Nové plynovodné projekty, netradičné náleziská a nenaplnené predikcie rastu spotreby tlačia celú plynárenskú brandžu do zmien. Tie musí pozorne sledovať i najväčší európsky prepravca ruského zemného plynu – slovenská spoločnosť eustream (bývalá SPP-preprava). Hovorí o tom jej predseda predstavenstva Andreas Rau.
V plynárenstve dochádza k zásadným zmenám. Sú dôsledkom plynovej krízy z minulého roka a pretrvávajúcej slabej výkonnosti ekonomík. Čo to znamená pre eustream?
Viac-menej prvý raz v histórii európskeho plynárenského biznisu máme enormný prebytok plynu. Až doteraz sme si mysleli, že plyn je nedostatková surovina. Náhle jej však je k dispozícii veľmi veľa. Jednou z príčin je zmenená situácia v USA, kde ťažia veľké zásoby bridlicového plynu.
To má až taký vážny vplyv na plynárenský biznis v Európe?
Má to veľký vplyv. A vlastne nás to prekvapilo. Spojené štáty sa zo dňa na deň nemusia spoliehať na dovoz zemného plynu.
Môžu tento plyn aj exportovať?
Nemám presné čísla o ich energetickej bilancii. No USA boli veľkým dovozcom skvapalneného zemného plynu (LNG). A náhle tento import nepotrebujú. LNG tankery tak boli v krátkom čase presmerované z USA do Európy.
Je aj dlhodobý plynárenský biznis ovplyvnený ekonomickou krízou?
Áno. Kríza spôsobila pokles spotreby. A bol výraznejší, ako očakávali niektorí experti. Kombinácia väčšieho množstva plynu a poklesu spotreby viedla k dramatickému zníženiu cien plynu na spotových trhoch. Ten pokles je taký výrazný, že mnoho veľkých európskych plynárenských firiem má problémy s dlhodobými nákupnými kontraktmi.
Zdroj: nota
V ostatných mesiacoch dochádza k zmenám v týchto dlhodobých zmluvách. Gazprom vychádza svojim odberateľom v ústrety.
Otázka je, či budú tieto zmeny dostatočné. Ja si myslím, že nie. Ale toto nie je moja parketa. Ja robím biznis s prepravou plynu. Myslím si, že budú potrebné ďalšie zmeny a tento proces bude pokračovať v nasledujúcich mesiacoch, možno rokoch. Veľa šéfov európskych plynárenských firiem sa vyberie do Nórska, Ruska či Alžírska a budú rokovať o zmenách v dlhodobých nákupných kontraktoch. Toto pravdepodobne zmení štruktúru celého priemyslu.
Ako tieto zmeny ovplyvňujú prepravcov plynu a samotné tranzitné zmluvy?
Z krátkodobého hľadiska je dosah malý, povedal by som bezvýznamný. Náš biznis je založený na princípe preprav alebo zaplať. Zákazník si objedná kapacitu, za ktorú platí bez ohľadu na to, či reálne plyn prepravuje.
Prečo sa podpisujú takéto zmluvy?
Firmy zaoberajúce sa prepravou plynu potrebujú zo strany klientov pevné záväzky a platby za rezervované kapacity tak, aby mohli investovať do infraštruktúry. Bez toho by sme neinvestovali.
Ako ostatné udalosti ovplyvňujú vzťah medzi eustreamom a Gazpromom? Snaží sa ruská firma dohodnúť nové tranzitné podmienky?
Nie. A nemáme žiaden úmysel štandardný a vyrovnaný kontrakt s Gazpromom prehodnocovať. Zmluva je férová pre Gazprom aj pre eustream.
Dochádza v posledných mesiacoch v dôsledku poklesu dopytu aj k poklesu prepravovaných objemov plynu?
V roku 2009 bola situácia špecifická. Mali sme prudký medziročný prepad prepraveného objemu. Medziročne sme poklesli zhruba o desať miliárd kubíkov. Výsledok bol ovplyvnený hlavne ekonomickou krízou a možno aj optimalizáciou portfólií hlavných európskych plynárenských firiem.
Ako globálna situácia ovplyvňuje plynárenský biznis na Slovensku?
Z tohto pohľadu je Slovensko v podobnej situácii ako ostatné európske krajiny.
Lenže Slovensko má v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi slabšie možnosti diverzifikácie. Stále zostáva závislé od ruského plynu.
Domáca úloha z diverzifikácie je zvládnutá viac-menej cez diverzifikačné kontrakty podpísané medzi SPP a zahraničnými partnermi. Na druhej strane, spotreba plynu poklesla aj tu. A SPP má podpísaný dlhodobý kontrakt s Gazpromom. Firma však bola úspešná v snahách upraviť podmienky zmluvy.
Ako môže ovplyvniť americký bridlicový plyn dodávateľskú situáciu v Európe?
