Slovenský sektor energetiky zažíva v ostatných rokoch výrazný pohyb. Medzi najdôležitejšie inštitucionálne a legislatívne zmeny patrí Bruselom naordinovaná liberalizácia trhu s energiami. Od polovice roku 2006 je otvorený trh s elektrinou pre konkurenciu, legislatíva o rok neskôr otvorila aj trh s plynom.
Odberatelia elektriny a plynu si tak na papieri už niekoľko rokov môžu vybrať dodávateľa podľa vlastných preferencií a nemusia sa uspokojiť s dovtedajšími regionálnymi monopolmi či dominantnými hráčmi. Realita sa aj na Slovensku pomaly podobá papierovým predstavám. Hoci regulované prostredie v prípade predaja plynu domácnostiam konkurenciu zatiaľ neláka. V prípade zemného plynu je situácia stále komplikovaná pre regulačné chúťky vlády Roberta Fica. Pritom ľudia z fachu tvrdia, že teraz je najlepší čas príliš prehnanú reguláciu v prípade domácností uvoľniť. Nástup konkurencie je badateľnejší v prípade elektroenergetiky, kde si svojho dodávateľa vyberajú už aj domácnosti.
Recesia a príležitosť
Globálna ekonomická kríza zasiahla do energetického biznisu na celom svete. Pokles dopytu tlačí na ceny. Výnimkou nie je ani zemný plyn.
Európske krajiny majú popodpisované dlhodobé kontrakty s najväčšími dodávateľmi z Nórska, Ruska, Blízkeho východu či zo severnej Afriky. Pre brzdenie ekonomiky však dochádza k situácii, keď je takmer všade plynu prebytok. To tlačí ceny potrubného plynu z dlhodobých kontraktov s ruským gigantom Gazpromom do nekonkurencieschopnej pozície ku skvapalnenému plynu a vôbec plynu obchodovanému na burzách.
Aj keď nie je nakupovanie plynu na dennom trhu jednoduchá záležitosť a žiaden veľký priemyselný odberateľ by neriskoval pokrývanie svojich potrieb takýmto spôsobom, situácia zlepšuje jeho postavenie pri rokovaniach s tradičnými dodávateľmi.
Rovnako táto situácia nahráva aj veľkým plynárenským firmám v rokovaniach s ich dodávateľmi. Napríklad pri ruskom Gazprome dosiahli, že pristupuje na zmiernenie zmluvných podmienok v prípade minimálnych odberov. Klienti totiž musia podľa zmluvy zaplatiť aj za plyn, ktorý reálne neodoberú. A to sa im v situácii, keď plyn nedokážu umiestniť na trhu, prirodzene nepáči.
Podľa ľudí z brandže je dnes na trhu približne o desať až pätnásť percent plynu viac, ako je reálna potreba. Prebytočný umiestňujú firmy do zásobníkov a obchodujú s ním na denných trhoch naprieč Európou. Podľa viacerých opýtaných ľudí z tohto biznisu budú ceny plynu na denných trhoch minimálne tento rok nižšie, ako sú dohodnuté ceny v dlhodobých kontraktoch.
Zásobníkový biznis na Slovensku majú v rukách dvaja hráči. Sú to akciové spoločnosti Nafta a Pozagas. Obe patria do skupiny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). V Nafte však má väčšinový podiel nemecká spoločnosť E.ON Ruhrgas a v Pozagase francúzska firma Gaz de France. Obaja pritom držia podiely v zásobníkoch aj cez svoje akcie v SPP. V prevádzkovaných zásobníkoch majú okrem SPP rezervované kapacity aj zahraniční akcionári. Zásobníky sú dôležitou súčasťou plynárenského biznisu. Okrem vyrovnávania rozdielov medzi objemom dodávok a spotrebou skladujú plyn v lete a podporujú prevádzku v zime, keď prirodzene dochádza k nárastu spotreby. V dohľadnom čase mimo skladovacích kapacít Nafty nedôjde k ďalšiemu rozvoju tohto biznisu.
Doba praje konkurencii
Reálny prebytok plynu v Európe nepraje len alternatívnym hráčom, ktorí vedia aj na dennom trhu plyn nakúpiť a ďalej ponúkať odberateľom. Aj tí tradiční majú v prípade hľadania nových zákazníkov na nových trhoch voľnejšie ruky. S nižšími cenami sa ľahšie naháňajú zákazníci a buduje trhový podiel do budúcnosti.
