Monoposty tímu McLaren sú vybavené 160 senzormi, ktoré počas každých pretekov vygenerujú jeden gigabajt dát. Armáda informatikov ich potom analyzuje a v kombinácii s historickými dátami vytvára v reálnom čase prediktívne modely.

“Možeme sa databázy opýtať – ukáž mi všetky preteky za podsledné tri roky, kde sme použili tento typ tlmičov s týmito nastaveniami. Ako by sme to mohli dokázať s tradičnou databázou? Trvalo by to hodiny. Na najvyššom stupni používame na modelovanie MatLab, kde porovnávame aktuálne dáta s časovo sekvencovanými dátami z aerodynamického tunela. Pri tomto type otázky dostaneme 13 miliárd záznamov za 100 milisekúnd,” vysvetlil pre časopis Computer Weekly IT riadeteľ McLarenu Stuart Birrell.

Formula 1 je pre McLaren malý a navyše stratový biznis. V roku 2012 dosiahla firma stratu 2,5 milióna libier. Preto sa snaží diverzifikovať svoje podnikanie do oblasti informačných technológií a analýzy veľkého objemu dát, takzvané “big data”. Podľa analýzy švajčiarskej banky Credit Suisse tento trh dosiahne v roku 2016 hodnotu 23,7 miliardy dolárov a budú mu dominovať firmy ako IBM, Cisco Systems a EMC.

Zdá sa, že McLarenu sa zatiaľ v IT sektore celkom darí. Podľa informácií agentúry Reuters, rovnaká prediktívna analýza, ktorú McLaren vyvinul, aby zistil najvhodnejší čas na zastávku v boxoch, pomáha letovým dispečerom na londýnskom letisku Heathrow určiť dráhu, na ktorej pristane lietadlo.

McLaren tiež spolupracuje s ropnou spoločnosťou pri určení ložísk a optimálneho vrtu niekoľko kilometrov pod povrchom. Podľa šéfa McLarenu Geoffa McGratha je princíp rovnaký ako pri monopostoch – zbierať dáta, urobiť predikcie, odporučiť smer a pri každej novej informácii to celé prerátať odznova.

Ešte zaujímavejšie využitie našli technológie od McLarenu v detskej nemocnici v Birminghame. Podobne ako monoposty na trati sú niekoľkí pacienti napojení na telemetrické senzory. Podľa lekárky Heather Duncanovej systém zaznamenáva tisícky rôznych parametrov, no našťastie softvér sa vie rýchlo naučiť, aké hodnoty sú u pacienta normálne.

Podľa BBC sa nemocnice v súčasnosti spoliehajú na zaznamenávanie vitálnych funkcií do grafu na papieri každé štyri hodiny. H. Duncanová chcela do detskej nemocnice digitálny pediatrický systém včasného varovania, ktorý by sa používal popri tradičnej metóde. Na jednom podujatí sa stretla so šéfom McLaren Electronics Petrom van Manenom, ktorý na podujatí prednášal.

„Počas našej diskusie sa veľmi rýchlo ukázalo, že je veľa vecí, ktoré v F1 robíme rutinne a ktoré sú veľmi podobné tým v nemocniciach,“ okomentoval stretnutie s lekárkou H. Duncanovou P. van Manen.

"Zámerom je posunúť sa k nepretržitému bezdrôtovému monitorovaniu pacientov,“ objasňuje pre BBC H. Duncanová. Neustále monitorovanie má podľa nej dve veľké výhody. „Nielenže nás to upozorní v prípade potreby, ale vďaka archivácii dát sa z toho budeme môcť učiť.“

Momentálne musia byť dáta z monitorovania zmazané po 96 hodinách, no dlhodobé dáta by boli podľa doktorky extrémne hodnotné. "Budeme sa môcť detailne pozrieť na dáta z minulosti a hľadať náznaky napríklad budúcej zástavy srdca. Budeme sa môcť opýtať – dalo sa to predvídať? Mohli sme niečo urobiť inak?"

No nielen analýza dát tvorí know-how firmy McLaren. Tím mechanikov, ktorý celé dni nacvičuje výmenu pneumatík, nahráva ju na video a podrobne analyzuje, zaujal manažérov z firmy GlaxoSmithKline. Požiadali McLaren, aby im pomohli zredukovať čas potrebný na prestavenie výrobnej linky na zubné pasty.

"Zmena výroby v továrni je veľmi podobná zastávke v boxoch počas pretekov Formuly 1,“ povedal pre Reuters výrobný a odbytový riaditeľ GSK Roger Connor. Firma McLaren navrhla štandardizáciu materiálov a úpravu zariadení tak, aby sa ľahšie používali. Napokon sa zmenu výroby v továrni podarilo stlačiť z 39 na 15 minút.