujúce. Lidl má výrazne obmedzenejší sortiment ako iné siete, pretože predáva prevažne výrobky pod vlastnými značkami, ktoré si objednáva pre viaceré trhy, kde pôsobí. To prináša aj pre domácich výrobcov šancu získať zákazky v zahraničí.

Pri väčších hypermarketoch, akým je Kaufland, zas môže klesnúť podiel domácich výrobkov pre oveľa širšiu škálu sortimentu zahraničných firiem. Na Liptove sa tri druhy mozzarelly či desiatky druhov čokolády Milka jednoducho nevyrábajú.

Problémy v Poľsku

Ľavicový Guardian priniesol aj výpovede poľských zamestnancov a analytikov, ktorí kritizujú prepracovanosť a nespokojnosť ľudí pracujúcich pre diskont.

Profesor na varšavskej ekonomickej univerzite Jan Czarzasty pre Guardian povedal, že taký objem verejných peňazí, k akému sa dostala Schwarz Gruppe, je šokujúci. „Všade, kde otvoria nové obchody, vychádzajú na povrch príbehy o pracovných podmienkach - spokojnosť zamestnancov je všeobecne nízka... Zdá sa, že ide o biznis model Lidlu ako spoločnosti,“ obvinil profesor reťazec, ktorý sa mal vďaka lacnej pôžičke rozrastať aj v Poľsku. Práve tam však reťazec čelil opakovaným protestom zo strany zamestnancov.

Guardian priniesol výpoveď jedného z nich. Lukasz, ktorý zo strachu o stratu zamestnania nechcel udať priezvisko, britskému denníku povedal, že tamojší pracovníci sú prepracovaní a vykonávajú prácu, ktorá by mala byť rozdelená medzi viacerých ľudí. Posťažoval sa na opuchnuté zápästie a modriny z balenia a vybaľovania ťažkých prepraviek s ovocím a zeleninou.

Denník jeho slová potvrdil aj záznamami z tamojšieho štátneho inšpektorátu práce. Podľa nich mal reťazec opakovane porušovať predpisy týkajúce sa zamestnancov, vrátane nedodržiavania povinných časových úsekov na odpočinok.

Reťazec sa snaží maximalizovať efektívnosť pracovníkov v predajniach tým, že si navzájom upravujú pracovnú činnosť - ak je pri pokladniach veľa ľudí, pracovníci idú za kasy. Ak ich je menej, nesedia za prázdnym pásom ako inde, ale idú dokladať tovar. Zamestnanci Lidlu tak reálne odrobia viac ako v iných supermarketoch, no podľa zistení TRENDU majú aj vyššie platy, ako je v tomto segmente obvyklé.

To tvrdí aj poľský Lidl. Pre Guardian reagoval, že v krajine má viac ako 500 prevádzok so 14-tisíc zamestnancami, ktorým poskytuje férové pracovné podmienky. Podľa spoločnosti zarábajú podstatne viac ako zamestnanci v konkurenčných sieťach a dostávajú početné sociálne benefity vrátane bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Na otázky o použití peňazí z pôžičky Lidl neodpovedal.

TREND.sk oslovil aj Lidl na Slovensku. „V zmysle nášho interného nastavenia sa k tejto téme nebudeme vyjadrovať,“ informoval hovorca spoločnosti Tomáš Bezák.