Klinicky mŕtve firmy opäť zahlcujú register. Môže za to štát, nemajú tisíce eur na likvidáciu

Keď chce dnes niekto začať podnikať ako spoločnosť s ručením obmedzeným, štát mu v tom nebráni. Avšak nie je to úplne bez problémov. Namiesto sľubovaného zápisu do dvoch pracovných dní sa tento úkon ťahá oveľa dlhšie.

„Vážnym problémom nielen pri zakladaní eseročiek je  nedodržiavanie zákonných lehôt na zápisy v obchodnom registri zo strany obchodných súdov. Napriek zákonnej lehote dvoch pracovných dní, sú tisícky prípadov, keď v Obchodnom registri (OR SR) nie sú zápisy zrealizované nielen niekoľko týždňov a v niektorých prípadoch dokonca aj niekoľko rokov,“ potvrdzuje pre TREND Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

No a keď bude chcieť niekto z rôznych dôvodov ukončiť existenciu svojej firmy, bude mu to trvať tiež pár mesiacov a štát mu to vôbec neuľahčí. Formálne zrušiť firmu je totiž oveľa komplikovanejšie, ako ju založiť.

Rezort spravodlivosti ešte pod vedením exministerky Márie Kolíkovej legislatívu v tomto smere  nevylepšil, ale naopak, skôr skomplikoval. A nový minister spravodlivosti Viliam Karas v tomto zmysle nechce nič meniť. Otázkou je, prečo. Zdôvodňuje to takto.

„Javí sa, že pri likvidácii obchodných spoločností by sa malo uplatňovať pravidlo ‚vy ste si založili, vy si aj zlikvidujteʻ, avšak v praxi sa paradoxne presadzovalo skôr pravidlo ‚zisky sú súkromné, straty sa socializujúʻ,“ prezrádza pre TREND Monika Klobušická, hovorkyňa rezortu spravodlivosti pod vedením ministra Viliama Karasa.

„Toto následne spôsobovalo v aplikačnej praxi stav nespravodlivosti, sprevádzaný nezáujmom a nedostatočnou motiváciou spoločníkov aktívne sa zapojiť do procesu likvidácie. Likvidácia tak nenapĺňala ciele, ktoré bolo možné spravodlivo očakávať,“ dodáva hovorkyňa.

V praxi sa nie v ojedinelých prípadoch musel určiť profesionálny likvidátor, pričom majetková podstata firmy bola predlžená. Nebolo dosť financií ani na zaplatenie jeho nevyhnutných výdavkov spojených s prešetrením jej majetkových pomerov.

Úskalia dobrovoľnej likvidácie

Skúsenosti firiem z praxe to dokazujú jasne. Trápia ich vysoké ceny energií, rast vstupných nákladov, ale aj slabšia kúpyschopnosť Slovákov, ktorí majú čoraz hlbšie do peňaženiek. Jednou z možností, ako to riešiť, keď niet iného východiska, je zrušiť svoj biznis.  Jedným zo sektorov, ktoré výrazne zasiahla už pandémia koronavírusu a ďalej sa borí s mnohými existenčnými problémami,  je cestovný ruch.

Najviac ohrozené sú tie najmenšie podniky, ktoré sa dajú de facto považovať za najslabšie. „Evidujeme zvýšený záujem klientov o zrušenie ich firiem, či už formou likvidácie alebo konkurzu. Spravidla ide o menšie a stredné podniky,“ potvrdzuje aktuálnu situáciu Ján Marônek, advokát z kancelárie Marônek & Partners.