Ukážkovým príkladom na Slovensku je spoločnosť RWE Gas, ktorá patrí do česko-nemeckej skupiny RWE Transgas. Nemecký energetický gigant RWE má široké energetické portfólio a viacero dodávateľov. RWE Gas Slovensko nakupuje podľa konateľa Miroslava Kullu plyn pre slovenských zákazníkov z portfólia RWE. Fyzicky však ide predovšetkým o ruský plyn. RWE Gas chce zhruba stovke spoločností tento rok dodať 848 miliónov kubických metrov. Popri Dusle Šaľa sa podarilo pritiahnuť aj ďalších veľkých odberateľov ako Mondi SCP, Vetropack Nemšová, Heineken Slovensko či štátnu Tepláreň Košice. Podiel v segmente veľkých priemyselných odberateľov odhaduje M. Kulla na 25 percent. Na celkovom trhu so zemným plynom je to približne 15 percent. Od mája chce tento najväčší konkurent Slovenského plynárenského priemyslu oslovovať na trhu aj malé a stredné firmy, ako aj komunálnu sféru.
Domácnosti si však na konkurenčné ponuky obchodníkov ešte musia počkať. Štát nad nimi totiž stále drží ochrannú ruku a Slovenský plynárenský priemysel dlhodobo upozorňuje, že pri obchode s nimi vyrába nemalú stratu. Súčasnú neatraktívnosť sektora domácností potvrdzuje aj M. Kulla. No dodáva, že vzhľadom na ostatné udalosti na trhu – prebytok plynu, silnejší nástup konkurencie, pokles cien – je práve teraz najlepšia príležitosť prestať regulovať obchod s domácnosťami a nechať to na trh. V súčasnosti okrem obchodnej divízie SPP predávajú plyn slovenským firmám RWE Gas, Shell a plynové aktivity ohlásila aj česká energetická skupina ČEZ. Dlhší čas zvažuje vstup na trh aj spoločnosť Vemex Energo, ktorá patrí do štruktúr ruského Gazpromu. Podľa viceprezidenta firmy Huga Kysilku Vemex tento rok pravdepodobne nejakých firemných zákazníkov na Slovensku osloví.
Slovenský plynárensky priemysel sa tiež uchádza o klientov v Česku. Podľa informácií TRENDU sa firme nepodarilo uzavrieť významný kontrakt s veľkou teplárenskou spoločnosťou. Doteraz však má s českými klientmi zmluvy na dodávku približne pol miliardy kubických metrov.
Už nie monopol
Napriek silnejúcej konkurencii v ostatných dvoch rokoch zostáva dominantnou firmou skupina okolo SPP. Cez svoje hlavné spoločnosti dominuje ťažbe, distribúcii, predaju aj preprave zemného plynu na Slovensku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) považuje práve akciovky SPP, Eustream, SPP – distribúcia a zásobníkové firmy patriace do skupiny Pozagas a Naftu za kľúčových hráčov na trhu.
Predovšetkým v preprave a distribúcii by bolo budovanie konkurencie – teda paralelných sietí – mimoriadne finančne náročné a pravdepodobne nerentabilné. Preto majú ostatní hráči nediskriminačný prístup do sietí zabezpečený cez reguláciu.
Okrem toho, že kríza do istej miery uľahčuje rast konkurencie na trhu, skresáva výsledky dominantného hráča. Skupina SPP už viacero rokov prezentuje pokles výkonov tak v predaji, ako aj v preprave zemného plynu. Ostatné výsledky za rok 2009 tento trend potvrdzujú.
SPP predal minulý rok na Slovensku viac ako päť miliárd kubických metrov zemného plynu. Medziročný pokles o 846 miliónov kubických metrov bol spôsobený pretrvávajúcou hospodárskou krízou, vstupom nových obchodníkov na trh, racionalizáciou energetickej spotreby a rastúcim trendom využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Skupine sa podarilo konsolidovaný prevádzkový zisk zvýšiť o 23 miliónov eur na 750 miliónov eur. Príjmy z predaja tovarov a služieb však klesali o 371 miliónov eur na 2,77 miliardy eur. Konsolidovaný čistý zisk medziročne poklesol o 18 miliónov eur na 622 miliónov eur.
Elektroenergetika rýchlejšia
Trh s elektrickou energiou bol na Slovensku liberalizovaný už v polovici roku 2006. Aj preto bol nástup konkurenčných obchodníkov na trh rýchlejší ako v prípade zemného plynu. Okrem mierneho časového náskoku však trhu s elektrinou nahráva aj jeho väčšia vyzretosť naprieč celou Európou.
Popri obchodných spoločnostiach niekdajších regionálnych monopolných distribučných firiem existuje na trhu viacero alternatívnych obchodníkov. ÚRSO vydal desiatky povolení, no v skutočnosti elektrinu predáva konečným zákazníkom len hŕstka. Štatút obchodníka s elektrinou môžu získať napríklad aj prevádzkovatelia veľkých priemyselných parkov či dokonca správcovia veľkých obchodných stredísk či biznis centier.
