Kolíkovej reformy pre biznis majú mnohé biele miesta

To, čo pekne vyzerá na papieri, sa nie vždy stretáva s dobrou odozvou aj v praxi. Viaceré legislatívne návrhy pre biznis z dielne rezortu spravodlivosti na začiatku prešli búrlivejším obdobím a stále hľadajú svoje miesto.

Malý konkurz nachádza vo firmách najväčšie opodstatnenie, ale nová dočasná ochrana firiem pohorela na celej čiare. Podnikatelia si veľa sľubujú od novej zmeny štruktúry obchodných firiem i vynoveného fungovania Obchodného registra. TREND zmapoval tie najdôležitejšie zmeny za posledné obdobie pre firemnú sféru.

Dočasná ochrana podnikateľov

V súvislosti s koronavírusom rezort spravodlivosti prišiel pred rokom s opatreniami na zmiernenie dopadov krízy. Prerušili sa premlčacie, prekluzívne a procesné lehoty. Zaviedol sa zákaz výkonu záložného práva, dražieb či iného speňažovania majetku zo strany dražobných spoločností, exekútorov či správcov. Novinkou bol inštitút dočasnej ochrany pred veriteľmi a na podporu podnikateľov vo finančných ťažkostiach.

Čas odhalil reálnych záujemcov

Na Slovensku vlani existovalo podľa analýzy Slovak Business Agency (SBA) 597 171 malých a stredných podnikov. „Veľkú skupinu podnikateľov trápia nielen problémy spojené priamo s aktuálnou koronakrízou, ale aj dlhodobé problémy podnikateľského prostredia na Slovensku, ako vysoká administratívna záťaž spojená s podnikaním a množstvo byrokracie,“ hovorí pre TREND Marián Letovanec, riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov SBA.

Mnohé z  firiem iste privítali, že mohli využiť do konca roka 2020 dočasnú ochranu pred veriteľmi I., pretože im hrozili vážne finančné problémy či konkurz pre výpadok tržieb kvôli pandémii. Ako sa táto novinka uchytila v praxi? Od 12. mája do konca roka 2020 dočasnú ochranu využilo celkovo 299 podnikov, uviedol prevádzkovateľ úverových registrov spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau. Najväčší podiel pripadal na právnické osoby, až 89,6 percenta.

Pôvodne rezort spravodlivosti rátal s oveľa väčším počtom záujemcov o tento inštitút. „Zákon, ktorý zavádzal dočasnú ochranu, sa pripravoval v čase, kedy pôsobil núdzový stav. Nebolo možné odhadovať budúci vývoj. Predpokladali sme síce viac subjektov, ktorí ho využijú, ale aj tak sme spokojní s jeho uplatňovaním,“ konštatoval predčasom Peter Bubla, hovorca rezortu spravodlivosti pre TREND.

Hovorca to zdôvodňuje tak, že ak sa počet firiem, ktoré do neho vstúpili prepočíta na počet udržaných pracovných miest, malo ísť o tisíce. Pripustil, že niektorí dodávatelia a odberatelia mali tendenciu pozerať sa na takýto podnik s opatrnosťou, navyše išlo o nový inštitút. Od roku 2021 došlo k zásadnej zmene pravidiel. Podmienky sa výrazne sprísnili. Tých, ktorí túto možnosť využijú, nebudú zrejme nielenže stovky, ale pravdepodobne len desiatky.  

Sprísnené podmienky nezaujali

Firmy zasiahnuté pandémiou môžu súdy požiadať o poskytnutie dočasnej ochrany II, konkrétne od januára 2021 do 31. decembra 2022. Avšak iba niektoré, konkrétne len tie životaschopné. Získať ochranu môže podľa Jána Marôneka z advokátskej kancelárie Marônek & Partners na tri mesiace podnikateľ, avšak musí mať najmä súhlas aspoň 50 percent nespriaznených veriteľov z celkového dlhu. Takže aspoň polovica veriteľov musí dlžníkovi veriť, že je životaschopný a dať mu šancu.

„Keďže vo veľkej miere ide o banky, ktorých pohľadávky sú spravidla dostatočne zabezpečené, tak je otázne, ako sa k udeleniu súhlasov postavia. Právna úprava nereflektuje prípady enormného množstva veriteľov. Predpokladáme, že o dočasnú ochranu požiada menej firiem, pretože podmienky sa sprísnili,“ objasňuje J. Marônek pre TREND.

Taktiež sa vyžaduje zápis firmy v registri partnerov verejného sektora. Firma ako žiadateľ nesmie byť ani v exekúcii. „Túto ochranu možno ešte predĺžiť o ďalšie 3 mesiace, treba však získať súhlas aspoň 2/3 nespriaznených veriteľov z jeho celkového dlhu,“ konštatuje advokát J. Marônek. V opačnom prípade, ak sa firme nezlepší finančná situácia, musí táto zvážiť podanie návrhu na začatie konkurzného konania, inak jej hrozia tvrdé sankcie.

