Parkovacia politika v slovenských mestách sa dynamicky mení. Väčšina pristúpila k regulácii parkovania, iné svoju politiku inovovujú a reagujú na požiadavky obyvateľov či návštevníkov. Mnohé samosprávy zavádzajú do praxe technológie a mobilné aplikácie či sofistikované riešenia na vydávanie parkovacích kariet a kontrolu parkovania.

Mestá majú i rôzne prístupy k výberu a ku kombinácii možností úhrad parkovného. Zároveň viaceré zvažujú zavedenie modelu bez provízie. Prevádzkovateľom mobilných parkovacích aplikácií (MPA) by to mohlo priniesť väčšiu slobodu v nastavovaní svojich vlastných obchodných stratégií. Poskytovatelia si tak môžu zvoliť napríklad servisný poplatok, sponzorské zobrazenie reklamy v aplikácii alebo mesačné predplatné, či paušál. Tento prístup by mestu umožnil podporiť rozvoj MPA bez nutnosti vynakladania verejných finančných prostriedkov, teda mestá by odľahčili svoje rozpočty.

Výsledkom by mala byť väčšia variabilita a konkurencia medzi poskytovateľmi aplikácií, čo by malo byť nakoniec výhodné pre koncových používateľov.

Možnosti otvoreného trhu

Obvykle mestá pri zavádzaní parkovacej politiky obstarávajú dodávateľov jednotlivých platobných kanálov, ako sú parkomaty, prevádzkovatelia SMS platieb a mobilnej platobnej aplikácie. Ak má mesto len jedného poskytovateľa mobilnej aplikácie, dochádza k  obmedzeniu konkurencie a inovácií. Používatelia majú menší výber, čo môže viesť k vyšším poplatkom, slabšej kvalite služieb a pomalšiemu zavádzaniu nových funkcií. Mesto sa potom stáva závislým od jedného poskytovateľa, čo predstavuje riziko pri technických problémoch alebo zmene podmienok spolupráce.

Zavedenie otvoreného trhu mobilných parkovacích aplikácií tieto nevýhody odstraňuje, pretože podporuje konkurenciu a dáva parkujúcim väčší výber služieb s rôznou úrovňou pridanej hodnoty či kvality a aj ceny, ktorú za takéto služby platia. Poskytovatelia aplikácií musia spĺňať rovnaké technické štandardy a používateľ si môže vybrať tú, ktorá mu najviac vyhovuje. To zároveň znižuje závislosť mesta od jedného partnera a umožňuje väčšiu flexibilitu.

Mesto Bratislava koncom roka 202 pripravilo verejný návrh pre prevádzkovateľov MPA na úhradu parkovného. Ako prvé mesto na Slovensku umožnilo zapojenie viacerých prevádzkovateľov aplikácií v jednom meste. Tento model potom nasledovali Košice, Žilina, Liptovský Mikuláš či Bánovce nad Bebravou.

Bezprovízny model

Na Slovensku je rozšírený takzvaný provízny model odmeňovania MPA, keď poplatok za používanie MPA platí poskytovateľom aplikácií mesto, a to vo forme provízie. Mesto zároveň administratívne stanovuje výšku tejto provízie. Podľa prevádzkovateľov mobilných aplikácií to však málokedy reflektuje trhové podmienky a nepostačuje to ani na pokrytie ich nákladov.

Naopak, bezprovízny model funguje tak, že mesto províziu poskytovateľom aplikácií neplatí, čiže inkasuje sto percent z vybraného parkovného. Prevádzkovateľ MPA potom má možnosť účtovať parkujúcemu poplatok za použitie aplikácie. To môže využiť následne na pokrytie svojich nákladov, do ktorých patrí vývoj, prevádzka, používateľská podpora či marketing. Takýto poplatok má byť účtovaný transparentne, oddelene od parkovného a vo výške, ktorá reflektuje nákladovú štruktúru a obchodnú stratégiu daného prevádzkovateľa.

Parkujúci sa pritom má možnosť rozhodnúť, ktorého spomedzi prevádzkovateľov MPA si v danom meste vyberie s ohľadom na funkčnosť a kvalitu služieb a ich primeranosť voči výške servisného poplatku. Ten môže mať podobu fixnej sumy, percenta, mesačného paušálu, alebo napríklad aj formy zobrazenia reklamy. Na druhej strane MPA je platobný kanál, ktorý používateľovi ponúka viacero efektívnych a jedinečných funkcií vrátane minútovej tarifikácie či možnosti predčasného ukončenia parkovania.