Alternatívni dodávatelia sa už dlhšie neobmedzujú iba na firemnú klientelu. Hlavne minulý rok mali silnú kampaň aj smerom k domácnostiam, keď lovili hlavne medzi tými s vyšším odberom. Veľké domácnosti sa stali obeťou cenovej politiky tradičných dodávateľov, keď ich štát donútil predávať v segmente malých domácností elektrinu s regulovanou cenou.
Alternatívcom nahrávala do karát situácia na trhu s elektrinou, keď prepad ekonomickej aktivity negatívne ovplyvnil spotrebu elektriny a, naopak, pozitívne jej cenu pre spotrebiteľov.
Hoci sú aktivity alternatívnych dodávateľov na trhu dnes už badateľnejšie, predajom stále dominujú dcérske firmy regionálnych distribútorov. A aj v prípade elektroenergetiky je konkurencia podstatne silnejšia v prípade firiem ako domácností. Tradiční obchodníci počítajú odídencov z radov domácností na približne jedno percento z celkového počtu klientov.
Prirodzené monopoly
Sieťové odvetvia sú na celom svete považované za prirodzené monopoly. Budovanie prenosových a distribučných sietí je finančne náročné a nevypláca sa budovať novú infraštruktúru popri už existujúcej. Preto zostáva rozloženie síl v niektorých sférach elektroenergetiky – ako napríklad pri prenose či distribúcii – napriek silnejúcej konkurencii v rukách etablovaných hráčov. Rozhodujúcimi tak zostávajú v prípade prenosu štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sietí ZSE Distribúcia, Slovenská energetika – distribúcia a Východoslovenská distribučná. Regionálne distribučky majú zároveň silné obchodné firmy – ZSE Energia, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika. Trojica firiem má na koncových dodávkach pre slovenských spotrebiteľov viac ako polovičný podiel. Spomedzi alternatívnych dodávateľov treba spomenúť firmy ako Magna E.A., ČEZ Slovensko, Korlea Invest, Energetické centrum či Slovakia Energy.
Postupne lepšie
Richard Štrégl zo spoločnosti Slovakia Energy tvrdí, že podmienky na podnikanie alternatívnych hráčov na trhu s elektrinou sa postupne zlepšujú. „Štát v poslednom čase odbúrava prekážky, akou bolo napríklad delenie domácností na veľké a malé alebo poplatok za odpočet elektromerov pri zmene dodávateľa,“ vyratúva. A dodáva, že pokles cien elektriny v dôsledku ekonomickej krízy prispel k nástupu alternatívnych dodávateľov na trh. „Otvoril sa priestor na znižovanie marží jednotlivých konkurentov a k diferenciácii cien,“ dôvodí.
Ako-tak fungujúci trh je však ešte stále vo svojich začiatkoch. „Skutočnosti negatívne ovplyvňujúce trhové prostredie na Slovensku sú široký rozsah štátnej regulácie, nejednotný systém odovzdávania dát, náročná administratíva a zložitý proces pri získavaní odberových dát. Na slovenskom trhu navyše neexistujú trhové mechanizmy ako na väčšine trhov, keďže veľkosť trhu v spojitosti s neexistenciou burzy ide ruka v ruke s nízkou likviditou,“ vyratúva nedostatky Dalibor Živčák z Korlea Investu. Za pozitíva považuje zrušenie exportného poplatku či vytvorenie spoločného česko-slovenského trhu.
Oživenie svetovej a európskej ekonomiky a s tým spojený očakávaný rast spotreby aj cien elektriny by mohol nástup alternatívnych dodávateľov zbrzdiť. „Ak sa bude vláda snažiť nárast [cien] nejako regulovať, tak sa pozícia alternatívneho dodávateľa logicky zhorší a zníži sa konkurencia na trhu,“ tvrdí R. Štrégl. Dodáva, že tradiční dodávatelia sa pri svojich cenových ponukách už viac obzerajú aj na ponuky alternatívnych dodávateľov a snažia sa, aby rozdiely medzi nimi boli čo najnižšie.
D. Živčák očakáva rast konkurenčného prostredia a zároveň silnejšie nároky na jednotlivých hráčov na trhu. „Hranica spotreby odberateľov, o ktorých sa bojuje dnes, sa bude pomaly znižovať a netreba zabúdať na pripájanie nových zdrojov, s ktorých výstavbou sa, najmä pre nárast cien elektriny v nedávnej minulosti, roztrhlo vrece. To bude mať zásadný vplyv na rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu a tým aj na cenu komodity,“ hovorí D. Živčák. Tiež pripomína, že cenu elektriny bude ovplyvňovať do značnej miery aj bruselská legislatíva, energeticko-klimatické balíčky či očakávaná zvýšená podpora obnoviteľných zdrojov.
