Citigroup poslala koncom augusta zamestnancom interné upozornenie, v ktorom ich dôrazne žiadala, aby šetrili. Napríklad aby tlačili prezentácie obojstranne. Naznačila, že farebné tlačiarne budú čoskoro len na nevyhnutných miestach alebo že už nebude možné si uplatňovať hradenie nákladov za dva mobilné telefóny.
Donedávna najväčšia svetová banka svojich ľudí vyzývala, aby zvažovali „každý dolár“. Ako napísal britský Telegraph, to bolo v časoch, keď v rámci šetrenia plánovala prepustiť 12-tisíc ľudí. Odvtedy stúpol ich počet o ďalších vyše 50 tisícok.
Americké banky prepúšťajú, predávajú nepotrebné aktíva či činnosti, presúvajú časť aktivít do nízkonákladových krajín. Niektoré európske banky, hlavne vo Francúzsku či v Nemecku, tiež zažívajú ťažké časy. Dôvod, prečo masovo neprepúšťajú, je predovšetkým v silných odboroch a prísnych Zákonníkoch práce.
Akurát Slovensko stojí akoby v závetrí: podľa centrálnej banky sa slovenských bankových domov kríza nedotkne a čiastočne má pravdu. Aj znižovanie nákladov v dôsledku krízy je na Slovensku dosť nenápadné. V bankách to bola vždy obľúbená téma. No v čase krízy je ešte aktuálnejšia.
Nižšie alebo žiadne odmeny predstavenstva, lacnejšie pracovné cesty alebo kratšie či menej okázalé vianočné večierky pre zamestnancov. Minimálne tieto preventívne škrty robia slovenské banky. Niektoré viac, iné menej. V závislosti od vplyvu materskej spoločnosti a stavu banky.
Odmeny manažérov
Odmeňovanie manažérov bánk je vecou každej banky. A nie každá z nich vynáša z kuchyne. Vietor zväčša fúka z materskej spoločnosti.
„To je skôr otázka na nášho akcionára,“ odpovedá aj hovorca Tatra banky Boris Gandel na otázku, či sa zmení odmeňovanie predstavenstva.
No napríklad členovia predstavenstva matky Slovenskej sporiteľne – Erste Bank – sa pre krízu tohtoročných bonusov vzdali. Zároveň predstavenstvám dcér odporučila tento krok zvážiť.
Nielen slovenské banky, ale všetky najväčšie svetové firmy menia spôsob odmeňovania vrcholových manažérov. Hovorí o tom štúdia Economic Research Institute spoločnosti Anderson. No odmeňovanie manažérov sa ináč vyvíjalo aj v čase pred krízou. Celkové kompenzácie vrcholových manažérov klesali.
Za rok zhruba o sedem percent. No menila sa najmä ich štruktúra. Bonusy síce za posledných dvanásť mesiacov vzrástli o sedemnásť percent, no napríklad mzdy sa takmer nezmenili.
Manažment sa podľa štúdie čoraz viac motivoval k dlhodobému pôsobeniu vo firme. Zmeniť by sa malo aj štedré odstupné, ktoré chcú firmy viazať viac na hospodárske výsledky firiem.
Zamestnanci
Manažéri spadajúci pod predstavenstvo majú istejší zárobok. Banky zatiaľ na ich odmeny siahať nebudú. „Tak ako v každej inej spoločnosti, aj náš manažment má fixnú a variabilnú zložku kompenzácií. Nemyslím, že súčasná situácia bude mať priamy vplyv na systém odmeňovania,“ hovorí šéf VÚB banky Ignacio Jaquotot, podľa ktorého väčšina pracovníkov tento rok plán plní.
Kríza nebude mať vplyv ani na odmeny pracovníkov priamo nadviazaných na plnenie obchodných plánov. Všetky banky totiž tvrdia, že stanovené čísla zatiaľ väčšina zamestnancov plní. To platí na tento rok.