Ako to vidia Košice

Mesto Košice už skôr zaviedlo otvorený trh mobilných parkovacích aplikácií. Nedávno zverejnilo informáciu, že plánuje prejsť aj na bezprovízny model. „Plánujeme ho nasadiť v úvode druhého kvartálu 2025. Vzhľadom na zavedenie transakčnej dane a zvýšenej DPH by muselo dôjsť k navýšeniu parkovného. Ušetrenie ,provízneho poplatku‘, ktorý má mesto Košice na úrovni päť percent, v podstate zhltne zvýšená DPH a transakčná daň, ktorú následne nemusíme premietnuť do výšky parkovného,“ uvádza vedúci Referátu parkovania a údržby ciest na Magistráte mesta Košice Tomáš Vrbovský.

Dodáva, že takýto systém už úspešne funguje v mnohých krajinách, kde prevažuje nad tradičným províznym odmeňovaním. „Mobilné aplikácie považujeme za jeden z najvýhodnejších kanálov na výber parkovného. Neočakávame dramatické reakcie verejnosti, keďže samotné navýšenie podľa nášho prieskumu bude pri servisnom poplatku závisieť od tej-ktorej aplikácie, a to od päť do trinásť percent. Keď to porovnáme s inými službami, napríklad v doručovateľstve, tak nárast bude minimálny,“ uvádza T. Vrbovský.

Ďalej vysvetľuje, prečo sa v meste rozhodli umožniť aplikáciám účtovať poplatok podľa biznisového modelu prevádzkovateľov: „Sme presvedčení, že otvorenejšia súťaž povedie k zvýšeniu podielu MPA. Chceme zaviesť model, v ktorom budú prevádzkovatelia MPA motivovaní medzi sebou skutočne súťažiť, zavádzať inovácie a zvyšovať úroveň zákazníckej skúsenosti, čo by v konečnom dôsledku malo viesť k skvalitneniu poskytovaných služieb pre užívateľov.“

Hlavné mesto, Trnava aj Žilina

Prípadné zavedenie bezprovízneho modelu zvažuje aj hlavné mesto. Potvrdzuje to vedúci oddelenia parkovania Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy Peter Herceg. „Na to je potrebné upraviť aj znenie VZN o dočasnom parkovaní motorových vozidiel, ktoré pripravujeme a malo by byť v pripomienkovaní a schvaľovaní už v prvých mesiacoch budúceho roka. Ak VZN získa podporu poslancov a zodpovedajúca úprava bude prijatá, otvoríme ešte počas budúceho roka možnosť poskytovať službu kúpy parkovacích lístkov aj týmto spôsobom,“ uviedol P. Herceg.

V Trnave v súčasnosti môžu vodiči uhradiť parkovné cez jednu aplikáciu. Do akej miery plánujú túto oblasť liberalizovať a otvoriť trh výberu parkovného pre viacerých prevádzkovateľov mobilných parkovacích aplikácií a ako sa pozerajú na bezprovízny model? „Pracujeme s rôznymi možnosťami a radi by sme priniesli aj ďalšiu možnosť platiť parkovné cez aplikáciu okrem webovej aplikácie DataMesta,“ uvádza vedúca úseku komunikácie a hovorkyňa mesta Trnava Veronika Majtánová.

V Žiline si obyvatelia môžu vybrať spomedzi viacerých prevádzkovateľov mobilných parkovacích aplikácií, za čo MPA v súčasnosti dostávajú províziu. „Mesto Žilina preferuje spôsob úhrady parkovného prostredníctvom mobilných parkovacích aplikácií. Aktuálne má poskytovateľov viacerých aplikácií s modelom stanovenej provízie v percentách zo zrealizovaných transakcií. V súčasnosti sa však zaoberáme aj bezprovíznym modelom, ktorý je overený v zahraničí a dlhodobo tam funguje,“ dodala hovorkyňa Zuzana Ondrášová za Mestský úrad Žilina.

Aj téme otvoreného trhu a bezprovízneho modelu sa bude venovať TREND konferencia Parkovacia politika, ktorej tretí ročník sa uskutoční 9. apríla 2025 v hoteli Carlton v Bratislave.

Tento článok označovaný ako We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.