Korlea Invest dodával minulý rok piatim kľúčovým odberateľom z radov priemyselných odberateľov 0,2 terrawatthodiny elektriny. Tento rok chce rozšíriť portfólio klientov aj o menších odberateľov a plánuje dodávku 0,35 terrawatthodiny. Firma plánuje aj vstup do segmentu domácností v druhej polovici roka.
S medziročným rastom biznisu počíta aj Slovakia Energy. Kým v roku 2009 firma dodala odberateľom prevažne z radov domácností 150 gigawatthodín elektriny, tento rok by to malo byť o tretinu viac.
Stále dominujú
Najväčším výrobcom elektriny na Slovensku sú Slovenské elektrárne (SE) patriace do talianskej energetickej skupiny Enel. Taliani majú v elektrárňach po privatizácii dvojtretinovú väčšinu. SE prevádzkujú dve jadrové elektrárne, dve tepelné elektrárne a 34 vodných elektrární. Minulý rok sa podľa Štatistického úradu SR na Slovensku vyrobilo celkovo viac ako 26-tisíc gigawatthodín elektriny, čo predstavuje medziročný pokles o vyše tritisíc gigawatthodín.
Slovenské elektrárne pritom samy vyrobili viac ako 21-tisíc gigawatthodín elektriny. Dve tretiny výroby pripadajú na jadrové elektrárne. Firma má v portfóliu výrobné zdroje s inštalovaným výkonom približne 5 683 megawattov. Najväčšiu časť z toho tvorí jadro.
Medzi ďalších výrobcov elektriny patria prevádzkovatelia paroplynov či už PPC Power v Bratislave alebo paroplyn v levickom priemyselnom parku Géňa z podnikateľskej skupiny Slavomíra Hatinu, Vodohospodárska výstavba a veľké mestské teplárne s kombinovanou výrobou elektriny a tepla. Čaká sa spustenie paroplynu nemeckej energetickej skupiny a akcionára Západoslovenskej energetiky – E.ON – v Malženiciach a v minulosti sa spomínali aj plány výstavby paroplynov v Slovnafte či na východnom Slovensku.
Okrem toho elektrinu vyrába aj množstvo menších zdrojov počítaných na stovky, z ktorých ide vo väčšine prípadov o obnoviteľné zdroje. Tie štát podporuje vyššími výkupnými cenami. Pritom zo strachu z priveľkého rozmachu takzvaných nepredikovateľných zdrojov, ako napríklad fotovoltika, pristúpil k ich obmedzovaniu. Menšie výrobné zdroje prevádzkujú aj regionálne distribučné spoločnosti, či už priamo alebo cez svoje materské firmy. To však nemusí byť úplne v súlade s požiadavkami liberalizovaného trhu, kde majú byť výroba a distribúcia oddelené.
Je na výber
Aj keď slovenský energetický trh v porovnaní s rozvinutejšími západoeurópskymi krajinami zaostáva, odberatelia už majú reálne možnosti výberu. Tie sú zatiaľ väčšie v prípade firiem, no domácnosti už majú relatívne komfortnú pozíciu aspoň na trhu s elektrinou. Alternatívni dodávatelia si však ťažkajú, že informácií o možnosti výmeny dodávateľa je pomerne málo. A týka sa to aj potenciálnych klientov z radov malých a stredných firiem či komunálnej sféry.
Samotný proces výmeny je pritom pomerne jednoduchý. Vo väčšine prípadov preberá na svoje plecia byrokratické starosti vybraný alternatívny dodávateľ. Pri zmene dodávateľa treba hlavne pamätať na lehoty. Zákon napríklad stanovuje výpovednú lehotu u aktuálneho dodávateľa na 90 dní. Prakticky to však znamená, že ak chce odberateľ zmeniť dodávateľa na budúci rok, musí sa s ním dohodnúť a súčasnú zmluvu vypovedať najneskôr do konca septembra tohto roka. Pri zmene dodávateľa však treba brať do úvahy aj existujúcu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky. Zákon predpokladá možný termín zmeny dodávateľa vždy k prvému dňu v mesiaci alebo k prvému dňu štvrťroka. Podľa spôsobu merania spotreby elektriny. „Je však potrebné mať na zreteli individuálnosť zmlúv u jednotlivých odberateľov, a tým aj výpovedných podmienok. V niektorých prípadoch dokonca odberatelia nemajú zmluvu o dodávke elektriny platnú alebo podpísanú, vďaka čomu majú viac voľnosti,“ hovorí D. Živčák.
Článok je súčasťou špeciálu Plus Energetika, ktorý je súčasťou aktuálneho TRENDU.
Foto - Ivan Fleischer