Čo bude budúci rok, je otázne. Banky sa to snažia v plánoví zohľadniť. „Snažíme sa obchodné plány nastaviť tak, aby boli splnené aj v prípade pomalšieho rastu hospodárstva,“ tvrdí B. Gandel.
Výhodou pre plnenie plánu sú aj bohaté minulé roky. Banky síce mali od svojich matiek naplánované veľmi ambiciózne plnenie ukazovateľov, no hlavne tým veľkým sa darilo tak, že by dokázali každoročne ešte prekonať očakávanie akcionárov.
Zvykli si preto napríklad plánované obchody či výnosy, ktoré prekračovali požadovaný plán, posúvať až do ďalšieho roku. Aby sa im v nasledujúcom roku zasa darilo dosahovať plánované výsledky. Minimálne tento rok tento prístup zabezpečí opäť slušné ukazovatele.
Bezcenné papiere
|
Ignacio Jaquotot: Nemyslím, že súčasná situácia bude mať priamy vplyv na systém odmeňovania. |
Problematické sú oddelenia, ktoré sa venujú vydávaniu cenných papierov. Obzvlášť v oblasti akcií ich činnosť prakticky zamrzla, a to tak na Slovensku, ako i v okolitých štátoch.
Už rozbehnuté uvedenia na burzu či vydávanie nových emisií akcií sa odložilo, prípadne úplne zrušilo. Nemá význam vstupovať na burzu práve v čase, keď je na dne.
Na Slovensku však tvoria tieto obchody len veľmi malú časť biznisu s cennými papiermi, oveľa podstatnejšie sú napríklad dlhopisy. A pre firmy, ktoré chceli cez akcie získať dodatočné financie, je práve vydávanie dlhopisov vhodnou alternatívou.
Oddelenia pre cenné papiere tak síce prichádzajú o biznis s akciami, aspoň čiastočne sa ich snažia nahradiť vydávaním dlhopisov. Odmeny pre tieto sekcie tak môžu byť nižšie, no nie nulové.
Nenápadné úspory
Mzdy a odmeny nie sú krízou tak zasiahnuté ako iné náklady banky. Efektívne znižovanie nákladov sa prejavuje v každej inštitúcii. Banky skracujú pracovné cesty, prehodnocujú náklady na cestovné, reklamu, projekty či vianočné výhody. V niektorých inštitúciách sa pritiahla uzda aj dcérskym spoločnostiam.
Za iných okolností by zrejme dochádzalo aj k odpredávaniu málo zaujímavých dcér, no v súčasnej dobe by to znamenalo, že by na tom banky minimálne nezarobili, ak by dokonca neboli na takomto predaji stratové. Preto sa nakoniec skončil napríklad plán maďarskej OTP odpredať slovenskú dcéru.
Uťahovanie opaskov sa tak týka maximálne malých dcérskych subdodávateľských firiem, napríklad pre oblasť informačných technológií. Teda nič, čo by sa dalo porovnať s hromadnými prepúšťaniami v niektorých veľkých slovenských závodoch. Personálne šetrenie má v bankách skôr formu toho, že redukujú expanzívne plány – ak chceli ešte vlani zvyšovať počet pracovníkov, teraz si to rozmyslia.
Aj v prípade pracovných ciest nemusí ísť primárne o snahu skresať náklady. Príchodom krízy niektoré plánované cesty stratili význam, napríklad ak šlo o klientov, ktorí mali záujem vydávať akcie. Prípadne sa dostali do problémov a prestali byť pre banku zaujímaví. Skrátka, dôvod na cestovanie za nimi pominul.
Všeobecne pri pracovných cestách cítiť tlak na šetrenie, napríklad na menší počet dní na ceste. Banka tak ušetrí nielen za ubytovanie, ale i povinné náhrady, takzvané diéty. Pre časť pracovníkov to bývalo vítané doplnenie príjmov.
Nie pre krízu?
Banky sa vyhýbajú konštatovaniu, že prísnejšie prihliadanie na nákladovú politiku je dôsledok krízy. „Je to dlhodobý cieľ banky. Veľa projektov v tejto oblasti už realizujeme a uvažujeme aj o ďalších,“ hovorí B. Gandel.
Dôsledným sledovaním nákladovej politiky bola v minulosti známa VÚB, najmä za vedenia bývalého riaditeľa Tomasa Spurneho. „Efektívna nákladová politika je v banke kľúčová a dávame na ňu v posledných rokoch dôraz.
Napríklad počas prvých deviatich mesiacov tohto roka sme zredukovali cost/income ratio [pomer nákladov k výnosom] na 45,9 percenta z minuloročných takmer 50 percent,“ vysvetľuje I. Jaquotot. VÚB tak pokračuje v snahe znižovať náklady, aj keď to nezdôvodňuje dôsledkami krízy.
Rovnaký prístup má aj UniCredit Bank. Spojiť šetriace opatrenia banky s vplyvom krízy sa boja. Banka plánovanie nákladov a investícií centralizuje, rovnako aj rozhodnutia o akceptovateľnosti výdavkov. Otázkou efektívnosti riadenia nákladov však zostáva najmä budúci rok.
„Bude veľmi náročný pre celé hospodárstvo,“ dodáva Zuzana Duďáková, hovorkyňa UniCredit Bank. Ciele banky sa zatiaľ plnia. No Z. Duďáková priznáva, že kríza ovplyvňuje rast mzdových nákladov. „Opatrnejšie zvažujeme napríklad otváranie nových pobočiek, čo má vzťah na prírastok nových zamestnancov a rast mzdových nákladov,“ hovorí.Významné dôvody nejestvujú
S centrálnou bankou je možné súhlasiť v tom, že sa kríza zatiaľ nedotkla fungovania bánk ako celku. Aj podľa výsledkov, ktoré zhromažďuje TREND Analyses, je bankový sektor mimoriadne zdravý – má nízke náklady a veľmi slušné zisky, ktoré u bankových obrov idú do miliárd korún.
A za tento rok to budú aspoň u najväčšej trojky opäť miliardy, kríza-nekríza. Kombinácia dlhodobého rastu reálnych miezd, ešte stále dostupných úverov, ale napríklad i strach investorov, ktorí vyberajú peniaze z fondov a hľadajú pre ne bezpečnejšie úložisko, vytvára silný dopyt po bankových službách.
Otázne bude, ako si slovenské banky poradia s krízou na budúci rok. Časť firemných klientov plánuje odísť zo Slovenska a s nimi i ich úverové linky a účty, ďalšia časť firiem – napríklad v stavebníctve – sa zrejme ocitne v problémoch, možno príde i na bankrot. No podľa vyjadrení centrálnej banky zatiaľ nehrozí, že by takéto prípady mohli viesť k významným komplikáciám v bankách.
Aj v susedných krajinách východnej Európy to vyzerá, akoby ich kríza obchádzala – žiadne obrovské krachy či prepúšťania. Zažívajú síce podobné komplikácie ako na Slovensku, napríklad s vydávaním cenných papierov, no výraznejšie problémy sa neobjavujú. Dôvodom je okrem iného i relatívne nedávna privatizácia bankových sektorov všetkých krajín. Po prevzatí z rúk štátu došlo vo všetkých odkúpených bankách k razantnej čistke.
„Väčšina bánk prijala už dávno pred krízou opatrenia na také znižovanie nákladov, ktoré by zodpovedalo práve kríze,“ dopĺňa český obchodný riaditeľ IBM pre finančný sektor Pavel Šiška v rozhovore pre magazín Bankovnictví. Veľa zásadného sa preto v oblasti znižovania nákladov nestane.
Maximálne začnú banky lepšie zvažovať, kde bude výhodnejší outsourcing. Drastickejšie opatrenia typu už banky v Česku, ale i na Slovensku majú za sebou. Stihli ich spraviť počas rokov globálneho blahobytu.
Ilustračné foto - Profimedia.cz, Maňo Štrauch