Predpokladám, že spotreba zemného plynu sa z dlhodobého hľadiska opäť zvýši. Vzhľadom na obmedzený počet dodávateľov Gazprom zostane stále jedným z hlavných dodávateľov pre Európu.
Údajne aj Poľsko má veľké zásoby bridlicového plynu.
Po bridlicovom plyne na vlastnom území sa obzerá viacero krajín. Poľsko zrejme nejaké takéto zdroje má. Otázka je, či sa dá tento plyn rentabilne ťažiť. Na odpoveď si budeme musieť počkať. Veľmi by som sa však na takéto chýry nespoliehal. Správy o obrovskom a vyťažiteľnom nálezisku prichádzali pred pár rokmi aj z Maďarska a nič sa nestalo. Napokon, aj americký bridlicový plyn bol prekvapením.
Neznervózňuje zmenená energetická situácia Rusko a Gazprom? Ruská firma si donedávna ešte tvrdo diktovala podmienky.
Gazprom je jeden z mála veľkých svetových producentov. Má silnú pozíciu podporovanú ruskou vládou. Ak sa pozriete na posledný obchod Ruska a Ukrajiny, je veľmi jasné, čo sa deje. Dohodli sa na znížení ceny plynu pre Ukrajinu. Podľa toho, čo viem, toto zníženie nezaplatí Gazprom, ale ruský štátny rozpočet cez znížené exportné dane. Ak vezmete do úvahy druhú časť dohody – ruskú Čiernomorskú flotilu –, rusko-ukrajinský biznis má logiku.
Realizácia plynovodných projektov Nord Stream či South Stream naberá na obrátkach. Ako to ovplyvní pozíciu eustreamu ako najväčšieho európskeho prepravcu?
Vplyv Nord Streamu je zahrnutý do nášho dlhodobého biznis plánu, ako aj do dvadsaťročnej zmluvy s Gazpromom. Ďalšie dosahy na náš biznis neočakávam.
Počítali ste s kapacitou celého Nord Streamu alebo iba s prvou líniou?
Neviem to celkom posúdiť, keďže neviem, kam má celý objem plynu smerovať. Usudzujem, že plynovod bude iba jeden. Ak Rusko a Ukrajina zlepšia svoje vzťahy, neexistuje skutočný dôvod na obchádzanie Ukrajiny ako tranzitnej krajiny. Z ekonomického pohľadu má najlepší tranzitný koridor. Všetky ostatné budú drahšie.
Ak sa Rusko vie s Ukrajinou dohodnúť, nie je zbytočný aj Nord Stream?
Očividne sa podpisovali paralelné dodávateľské kontrakty. To znamená, že Nord Stream sa bude používať. Tiež to však znamená nevyužité prepravné kapacity. Možno v Nord Streame, možno v Poľsku a určite na Slovensku. Uvidíme, ako sa tieto uvoľnené kapacity neskôr naplnia.
Gazprom tlačí plynovod South Stream do rakúskeho Baumgartenu...
Čo sa South Streamu týka, ešte len uvidíme, ako reálny tento projekt v skutočnosti je.
Ak sa South Stream predsa len postaví, ako to ovplyvní eustream?
Doterajšie kontrakty nijako. Pretože existuje klauzula preprav alebo zaplať. V prípade potenciálneho nárastu prepravovaného objemu zemného plynu však hrozí, že ich eustream nezíska. Časť dodatočnej európskej spotreby, ktorá mohla byť krytá eustreamom, sa presunie na konkurenčné plynovody.
Takže nové plynovodné projekty konkurujú slovenskému tranzitnému systému v prípade dodatočného prepravného biznisu?
Presne.
Aká je maximálna prepravná kapacita tranzitných plynovodov eustreamu?
Momentálne viac ako 90 miliárd kubických metrov ročne.
Takže už teraz máte veľa nevyužitej kapacity?
Áno aj nie. Na ročnej báze áno. Ale kontrakty sú o rezervovaných denných kapacitách. Na dennej báze bežíme niekedy naplno. Vzhľadom na fluktuáciu v priebehu roka však nie sme celý rok vyťažení.
Je to reálna plná prevádzka alebo plná prevádzka podľa princípu preprav alebo zaplať?
Ako kedy. V zime pri veľmi vysokom dopyte môžeme dosiahnuť aj fyzicky maximálnu dennú technickú kapacitu.
V akom stave je rozpracované prepojenie slovenskej a maďarskej plynárenskej sústavy?
Tento koncept sme začali rozvíjať pred pár rokmi. Plynová kríza z januára 2009 otvorila okno príležitosti pre tento projekt.
Postavíte to prepojenie?
Je to komplikované. Nezáväzný prieskum preukázal neočakávane vysoký záujem. Ide o kapacitu niekoľko miliárd kubických metrov plynu ročne smerom na Maďarsko a približne miliardu až dve kubíkov smerom na Slovensko. V druhej fáze chceme od záujemcov záväzné potvrdenie. Záujem je stále vysoký, no povedzme že vzhľadom na špecifickú regulačnú situáciu v Maďarsku si myslím, že druhá fáza možno nebude taká úspešná ako prvá.
