Krištofovič: Majetok sa musí z Cypru vrátiť späť, pomôže to dlhopisovým veriteľom

V rozhovore sa dozviete:

• Prečo sa 30-percentný akcionár dozvie o problémoch Arcy z médií
• Čo spôsobilo súčasné finančné suchoty finančnej skupiny
• Kto je za to zodpovedný
• Prečo predávala dlhopisy Arcy aj jeho firma Salve Finance
• Koľko dlhopisových veriteľov bude poškodených a v akej sume
• Prečo P. Krištofovič neverí v zázračného zahraničného veriteľa
• Je stále šanca Arcu zachrániť

V pracovni 30-percentného majiteľa problémovej spoločnosti Arca Investments Petra Krištofoviča tróni busta podnikateľa Tomáša Baťu, ktorý je jeho vzorom. Známy motivátor a biznismen celkom pokojne rozprával o tom, prečo sa Arca Capital dostala na okraj konkurznej priepasti. Tvrdí, že chyba nebola v rizikovom biznisovom modeli skupiny, ale najmä v krátkodobých zmenkách, ktoré mali financovať dlhodobé aktíva. A takisto v neschopnosti manažovať kúpené biznisy.

V Arce Capital máte takmer tretinový podiel. V lete ste pre TREND povedali, že sa o svoje investície nebojíte a veríte vedeniu, že ozdravenie firmy zvládne. Stále to platí?

Bol som vtedy optimistickejší, pretože som veľa veci nevedel. Dnes už taký optimista nie som. Manažment už nemá moju dôveru. Tá však bola celé roky absolútna. Firma rástla, zhodnocovala peniaze investorom, všetko bolo tak, ako som si predstavoval.

Ako ste sa dostali k 30-percentnému podielu v Arce?

Keď sme s Paľom (Pavol Krúpa – pozn. TRENDU) zakladali Arcu, každý mal vlastné projekty. Dohodli sme sa, že v nich budeme do kríža vlastniť minoritné podiely. Už sme sa poznali, v podnikaní sme mali za sebou pár úspechov. Ale mali sme rešpekt k pravidlu, že dvaja spoločníci sú veľa a jeden málo. To nám umožňovalo riešiť konflikty v rozhodovaní – kto mal majoritu, mal aj posledné slovo. Až do roku 2008 som mal len 16 percent. Vtedy som pomohol stabilizovať Arcu peniazmi, ktoré som do nej nalial zo svojich projektov. Plus som vybavil úver. Vďaka tomu narástol môj podiel na súčasných 30 percent. Bol som nevýkonný akcionár, nepôsobil som v manažmente firiem.

Kedy ste sa dozvedeli o súčasných problémoch Arcy s likviditou?

Až z médií. A veľmi ma to zaskočilo.

Aká je zodpovednosť vedenia za súčasnú situáciu vo firme v pomere k vplyvu koronakrízy?

Zodpovednosť manažérov vnímam ako kľúčovú, odhliadnuc od koronakrízy. Postupne vychádzajú najavo niektoré rozhodnutia a my sa dostávame hlbšie do problému. Ale je to náročné, pretože audítorskú správu o aktívach stále nemám k dispozícii. Na rokovaniach je navyše iba Rasťo Velič, keďže ďalší dvaja členovia predstavenstva už odišli. Ponúkal som mu pomoc, ale všetko rieši po svojom a sám alebo s Heňom Kišom (10-percentný akcionár Arcy – pozn. TRENDU). Zároveň mám pocit, že je to o mne bezo mňa. Vnímam to ako poškodzovanie môjho podielu, ktorý sa zhodnocoval 20 rokov.

Nebol biznisový model firmy až príliš rizikový a vhodný len na dobré časy?

Je rozdiel pozerať sa na Arcu v prvej tretine jej činnosti a v ďalších dvoch tretinách. Kým firma rástla na dlhopisovom financovaní, bola úspešná. Problém vidím v obrovskom množstve krátkodobých zmeniek, ktoré sa začali predávať a mali financovať dlhodobé aktíva. Rizikom bolo, že vlani, keď už celý svet očakával ochladenie ekonomiky, prešla Arca pri vydávaní zmeniek od dlhodobejších niekoľkoročných zmeniek na kratučké trojmesačné. Pre investorov to síce bolo zaujímavé, no bol to veľmi riskantný krok, ktorý funguje len v dobrom počasí.

Rozbila tento model len koronakríza?

Koronakríza je jednoznačne silný moment. Nedá sa porovnať ani s finančnou krízou z roku 2008. Vtedy sa mnohé biznisy rýchlo reštartovali, ale teraz vládne medzi podnikateľmi veľká neistota, nevedia plánovať. Určite ovplyvnila biznis Arcy. Zároveň naplno odhalila, aké rizikové bolo financovať rast zmenkami v čase, keď už všetci ekonómovia hovorili o blížiacej sa kríze. Dnes zisťujeme, aké obrovské objemy to boli.