Skok do reality o pár mesiacov neskôr. Ako vyplýva z nedávnej analýzy CRIF do 31. marca 2021 novú dočasnú ochranu využilo len päť podnikateľských subjektov na Slovensku. „K najväčším záväzkom nových spoločností pod dočasnou ochranou patria dlhy voči Sociálnej poisťovni. Kým u jednej je to necelých 2 000 eur, u druhej dosahujú výšku viac ako pol milióna eur. Nedisponujeme ale informáciami, koľko tieto subjekty dlžia svojím obchodným partnerom,” povedala Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK.

Malý konkurz

Od 1. januára 2021 funguje v praxi aj ďalšia legislatívna novinka v rámci zákona o dočasnej ochrany firiem,  a to nízkonákladový, rýchly, malý konkurz. Opatrenie je podľa slov hovorcu rezortu spravodlivosti P. Bublu určené pre malé firmy, podnikateľov, ktorým ich zámer – možno aj kvôli koronakríze – nevyšiel.

Tie môžu odísť z trhu pomerne rýchlo a nebude to pre nich „trauma“ na ďalších päť rokov v rámci procesu riadneho veľkého konkurzu. Vlani bolo podľa dát spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau na Slovensku celkovo vyhlásených 167 veľkých konkurzov a povolených 22 reštrukturalizácií dlžníkov.

Trh potrebuje dobré riešenia

Malé a stredné firmy idú často do konkurzu aj z pohľadu druhotnej platobnej neschopnosti, podotýka na margo noviniek prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP) Vladimír Sirotka.

„Uľahčenie administratívnych povinností a znížene preddavkov na úhradu nákladov malého konkurzu vnímame ako dobré riešenie. Ale treba sa zaoberať priamo podstatou problému, teda tým, aké dôvody ku krachu podnikateľov dohnali,“ spresňuje pre TREND.

Problémom podľa Petra Serinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska je, že ministerstvo stále nechápe, že konkurz ako taký nie je zlo, ktorému treba brániť čo najviac.

„Naopak, je potrebné, aby bolo možné jednoducho a čo najskôr ukončiť neperspektívne podnikanie za pomoci čo najmenšej byrokracie,“ objasňuje pre TREND. Takže, ak by štát chcel podporiť skončenie podnikania, ktoré nemá zmysel, treba umožniť úpadcovi, aby návrh mohol podať čo najjednoduchšie a najlacnejšie, spresňuje P. Serina.

Kratší proces môže zaujať

Zatiaľ sa po pár mesiacoch od jeho zavedenia zdá, že malý konkurz nájde svoje uplatnenie, aj pre výhody, ktoré ponúka. Prináša výrazne nižšie poplatky a pokuty, rýchlejší priebeh a jednoduchšie konanie ako veľký konkurz.

Využiť ho môže firma, ak počas posledných piatich účtovných závierok nemala vyššie záväzky a ani majetok ako milión eur, funguje ako právnická osoba, má určený štatutárny orgán a zaplatí pred podaním návrhu súdu preddavok 500 eur. Štatutárovi hrozí nižšia pokuta za jeho nehlásenie včas a súd ho musí vyhlásiť do 15 dní od podania návrhu. Firmy o túto formu ukončenia biznisu postupne už začali prejavovať záujem.

P. Bubla priznáva, že každá právna úprava sa potrebuje v praxi „usadiť“, a teda s napätím na rezorte spravodlivosti čakajú, či a do akej miery sa ujme. Čísla prípadov môžu byť nateraz skreslené epidemiologickými opatreniami.

„Najväčší záujem oň odhadujeme až po ich zmiernení, keďže podmienky pre zrušenie spoločností a prepisy na tzv. bielych koní sa v poslednom období významne sprísnili,“ konštatuje hovorca rezortu. Akékoľvek riešenie, týkajúce sa insolvenčných procesov, je podľa neho z povahy veci dlhodobé. Nemožno preto po takom krátkom čase poskytnúť nejaké relevantné zhodnotenie. Všeobecne však v celej Európe badať tendenciu znižovania počtu insolvenčných návrhov, čo je ako fenomén zaujímavé.

Zmena štruktúry obchodných firiem

Založenie obchodnej firmy má byť po novom jednoduchšie a flexibilnejšie. Spoločnostiam s ručením obmedzeným sa výrazne zníži základné imanie, pričom inšpiráciou pre Slovensko má byť buď nemecký alebo český model fungovania. Na riadenie akciovky bude stačiť jedna alebo dve fyzické osoby. Ministerstvo spravodlivosti chce rekodifikovať právo obchodných spoločností, pričom do 30. júna 2022 by sa predbežne malo predložiť na rokovanie vlády paragrafové znenie návrhu.