Čo znamená špecifická regulačná situácia v Maďarsku?
Ide hlavne o regulačný režim uplatňovaný v Maďarsku. Keď postavíte nový plynovod, máte dve možnosti. Buď ho zahrniete do existujúcich aktív, alebo bude vyčlenený ako samostatná infraštruktúra. V prvom prípade prepočítate tarifu na celý plynovodný systém. Nový plynovod tak bude mať iba malý vplyv na tarify. V druhom prípade sa bude oceňovať samostatne a tarifa za využívanie tohto prepojenia bude vysoká. Nanešťastie sa maďarský regulátor zatiaľ rozhodol pre druhú možnosť.
Prečo?
Podľa našich informácií argumentujú tým, že tento plynovod slúži hlavne na zvýšenie bezpečnosti dodávok na Slovensko. To však nie je celkom pravda a neodzrkadľuje výsledky prieskumu trhu. Maďarský regulátor nechce, aby maďarský trh platil za tento plynovod.
Ak bude maďarský regulátor trvať na svojom rozhodnutí, prekazí to plány na výstavbu prepojenia?
To riziko hrozí. Pri príliš vysokých tarifách môže trh stratiť záujem o tento projekt.
Prepojenie s Maďarskom by umožnilo Slovensku napojiť sa aj na plánovaný South Stream či Nabucco.
Áno, aj o to nám išlo zo strategického pohľadu.
Ak predsa len dôjde k výstavbe prepojenia, koľko to bude stáť a kto to zaplatí?
Investícia by mohla dosiahnuť 150 miliónov eur. Časť z toho – 30 miliónov – bude financovať Európska únia. Zvyšok zaplatí trh, teda firmy rezervujúce si kapacitu.
Plánuje sa vytvorenie nového prevádzkovateľa tohto prepojenia?
Nie. Ale aj to je môžný spôsob realizácie takéhoto projektu. Je to elegantné a férové riešenie. Na takom postupe sa však musia dohodnúť obaja partneri. My sme to ponúkli, no maďarskí partneri nemali o niečo takéto záujem. Chápem ich postoj. Prepravcom je v Maďarsku dcéra MOL – Földgázszálító – a tá uprednostňuje prevádzku všetkých plynovodov v Maďarsku.
Roky sa rozpráva aj o prepojení Slovenska s Poľskom. Kam dospeli diskusie?
Nápad vytvorenia severojužného koridoru je veľmi dobrý. Vlády V4 nedávno podpísali v tejto veci deklaráciu. Otázka je, kde začať, kde najlepšie investovať. My tvrdíme, že najlepším začiatkom je maďarsko-slovenské prepojenie. A potom pokračujme krok za krokom. Ale neviem, čo by mali byť nasledujúce kroky. Máme prepojenia medzi Slovenskom, Českom, Nemeckom a Poľskom. Možno stačí využiť existujúcu infraštruktúru a žiaden nový koridor netreba. Maďarsko napríklad plánuje prepojenie s Chorvátskom. Cez maďarskú linku by sa aj Slovensko vedelo napojiť na chorvátsky LNG terminál.
Koľkým klientom prepravuje eustream plyn z východu na západ a koľkým opačným smerom?
Na prepravu cez Slovensko do Veľkých Kapušian klientov nemáme. A nemyslím si, že aspoň zo strednodobého hľadiska k tomu dôjde. Aj keď technické možnosti na to máme. Z východu na západ máme zhruba dvadsať klientov. Veľmi sa nám zvyšuje preprava na slovensko-českom prepojení v Lanžhote a slovensko-rakúskom prepojení v Baumgartene oboma smermi.
Prečo rastie preprava na týchto prepojeniach?
Hlavne kvôli rozvoju obchodnej platformy v Baumgartene. Osobne očakávam, že Baumgarten bude mať v budúcnosti väčšiu váhu.
Je prepojenie Slovenska a Rakúska dostatočné?
Principiálne áno.
Na Slovensko prichádzajú alternatívni hráči ako ČEZ alebo RWE Gas. Vidno zmenu fyzického toku plynu?
Tok plynu z východu na západ je taký silný, že zmenu neočakávam. Českí hráči tu svoj plyn predávajú v podobe virtuálneho reverzného chodu, teda formou výmeny plynu.
Ostatná plynová kríza ukázala, že reverzný tok sa dá spojazdniť rýchlejšie, ako sa roky tvrdilo. Znamená to, že môže fungovať, iba ak neprúdi plyn z východu na západ?
Povedzme to inak. Ak prúdi plyn z východu na západ, nepotrebujete reálne reverzný tok. Fyzický reverzný tok je však v prípade potreby plne k dispozícii v priebehu dvoch, troch hodín.
Foto - Miro Nôta
Bezplatný celý eTREND, kniha ako darček a ďalšie: Trinásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND
