Americká sieť fast food kaviarní nepožívateľnú usadeninu, ktorá zostáva na dne pohárov či v kávovaroch, doposiaľ vyhadzovala alebo zadarmo rozdávala záhradkárom, aby ju mohli využiť ako kompost. Starbucks však spolu s výrobcom kontaktných šošoviek dokáže nevyužiteľnú masu premeniť na potenciálne úsporný a "ekologický" biznis.
Japonský Menicon pomocou fermentačnej technológie vyvinul kávové krmivo, pričom základ vychádzal z iného experimentu. V ňom sa výskumníci taktiež pokúšali zužitkovať inak bezcenné ryžové steblá pomocou kvasenia na výrobu nového materiálu pre nové kontaktné šošovky, uvádza server Businessweek. Menicon vtedy viedol experimenty s tokijským oddelením Azabu Univerzity, ktoré sa venuje veterinárstvu a medicíne.
Nakoľko by bola preprava usadenín zo všetkých pobočiek Starbucksu v krajine pomerne neefektívna, logistika sa zameriava na husto rozmiestnené pobočky v centre Tokia. Kávovým krmivom sa v Japonsku zatiaľ živí len malý počet dojníc, ktoré by pre Starbucks mali na oplátku produkovať ďalšie mlieko na výrobu ich káv a latté, uvádza americký spravodajský portál CNBC.
Zmes, určená najmä pre hovädzí dobytok, je podľa spravodajského portálu vhodná na dlhodobé skladovanie a vďaka nej vykazujú dojnice menšie množstvo somatických buniek v mlieku, čo je dôležitý ukazovateľ z hľadiska kvality mlieka. V USA a aj iných krajinách sú mlieka s nižším počtom týchto buniek viac cenené. Spoločnosti požiadali o patentovú ochranu na toto kvasené kávové krmivo.
Americká agentúra Environmental Protection Agency, známa najmä pod skratkou EPA, sa podľa webu Daily Coffee News domnieva, že kávová usadenina nie je prijateľným krmivom pre dobytok pre vysoký obsah soli. Agentúra taktiež upozorňuje na negatívne problémy súvisiace s trávením či s močopudnými účinkami. Každá krajina má však ohľadne krmív odlišné predpisy, dodáva EPA.
Precedens netradičného využitia kávovej usadeniny podnietil výskumníkov aj k ďalším experimentom. City University of Hong Kong testuje „odpadové“ produkty Starbucks, vrátane nepredajného pekárenského tovaru, na výrobu prísad do bioplastov a pracích prostriedkov.
Kávové zvyšky sa v tomto prípade zmiešajú s hubovými plesňami, ktoré pomáhajú s rozkladom na jednoduché cukry. Zmes sa necháva kvasiť v sudoch, kde plesňové baktérie premieňajú cukry na kyselinu jantárovú. Tá je hlavnou zložkou práve pre výrobu bioplastov či pracích práškov.
University of Cincinnati skúma ďalšie možnosti, ako z usadeniny vyextrahovať olej, z ktorého by mohli vyrobiť bionaftu alebo palivo do plynových horákov.
