Kvalitná čokoláda sa roztápa na jazyku, lacná medzi prstami. Keď ju zlomíte, musí puknúť

Biznis rozbiehala sama v októbri roku 2011. „Bola som naivná, nemala som v rukách žiaden biznis plán. Až o rok neskôr mi manžel ponúkol svoje excelovské tabuľky so slovami, že treba začať k firme pristupovať inak,“ smeje sa Katalin Papp Vargha.

Pôvodne pracovala v Jazykovednom inštitúte Maďarskej akadémie vied. „V práci som sa nudila, cítila som, že ako kreatívny človek potrebujem tvoriť,“ hovorí odborníčka na medzinárodné vzťahy a v súčasnosti čokolatiérka Katalin Papp Vargha. Vždy ju bavili práce na európskych projektoch, aktívne rozpráva niekoľkými jazykmi. No práca s vedcami, ktorí vidia svet viac čiernobiely ako farebný, sa jej zdala fádna.

V Budapešti v tom čase začalo vznikať množstvo zaujímavých malých firiem nielen v potravinárstve, ale aj v iných retailových odvetviach. Vtedy si spomenula na svoj zahraničný študijný pobyt v Bruseli, kde sa podieľala na tvorbe marketingového plánu pre malú čokoládovňu. „Videla som, ako sa čokoláda vyrába. To bol presne ten moment, kedy som si povedala, že sa chcem vrátiť z Budapešti, opustiť prácu v jazykovednom ústave a začať variť čokoládu v Komárne,“ spomína. Urobila si trhové prieskumy a zistila, že na Slovensku existuje diera na trhu, ktorú by dokázala vyplniť.

V rozhovore sa dočítate

• prečo nebola najväčšia investícia firmy do strojov na miešanie čokolády
• koľko by stála čokoláda vyrábaná z kakaových bôbov a nie z kupovanej čokolády
• ako dlho si Slováci zvykali na slaný karamel a soľ v čokoláde
• či sú na cenu čokolády citlivejší Slováci alebo Maďari
• prečo Chocomaze nikdy nebude veľkovýrobou ako napríklad Lyra

Nápad začať s vlastnou značkou vznikol z jedného dňa na druhý? Nestáva sa často, že jedna kreatívna myšlienka sa pretiahne na desať rokov rodinného biznisu so slušnou návratnosťou.

Doslova. Pamätám si, ako som vtedy oznámila svojmu priateľovi, teraz už manželovi, že sa sťahujem z Budapešti, vraciam sa do Komárna k rodičom a otvorím si čokoládovňu. Hneď ma podporil. V jazykovednom ústave som ostala ešte niekoľko mesiacov, no súčasne som pracovala na značke. O rok v októbri som začala vyrábať.

Čo znamená práca na značke? Absolvovali ste kurzy?

Najprv som začala čítať rôzne knihy a blogy. Podľa týchto návodov som začala miešať čokoládu doma.

Bez kurzu?

Spočiatku áno. Následne som vycestovala do Čokoládovej akadémie v belgickom Wieze. Tam som si začala robiť kurz. Až vtedy som si uvedomila, že všetko, čo som si načítala v domnení, že sa vzdelávam a viem o výrobe čokolády, nebola pravda. Nevedela som nič. Začínala som od nuly. Tam nás naučili, ako sa naozaj pracuje s čokoládou. Keď som sa vrátila domov, zohnala som miesto, kde som zariadila malú výrobňu. Bola to len jedna miestnosť, kam som vtesnala pracovný stôl, sklad, chladničku, všetko. Bola som sama a miešala som od rána do večera. Niečo vyšlo, niečo nie. Práca s čokoládou je o neustálom skúšaní. Treba s ňou hlavne veľa pracovať. Miešala som ručne a na mnoho vecí som vtedy prišla.

Maďari dodnes nemajú potraviny typu Yeme či Kraj. Niektorí stále netušia, čo sú chia semienka

Napríklad na čo?

Neverila som, keď mi na akadémii šéf povedal, že čokoláda má svoju vlastnú dušu. Smiala som sa z toho. On v tej profesii funguje už vyše tridsať rokov, pravdepodobne preto mal takéto ezoterické vyjadrenia. Potom som to pochopila. Keď som mala zlú náladu, nedarilo sa mi. Nedokázala som s čokoládou pracovať. Takže niečo na tom bude.

Hneď ste vedeli, na čo sa chcete zameriavať, aký bude finálny produkt? Možností je veľa. Od tabuľkovej čokolády, cez pralinky až po krémy.

Primárne som chcela robiť pralinky. Ale keďže nie som vyštudovaná cukrárka, slovenská legislatíva mi to neumožňuje. Plnky môžu vyrábať len cukrári. Paradoxom je, že ku mne na prax chodia študenti z odborných škôl so zameraním cukrár/pekár, ktorí sa takéto veci v škole vôbec neučia. Neučia sa ani len to, ako sa s kvalitnou čokoládou pracuje. Na vyučovaní dostanú hmotu a polevu, ktoré spracúvajú. Je vtipné, že by som mala mať vo výrobni nad sebou pri výrobe kvalitných plniek dozor. Ale nedalo sa nič robiť, musela som sa tohto sna vzdať. Začala som s tabuľkovými čokoládami a neskôr so špeciálnymi produktami Fruché a Crunché, ktoré sú našim vlastným konceptom.

Aká bola prvá veľká investícia do firmy?

Na začiatku to boli malé sumy. Priestor som si prenajala a tak je to dodnes. Najväčšia investícia bola do dizajnu značky. Považovala som to za veľmi dôležité.