Na Slovensku pôsobilo podľa Štatistického úradu SR k 31. decembru 2019 celkovo 282 602 právnických osôb, pričom spoločnosti s ručením obmedzeným tvorili až 90,6 percenta. Trh však čakajú zmeny.

Rezort predpokladá zachovanie štyroch právnych foriem obchodných spoločností, a to verejnú obchodnú, komanditnú, akciovú a spoločnosť s ručením obmedzeným. Jednoduchá spoločnosť na akcie skončí, lepšie povedané, niektoré jej prvky prevezmú akciovky i eseročky, ktoré čaká najviac zmien.

„Chceme, aby bola ich právna úprava flexibilnejšia a poskytovala priestor pre zakladateľov upraviť si vnútorné pomery vo firme podľa svojich potrieb,“ približuje P. Bubla, hovorca ministerstva spravodlivosti. Oblasť práva obchodných spoločností bola podľa advokáta Štěpána Štarhu z advokátskej kancelárie Havel & Partners dlhodobo zanedbávaná.

„Modernizácia a priblíženie k európskej úrovni sú v súčasnosti viac ako nevyhnutné. Legislatívny zámer vo veľkej miere odráža požiadavky podnikateľského prostredia,“ hovorí. Klienti požadujú podľa neho čo najväčšiu mieru flexibility napríklad pri nastavení práv spojených s nakladaním s obchodnými podielmi či akciami.

Zámer víta aj M. Letovanec z SBA. „V mnohých ohľadoch reaguje na problémy praxe, ktoré reflektujú viaceré medzinárodné rebríčky kvality podnikateľského prostredia,“ dodáva. Napríklad v indikátore „založenie firmy“ sa Slovensko v roku 2019 umiestnilo až na 118. mieste zo 190 skúmaných krajín v rebríčku Svetovej banky Doing Business.

Efektívnejší Obchodný register

Obchodný register na Slovensku čakajú tiež veľké zmeny. Mal by fungovať efektívnejšie ako v súčasnosti. Nový zákon a vytvorenie nového informačného systému sú plánované od začiatku roka 2023, pričom by mal by schválený počas roka 2021.

Pri online registrácii a istej digitalizácii procesov nejde len o nápad rezortu, „tlačí“ ho k tomu Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorá vyžaduje od štátov EÚ zakladať firmy úplne online a digitalizovane.

Návrh tiež predpokladá zmenšenie počtu registrových súdov. Registrový súd by mal byť jeden, a to Okresný súd v Žiline. Ministerstvo predpokladá, že registrovať budú okrem registrového súdu vo vymedzených veciach aj externí registrátori. Navrhuje pritom, aby túto činnosť vykonávali notári.

Novinkou by malo byť aj členenie zapisovaných údajov na zapisované a preberané, alebo možnosť súčasného zápisu do obchodného registra a oznámenia o začatí podnikania. V súčasnosti je príslušnosť na vedenie obchodného registra zverená ôsmim registrovým súdom. 

Obchodný register je dlhodobo zahltený, na potvrdenie zápisu  firmy sa čaká často mesiac či dva. Súčasný stav zakladania obchodných firiem je dlhodobo neudržateľný, hovorí pre TREND advokát Matúš Návrat z kancelárie Navrat & Partners a spoločník firmy eTuls International SK. „Považujeme za neakceptovateľné, aby zakladanie firiem trvalo týždne či mesiace. Ďalšími negatívom je rozličná rozhodovacia prax registrových súdov,“ upozorňuje na problémy súčasnej praxe.

Ani avizované posilnenie Okresného súdu v Žiline mu v lepšom fungovaní pravdepodobne výrazne nepomôže. „Dovoľujeme si pochybovať o dostatočnom počte sudcov či vyšších súdnych úradníkov na tomto súde pre zvládanie vedenia obchodného registra pre celé Slovensko. Správnou cestou je podľa nás skôr automatizácia aspoň niektorých typov zápisov. Vítame aj možnosť robiť zápisy do obchodného registra prostredníctvom notárov,“ poznamenáva na margo avizovaných zmien partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha.

Obchodný register bude po novom fungovať výlučne v podobe elektronickej evidencie, vrátane zbierky listín a elektronickej komunikácii s podnikateľmi a verejnou správou. Zatiaľ musí rezort spravodlivosti zabezpečiť efektívnu opravu neaktívnych údajov v registri, výmaz osôb, ktoré si neplnia zákonné povinnosti a dokončenie elektronizácie zbierky listín.